Cyberpunk 2077

Áno, dohral som CP ako mnoho iných a áno, dokonca na starej generácii konzol. Odhliadnuc od toho, že som do života získal + 1 bod do atribútu trpezlivosti, ako veľmi som pri hre nadával a čo na túto hru hovorím v globále? To si poďme spoločne rozobrať v nasledujúcich riadkoch:

Píše sa začiatok decembra 2020 a ja naozaj každý deň váham, či si na poslednú chvíľu nepredobjednám toľko očakávaný Cyberpunk. Tiqer, veď je to predsa staré dobré CDPR, herné štúdio, ktoré nikdy nesklamalo. Veď je to ten Cyberpunk, ktorý má byť revolučnou hrou. Veď je to tá dlhočoakávaná hra, ktorá je umiestnená do futuristickej (nie až tak vzdialenej) budúcnosti, ktorá je tak krásne pochmúrna a uveriteľne predstaviteľná (veľké korporácie, všadeprítomná reklama a pod.). Ale nie, ja čakám… čo ak.. čo ak to tentokrát nevýjde…čo ak Poliaci tento raz sklamú.....moment, prvé recenzie sú tu - 10 z 10, 10 z 10, 10 z 10… Och Tiqer, strachoval si sa zbytočne, bude to epický zážitok, okamžite kupuj… prichádzajúca sms z banky hlási pohyb na účte - 69,90 EUR.

Úvodom musím povedať, že som zamýšľal kúpiť novú generáciu Playstationu, avšak otáľal som s kúpou podobne ako pri CP a tak sa mi žiadna konzola v 2020 neušla :) z tohto titulu som si ako dočasné riešenie do februára ´21 zaobstaral PS4 pro. Digitálnu verziu CP som teda kúpil na predchádzajúcu generáciu konzol s jednoznačným úmyslom zahrať si hru opakovane aj na PS5 ďalší rok.

Po inštalácii teda nedočkavo zapínam hru, aby som bol vyzvaný na podrobné vytvorenie postavy. Je toho mnoho, čo sa dá upraviť, ale ja chcem hrať. Pri výbere jedného z 3 “typov postáv” (rozumej história a prostredie vývoja postavy za ktorú budete hrať) si vyberám to, čo je mojej ambicióznej krysej korporátnej povahe najbližšie – arogantného sebestredného korporáta, ktorý to chce dotiahnuť na vrchol Night City, nech to stojí, čo to stojí. Začína sa hra, začína sa oboznamovanie so svetom Night City, kde je všetko o čosi neónovejšie a zároveň všetko má o čosi horkejšiu príchuť. To posledné môžem potvrdiť aj vo vzťahu ku prvej polhodine hrania. S nemým úžasom sledujem, ako zvyšky zdrojových kódov ostávajú zapísané v tutoriálnych obrazovkách, ako pištole visia vo vzduchu, ako sa postavy zasekávajú o steny, ako je v hlavnej misii osoba, ktorú mám nasledovať zrazu… moment? Kde je? Aha... Jej polka roztrhaného tela levituje vo vzduchu a ja musím hru reštartovať, nakoľko v príbehovej kampani nie je kam pokračovať. Pýtam sa sám seba, čo to má znamenať. Dávam teda load a pokračujem v ďalšom hraní – môj problém s postupom v hre sa vyriešil, avšak hra je akási spomalená, snímkovanie podá na trestuhodné hodnoty a tváre postáv sú len rozmazanými machuľami, ktorým načítanie textúr trvá hodnú chvíľu…Chvíľu sa zamýšľam, ako táto hra vyzerá asi na klasickej staručkej PS4, keď sa na mojom Pro takto potí. Doslova neprejdú 3 minúty hrania, aby som nezaregistroval už videný, alebo úplne nový typ bugu. Môj úprimný žiaľ strieda zúrivosť. Ako si to mohol CDPR dovoliť? Takéto zavádzanie spotrebiteľa... Takto nedorobený produkt svetovo distribuovaný za sumu, ktorá je v niektorých častiach sveta mesačným príjmom človeka? Kto je vôbec ochotný toto všetko znášať a v okamihu nerefundovať hru so simultánnym zaplavením webu nasrdenými správami o diabolskom “Arasaka” korporáte CD Project Red?… JA

Je veľmi jednoduché podľahnúť negatívnej emócii pri hraní na starej generácii konzol, ale objektívne treba zhodnotiť, že za touto hrou je obrovský kus práce a CDPR to od začiatku mysleli s hrou dobre, ba by som si až dovolil tvrdiť, že leitmotív bol ľahko revolučný a Poliaci chceli opäť posunúť herný segment o čosi ďalej. Svet Night City je jednoducho úchvatný, jeho dizajnu hádam nemá nikto čo vytknúť a vy sa budete opakovane kochať pohľadmi na vysoké budovy a neónové reklamy, ktorých svetlo presekáva paru a smrad stúpajúci z kanálov. Ľudia sú tu utrápení, sužovaní psychickými problémami a závislosťami, pretože v novom svete nie je problémom fyzické zdravie – to vám hravo vyrieši implantát a konkrétny rozparovač alebo klinika. Priepasť medzi pár bohatými a tým ostatným plebsom sa tu prehlbuje a vy nachádzate po ulici ľudí bezcielne blúdiť, prípadne zvíjať sa v agónii. Atmosféra je senzačná a pokiaľ ste osobou, ktorá má kyberpunkový štýl rada, obľubuje Altered Carbon na Netflixe a Blade Runnera pozná naspamäť, toto je hra, ktorá Vám rozbúcha srdiečko. Voľnosťou pohybu a hrania posúva  Deus exové vnímanie sveta ešte o level vyššie, pričom máte pocit, že ste viac jeho súčasťou. Vývojári odviedli skvelú prácu v zostavovaní príbehu nielen toho hlavného, ale najmä bočných questov, ktoré úžasne dopĺňajú nosnú dejovú líniu a v niektorých aspektoch ju dokonca ovplyvňujú. Už to nie je len o tom, že vezmi hento a zanes to tam, alebo zabi týchto 5 osôb. Je to o príbehoch, o ľuďoch, o svete v Night City a vy môžete práve prostredníctvom týchto bočných questov do neho viac preniknúť. Stalo sa mi možno prvýkrát v živote, že som bočné questy nechcel hrať preto, aby som vyleveloval postavu, ale preto, že ma zaujímali osudy postáv a celková hĺbka sveta Night City. Cyberpunk je skôr adventúra, ako bojová RPG. Je to príbeh, ktorý žijete vy, pričom si sami vyberáte, ako ho žiť budete. Samozrejme, nemajme skreslenú predstavu o tom, že príbehy každej vedľajšej postavy a questu ponúkajú X koncov, nakoľko takto tomu naozaj nie je. Mnoho odpovedí vás aj tak navedie na jeden koniec, avšak bez ohľadu na uvedené, variabilita odpovedí je vysoká a questy ponúkajú tu i tam rôzne zakončenia. Zároveň to, či vedľajší príbeh splníte alebo nie (prípadne ako) môže mať aj v neskorších fázach hry dopad na dej. Splnený sidequest sa vám odmení v podobe utuženia vzťahu s danou osobou, ktorá si na vás môže spomenúť neskôr, napríklad tým, že vám napíše a pošle fotky z dovolenky, prípadne občas zavolá. Samotný hlavný príbeh má koncov niekoľko. Variabilita je v prevažnej miere zabezpečená aj prepracovaným a naozaj širokým rozvetvením atribútov a perkov, do ktorých môžete vkladať nadobudnúte skúsenosti, pričom sa nejedná o hru typu Days Gone, kde na konci príbehu máte takmer všetky perky vyplnené. Tu si naozaj volíte, ktorým smerom sa vyberiete – budete inteligentný hacker? Surový bitkár? Kutil, ktorý si vie vyrábať predmety a plíži sa ku obetiam, ktoré potichu eliminuje? Výber je na vás. Ja som v hre strávil po prvom dohraní takmer 50 hodín, pričom som mal atribút inteligencie na najvyššej úrovni, vyperkované hackerstvo a s vypimpovaným vybavením legendárnych rýchlych hackov zasadených v legendárnom kyberwarei som hordy nepriateľov eliminoval na diaľku doslova bez výstrelu. Moja sila bola epická, avšak rovnako deštruktívnym sa môžete stať aj iným štýlom hrania. Hra má českú lokalizáciu a tak máte k dispozícii ku hraniu aj české titulky. Budúcnosť prináša okrem nového sveta a mnohých podarených futuristických detailov (holografická páska polície na mieste činu, ktorá vymedzuje miesto zločinu) aj nový slang – stretnete sa tak s veľmi častým označením svojho felláka ako “kumba”, prípadne útekom ako “deltovať” a pod. Je milé, na čo všetko vývojári mysleli a ilustruje to tiež to, ako veľmi si dali záležať na vytvorení hodnoverného sveta. Pokiaľ sme pri atmosfére, nemôžeme vynechať tématickú hudbu, ktorá udržuje dej našľapaným po celú dobu hrania. Veľká poklona vývojárom za tento aspekt hry. Grafika hry je odhliadnuc od nízkeho snímkovania a občasných bugov aj na staré konzoly úžasná a ponúka miestami epochálne scenérie. Príbeh oživený Keanu Reevesom, ktorý v ňom zohráva obrovskú úlohu, bol mne veľmi sympatický a užil som si ho. Vedľajšie príbehy ho krásne dopĺňajú, rozvetvujú a celkovo postavy v hre sú zväčša komplexne vykreslené a ku niektorým si dokážete naozaj vytvoriť vzťah. Dĺžka hry je dostatočná a napriek skutočnosti, že hlavný príbeh vám zaberie cez 20 hodín (čo je v porovnaní s Witcherom rozsah o dosť menší), vedľajšie misie vám zaručia dalšie desiatky hodín zábavy. Nejedná sa len o umelo dotvorené hodiny hrania, kde by vývojári dorábali sidequesty typu ctrl+c ctrl+v, ale častokrát naozaj zábavné herné odbočky. Verím tak, že priemerne zvedavému hráčovi tak vydrží hra minimálne 35-40 hodín, čo je určite sympatická herná doba. Čo je však ešte pozitívnejšie je skutočnosť, že pri tejto hre naberá slovo “znovuhrateľnosť” nový význam. Naozaj budete chcieť hrať hru opätovne a ja mám už teraz v hlave naplánovaný postup, ako budem pri druhom hraní zdolávať mesto, na ktoré sidequesty si dám pozor, aký štýl boja použijem a akým spôsobom sa vo finále rozhodnem hlavný príbeh ukončiť.

Aby sme však konečne prešli aj ku negatívam hry (opomenúc technický stav na starú generáciu konzol): Ako sa hovorí, kto chce psa biť, palicu si nájde a o tejto hre a hráčoch to platí Xnásobne. Čítal som v komentároch ku hre, ako niekomu chýbal raketomet v hre, že hre kraľuje zlý inventár, ako sa nedá tuningovať vozidlo a kadečo iné a že práve z týchto dôvodov sa má jednať o tragickú hru. Určite nesúhlasím a napriek tomu, že by sa niektoré aspekty dotvoriť do hry samozrejme dali (napríklad tuning), tak to platí všeobecne o všetkom a preto to ako negatívum nevnímam. Čo mi ale osobne vadilo boli určité špecifické chyby, ktoré by som jedným slovom vedel pomenovať ako “arkádovosť”. Trápilo ma to, pretože takto krásne remeselne zvládnutú prácu mohlo vyšperkovať ešte kvalitnejšie spracovanie fyziky, lepšie manévrovanie vozidiel a AI nepriateľov a lepší deštrukčný model. Toto všetko na mňa naopak pôsobilo miestami jednoduchým - arkádovým, až lacným spôsobom. Pritom všetky tieto detaily mohli dať hre punc ešte vyššej uveriteľnosti. Rýchly predaj/rozobranie viacerých vecí v inventári by taktiež potešil.

Napriek tragickému technickému stavu hry, ktorý je doslova na hrane medzi tým, či je hru vôbec možné alebo nemožné hrať, mi to proste nedá - chcem byť súčasťou Night City, chcem ísť späť, chcem ďalej objavovať – a že teda je čo objavovať, to mi môžete veriť. Teším sa…. Teším sa hraním a teším sa aj keď hru nehrám na to ďalšie hranie. Pri večeri uvažujem nad tým, kam všade nabudúce v Night City pôjdem a do akých vylepšení zainvestujem ďalšie body. Zažívam presne tú emóciu, ktorú som zažil možno naposledy pri hraní Witchera 3 alebo Metal Gear Solid 5 a kvôli ktorej hry hrávam. Je to ono, je to tá hra, ktorú som chcel. Je presne taká, ako som chcel? To sotva. Avšak emócia, ktorá sa skrýva za jej hraním ma vracia naspäť do detských čias.. Čias, kedy bolo každé jedno mamou dovolené zapnutie konzoly malými vianocami. V tomto prípade platí premiérske “...One time, next time...”, pretože one time v Night city nestačí a vy budete chcieť jednoznačne aj NEXT TIME.

Epilóg: Od začiatku hrania som si v hlave preberal, koľko by som tejto hre udelil bodov a naozaj som sa za desiatky rokov hrania nestretol nikdy s takto veľkým rébusom. Myslím, že pri tejto hre mnohonásobne viac platí, že celkové bodové hodnotenie je len subjektívnym numerickým výsledkom, ktorý bez prečítania recenzie (a ideálne hrania hry), nemôže čítateľovi objektívne zilustrovať skutočnú kvalitu hry a v konečnom dôsledku to bude aj tak len málo významné číslo predstavujúce subjektívnu matematiku recenzenta. Za technický stav hry a spomenutú arkádovosť (rozumej odfláknutosť niektorých herných mechanizmov) by som vedel strhnúť aj 5 bodov z 10, nakoľko som presvedčený, že hyenistický prístup CDPR (alebo hocakého iného štúdia) vo vzťahu k starej generácii konzol by principiálne tolerovaný byť nemal. Na druhej strane mi nedá nezohľadiť aj pre mňa osobne nové a možno revolučné prvky hrania, neskutočne vykreslený svet, potrebu vrátiť sa do neho a moju pozitívnu emóciu, za ktoré by som vedel naopak udeliť hre z voleja 15 z 10. Číselne sa to celkom nedá, ale skúsim takto - po súčte, delení a odmocnení, výsledných deväť.