The Last Of Us part Deux |
Pôvodne som nemal v pláne robiť recenziu na najväčšie herné sklamanie tohto roku.
6.0
Pôvodne som nemal v pláne robiť recenziu na najväčšie herné sklamanie minulého roku. Ale uplynul nejaký čas a prvotné sklamanie po dohraní tejto hry akosi odznelo, čo ale neodznelo sú práve tie pocity, ktoré vo mne pretrvávajú a ktoré ma práve prinútili spraviť recenziu na toto rozporuplné a vysoko kontroverzné "pokračovanie" hry, ktorá je podľa môjho názoru jednou z najlepších hier predošlej generácie.
V prvom rade by som mal uviesť veci na pravú mieru. Last Of Us je podľa mňa najlepšia hra predošlej konzolovej generácie, žiadna iná hra sa ku kvalitám tohto herného skvostu ani zďaleka nepriblížila. Last of Us je klenot medzi hrami, ktoré výjdu raz za niekoľko rokov a sú často vyvrcholením snaženia sa vývojárov spraviť ten tzv. svoj Magnum Opus. V prípade Naughty Dog je to podľa môjho skromného názoru práve The Last Of Us, ktorý je ich vrcholným počinom a odraziť sa práve od takéhoto zenitu niekam ešte vyššie je takmer nemožné. Podarilo sa to len dvom vývojárskym týmom, prvý bol Valve a druhý Rockstar Games San Diego. Naughty Dog mohol byť tretím do partie. Žial, vývojári zo Santa Monici si ukrojil príliš veľký kus z čerstvo upečeného koláča. Treba uznať, že povestná laťka bola nastavená asi až príliš vysoko pre niektorých z nich, väčšina vývojárov si svoju prácu odviedla na čistú jednotku, mám tým na mysli team, ktorý mal na starosti animácie, prostredie, audio dizajn, ale aj hudbu, aj keď tá nie je až tak výrazná a pamätná ako pri originále. Kde mi v pamäti utkvelo hneď niekoľko skladieb od Gustavo Santaolalla. Ale pekne postupne sa poďme pozrieť kde teda súdruhovia z ND spravili chybu, resp. teda ktorá časť vývojárskeho týmu bola kompletne odpútaná od reality a akosi pozabudla v čom je to čaro ich hier. A v čom teda tkvie tá vysoká kvalita ich akčných hier akými bezpochýb sú Uncharted hry 1-3 alebo The Last of Us a vynikajúci datadisk Left Behind.
Je to práve príbeh, ktorý bol vždy alfou a omegou týchto výnimočných hier od Naughty Dog. Kedysi meno Naughty Dog znamenalo v hernom biznise veľmi veľa, no posledné roky, najmä po experimentoch akými bezpochýb boli štvrtý diel Uncharted a taktiež silne kontroverzný datadisk Lost Legacy. Nechcem sa bližšie venovať týmto dvom hrám, lebo by to za prvé bolo na veľmi dlhosiahly text, ktorý by mal s kontextom tejto recenzie síce veľkú spojitosť, ale za druhé by to bolo veľmi veľké odbočenie od témy tejto recenzie.
Audiovizuálne spracovanie v The Last of Us part 2 je na špičkovej úrovni, animácie a prostredie, ktoré je mimochodom veľmi rozmanité a vôbec nie jednotvárne, aj napriek tomu, že sa majoritná časť deju hry odohráva v jednom severo východnom americkom meste. Je to až priam obdivuhodné ako sa dokázali vývojári pohrať s post apokalyptickom Seattly. Škoda, že sa niektoré lokácie opakujú hlavne v druhej polke hry, ktorá je často veľmi nezáživná, aj keď je prostredie rozmanité a miestami neuveriteľné pôsobivé.
Veľmi veľký dôraz bol rovnako kladený aj na technické spracovanie, hlavne čo sa týka animácií, plynulým prechodom medzi rôznymi animáciami, neskutočne dielenským spracovaním animácií pri upgradovaní rôznych zbraní. Až priam pedantným dôrazom kladeným na tie najmenšie detaily, či už pri animácií pohybu postáv, prebíjaním zbraní a ich detailom ako napr keď sa po voľne pohodenej puške uzáver úderníku otvorí po tom ako z nej zoberiete náboje, alebo ako sa krv detailne rozťeká a rozlieva po dlaždičkách na zemi alebo vyteká z rán po guľkách a podobne absurdné detaily, ktoré si bežný hráč ani nemusí všimnúť.
Animácie mimiky tváre je až miestami "uncanny valley", kde niektoré animácie tváre sú až hrôzostrašne realistické. Obdivuhodné je porovnanie animácii mimiky tváre medzi TLOU Part 2 a Horizon Zero Dawn, kde v porovnaní práve s TLOU part2 pripadajú animácie strohé a až absurdne umelo pôsobiace.
Rovnakú vysokú kvalitu má aj dabing postáv, kde hlavne dabing Ellie je na špičkovej úrovni, zhodou okoľností dabing druhej hlavnej postavy Joela je troška zvláštny. Kde v originále znel Joel ako Joel, v part 2 znie Joel skôr ako Troy Baker. Je to taký zvláštný dojem, ktorý určite nevínam len ja, ale aj mnoho iných hráčov, ktorý si zahrali obe hry.
Obrovská diskrepancia ale nastáva v momente keď sa človek začne zaoberať príbehom/scénarom tejto hry, ktorý je z veľkej časti absurdný, rozhodnutia postáv nedávajú vôbec žiadny racionálny zmysel a hlavne tá až priam šialená nelogickosť ich rozhodnutí na základe ich vybudovaných charakterov z originálu. Prvotný šok nastal hneď pri úvodnej scéne kde Joel zachráni Abby pred hordou infikovaných a bez akýchkoľvek problémov je ochotný spolu s jeho bratom ísť ku skupine cudzích ľudí ozbrojenej až po uši počas apokalypsy, kde dôverovať čo i len jednému cudzincovi sa vôbec neodporúča. Čo ale Joel s Tommym urobia keď vojdú do uzavretej miestnosti v chate? Pekne sa pozdravia a prezradia úplným cudzincom svoje mená aby sa hneď zoznámili. Tommy požiada o nejaké uteráky aby reč nestála. Ako to potom dopadne väčšina z Vás už vie. Toto je prvý náznak toho ako sa rozhodli hlavný strojcovia takéhoto typu nelogických rozhodnutí rozvrátiť vaše očakávania. A urobili to práve tým, že v prvej pol hodine hry zabili absolútne nechutným spôsobom hlavnú postavu originálu, ktorú si mnoho hráčov tak oblúbilo.
Nelogické ba až priam iracionálne psychopatické rozhodnutia postáv pokračujú počas celej hry. Z Ellie sa stáva abnormálne šialená postava bez akéhokoľvek čo i len náznaku humoru alebo toho detského čara z originálu, ktorá je hnaná pomstou za Joela. To je v konečnom dôsledku doženie až ku tomu, že stratí takmer všetko čo mohla považovať za blízke.
Príbeh a teda scénár je tým kameňom úrazu, ktorý konečné hodnotenie strháva až takmer k absolútnemu priemeru. Je to až poľutovaniahodné, že práve to čo je to najdôležitejšie na pŕibehovej akčnej hre z pohľadu tretej osoby je práve to čo u tejto hry najviac pokrivkáva. Rozhodnutia postáv sú nepochopiteľné, iracionálne a absolútne nelogické. Príbeh je napísaný takou formou aby lacne šokoval diváka/hráča. A preto tomuto veľmi nevydarenému pokračovaniu nedokáže dať viacej ako 6/10. Je to obrovská škoda, nebyť absurdného príbehu a hlavne nezmyselného konca, tak mala táto hra potenciál byť ešte lepšou ako originál. To, že celá "hubová zombie apocalypsa" bola odstavená na druhú koľaj je len dôsledok toho akým spôsobom sú scénaristi kompletne zahladení do seba a do popredia tlačili absurdné vzťahy medzi postavami ako z telenovely.
TLOU Part 2 je jedno obrovské sklamanie, ktoré nebyť nekonzistenného príbehu mohlo byť jednou z najlepších hier tejto generácie. Takto ale ostane v prepadlisku dejín ako jedna veľká nezmazateľná čierna škvrna na tričkách vývojárov Naughty Dog. A to len kvôli šialenemú fundamentalizmu jedného konkrétneho človeka pôvodom z Izreala, ktorý bol medzičasom povýšený do pozície co-prezidenta Naughty Dog.
+ vysoko kvalitné až priam relistické animácie postáv a tvári.
+ vynikajúce audio-vizuálne spracovanie.
+ rozmanitosť prostredia
- tragický podaný príbeh.
- nezvládnutý a nelogický koniec.
PS4
Vývoj: Sony / Naughty Dog Štýl: Akčná Adventúra
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|