Final Fantasy XII

Neviem ako vy, ale ja chcem byť vzdušným pirátom. Brázdil by som široké nebesá, prekonával oceán času a obdivoval svet zhora. Vôbec nič by ma netrápilo a bol by som slobodný ako vták, oslobodený od každodenných zbytočných starostí a trápení. Čelil by som prudkému vetru, ktorého plamene priehľadné ako závoj ošľahovali by mi tvár, a časom z nej vykresali ráz skúseného dobrodruha. Myslím si, že práve po takých typoch baby šalejú že? Tak ďalší dôvod, prečo sa ním stať:) Byť obdivovaný za svoju odvahu a čestnosť, byť preklínaný za svoj dôvtip a lišiacku šikovnosť, byť ľúbený za svoju vernosť a nežnú vášnivosť. Je to v podstate romantická postava, ktorá by obmäkčila každé ženské srdce. Myslím si, že by sa mi darilo minimálne rovnako ako Dukovi Nukemovi v záverečnej animácii jeho hry Land of Babes (zasvätení vedia).

Takto podobne možno rozmýšľal aj Vaan, hlavný hrdina tohto epického dobrodružstva. Teda, s tými dievčatami som to asi prehnal, ale tú voľnosť a nespútanosť som minimálne trafil. Tento mladík žije v zemi menom Ivalice. Dlhý čas bola táto krajina pre mnohých zasľúbená. Nič dobré ale bohužiaľ netrvá dlho, a tak aj v tomto prípade, kedy susedné kráľovstvo Archadian zamýšľa obsadiť nejakú časť jej územia. Rozhodujúci vplyv na tento stav majú dve malé kráľovstvá oboch krajín, a to Nabradia a Dalmasca.  To kráľovstvo, ktoré obsadí menšie a strategicky najvýznamnejšie územie, vyhrá prakticky vojnu. Dej hry je strašne zložitý, ktorého pochopenie ešte viac sťažuje veľmi ťažká angličtina, prakticky najťažšia ktorú som mal v hrách Final Fantasy možnosť vidieť. Vaan je sirota. Žije na ulici, a každý deň rieši problémy, spájajúce sa s jeho neutešeným životným stavom. Okrem svojho sna, má aj svoju kamarátku Penelo, taktiež sirotu žijúcu na ulici. Spolu trávia väčšinu času a sú nerozluční kamaráti.

Takto nejako začína Final Fantasy 12. Výroba tejto megaepickej adventúry trvala približne 5 rokov. Je to prvý diel, na ktorom nepracoval zakladateľ série Hironobu Sakaguchi a jeho dvorný skladateľ Nobuo Uematsu. Namiesto nich bol povolaný tím zodpovedný za akčnú stredovekú pecku Vagrant Story. Tento diel predstavuje posledný diel vychádzajúci na PS2, a tak ako aj posledný diel na PSone Final Fantasy 9 predstavoval jeden z vrcholov RPG na tejto platforme, tak sa aj Final Fantasy 12 okamžite zaradila medzi naj RPG tejto dnes už skoro zosnulej konzoly. Hra je to skutočne !MEGAEPICKÁ! a ja sám osobne som ju dohral za nejakých 120 hodín, samozrejme pri plnení vedľajších úloh a detailného preskúmavania sveta (len pre porovnanie, spomeňte na titul Fallout 3 dohratý za +/- 40 hodín, či Arcania: Gothic 4 za 18 hodín!!!!).

Postupom príbehu sa k sirotám z mesta Rabanastre (kráľovstvo Dalmasca) pripojí princezná Ash (bývalá princezná Dalmascy), jej verný ochranca Bash (bývalý generál vojska označovaný za zradcu), vzdušní piráti Balthier a jeho spoločníčka vznešená elfka Fran. Tým sa vytvorí skupina šiestich ľudí, ktorá putuje svetom a snaží sa prerušiť zbytočnú vojnu. Ak ste hrali úplne prvé časti série FF tak vám okamžite pripomenú. Hrdina je tu totiž kolektívny, teda zabudnite na výrazné charakterové postavy typu Clouda, Squalla či Tidusa. Tu sa hrá kolektívne a teda ani jeden charakter nie je špecificky nad druhým alebo výrazne charakterovo iný. To má bohužiaľ za následok, že sa pri hraní nedočkáme tradičných prepracovaných charakterov a vzťahov medzi nimi. Tie nikdy neprekročia a hranicu kamarátstva, a podľa toho sa aj postavy chovajú. V tejto časti mohla hra ponúknuť skutočne oveľa viac. To je prvé veľké mínus vzhľadom k ostatným hrám sveta Final Fantasy a žánru JRPG ako takému. Dôležitosť politických otázok je vysoko nad pocitmi a problémami hlavných hrdinov, a s tým sa treba pred začiatkom hry zmieriť.

Príbehová košatosť síce šla do pozadia, ale zase sa na druhej strane dostala do popredia hrateľnosť. Tá je skutočne masívne. Čakajú na vás tony vedľajších úloh, rozsiahle lokácie dávajúce zelenú práve prieskumníkom, či od základov prekopaný systém súbojov, ktorý vás dostane do kolien. Je toho vskutku veľa, a aby to bolo prehľadné rozhodol som sa, že hrateľnosť netradične popíšem v samostatných celkoch:

Levelovanie a obchodovanie

Levelovanie je tu klasické. Nazbieraním určitého počtu sa postavám zvýši level a tým spojené charakteristiky a životy. V partii môžte mať vždy len troch, pričom sa body po úspešne zvládnutých súbojoch pripočítavajú len im (ostatní v zálohe nedostanú nič), čo znamená rozumné hranie, systematické striedanie postáv, aby sa držali všetci na približne rovnakých leveloch, pretože sa totiž kľudne môže stať, že pri konci hry zistíte, že tri postavy majú level 80 a ostatné tri len level 5. To by ale nebolo moc rozumné, pretože postavy môžte počas bojov ľubovoľne meniť a tým vymieňať už skoro mŕtvych členov za živých. Keď vám zomrú prvé tri postavy, nedostane sa vám „všetkými obľúbenej“ hlášky GAME OVER, ale hra vám dá možnosť výberu ďalších troch, s ktorými budete môcť pokračovať. Po každom boji získate exp body, LP (license points) a rôzne veci. Z príšer totiž nevypadávajú peniaze ako v minulých častiach ale veci, ktoré slúžia len na to, aby boli predané a vám zabezpečili dostatočný prísun peňazí. U obchodníkov si inak môžte kupovať rôzne zbrane, brnenie, magické schopnosti, techniky či gambity (o tom neskôr). Existuje tu jedna veľmi zaujímavá možnosť bazáru, kde si budete môcť kúpiť sady rôznych vecí, či už zbraní, vybavenia alebo tonikov za zvýhodnené ceny. Podľa toho aké veci predávate obchodníkom, tak sa vám v predajnom liste môžu objaviť aj rôzne veľmi cenné grimoáre, zabezpečujúce napríklad vypadávanie vzácnych vecí z určitých typoch zvierat  a podobne.

Súbojový systém

Najlepšia súčasť celej hry. Musím povedať, že je neskutočne zábavný a dynamický. Nepriateľov vidíte, už konečne na mape, čo má za následok vypadnutie už pomerne zastaraného systému náhodných súbojov. Či už sa ich rozhodnete obísť, zaútočiť na ne alebo z boja utiecť, všetko prežívate real-time na obrovskom otvorenom priestranstve.  Čo sa týka samotných bojov, plne ovládate len vašu postavu. Vaši parťáci bojujú, podľa toho, ako ste ich naprogramovali pomocou gambitov, alebo podľa toho aké im dáte príkazy, buď počas real-time prebiehajúceho boja, alebo v kľudnejšom zapauzovanom móde. Pri bojoch sa konečne môžte plne pohybovať a vyhýbať sa tak útokom. Aby sa hra nezmenila na tupú sekačku, bol do hry implementovaný známy časový indikátor, ktorý vám dovolí vykonať vami zvolenú akciu, až potom čo sa naplní. Súboje sú plné napätia, dynamiky a rýchlosti. Len čo si na zbesilosť bojov zvyknete, už nebudete chcieť žiadne iné, pretože sú totálne návykové.

Gambit systém

S nadhľadom by sa dalo povedať, že sa jedná o samostatný programovací jazyk hry. Ním určujete, ktorá postava sa bude v určitých situáciách ako chovať. Na výber je snáď tisícka kombinácii medzi gambitmi, a tým v akej príležitosti sa má daná akcia spustiť. Skladá sa z týchto príkazov: kto, kedy, čo. Aby som to dobre vysvetlil, dajme tomu že máte gambit „ally hp<50%” a na licenčnej doske zakúpenú licensiu pre používanie kúzla “Cure”, potom bude gambit systém vyzerať asi takto: Vaan --> ally hp<50% --> Cure, čo znamená, že Vaan automaticky zošle kúzlo “Cure” všetkým, ktorým klesne HP pod 50%. Tento systém je síce jednoduchý, ale zato geniálny. Postavy môžte kľudne naprogramovať aj tak, že keď vás z ničoho nič napadne svorka vlkov, tak postavy budú útočiť na najslabších jedincov, zatiaľ čo sa vaša najsilnejšia postava pustí do najsilnejšieho, pričom ho nebudú zbytočne otravovať tí slabší. Každá postava môže mať naprogramovaných až 12 gambitov, pričom platí, že ten gambit, ktorý je v poradí skôr, má vyššiu prioritu ako ten pod ním.  Postavy môžu vďaka gambitom samostatne útočiť kúzlom “Fire” na nepriateľov slabých voči ohňu, bez toho aby ste pracne každému jednému samostatne zadali príkaz pre toto kúzlo. Gambity môžte zapnúť úplne všetkým, a teda aj postave, ktorú ovládate. Pri logickom a vhodnom nastavení gambitov sa stačí vašou postavou len pohybovať, pričom ona bude útočiť ako ste ju naprogramovali.

To všetko vyúsťuje ku krásnym zážitkom zo súbojov, kedy sa vaše postavy chovajú presne tak ako ste im prikázali, obrazovkou letia farebné kúzla a čary. Všimnete si, že vaším postavám kleslo HP pod polovicu, no zrazu vidíte ako taký Bash zosiela liečivé kúzlo, ktoré vás vylieči. Jednoducho paráda.

License board

Je to tabuľa, na ktorej si kupujete licencie na používanie zbraní, predmetov, kúziel, brnení, špeciálnych breakov Quickenings, či Esperov (vyvolávacích bohov). Každá postava má rovnakú LB, čo na jednej strane znižuje variabilitu možností jednotlivých členov, ale druhej zase máte väčší prehľad čo sa kde nachádza, a tak ju môžte využívať oveľa efektívnejšie. Podľa mňa je tento systém licencií podarený, a celkom dobre supluje systém tried. Bez kúpenia danej licencie je zbytočné si kupovať drahé zbrane, ktoré by ste nemohli používať. Okrem toho si na LB môžte zvyšovať HP, rôzne podporné štatistiky a podobne. Vďaka tejto tabuľke môžte takú Fran, ktorá od začiatku používa luk, premeniť na plnohodnotného bojovníka s dvomi mečmi. Možností je neúrekom.

Okrem iných vedľajších úloh budete celou hrou môcť loviť raritné zvery. Vstúpite do loveckého klanu a od toho okamihu v každom meste budete môcť z nástenky, väčšinou v krčmách, prijať ponuku na lov. Trofeje sú vždy vysoko cenené a rozhodne sa ich oplatí loviť. Okrem iného stúpa aj váš rank v klane. Niekedy vám pri bojoch bude pomáhať aj NPC postava, člen z klanu, čo je príjemne osviežujúce.

Graficky hra vyniká a je to pravdepodobne najlepšie čo na PS2 uvidíte. Square-Enix sa opäť predviedlo a priviedlo na svet skutočne žijúci svet. Ruch miest, ticho lesov, bezútešnosť púští, či tajomnosť jaskýň. Každá lokácia je neskutočne veľká, má svoju charizmu a jedinečnú architektúru. Rabanastre je prekrásne mesto, v ktorom hru začínate, a radi sa tam budete vracať. Obrovské chrámy, ulice prekypujúce životom, či obchody plné ľudí. Zo všetkých lokácií spomeniem námatkovo napríklad aj krásnu Golmore Jungle, obrovské územie pohybujúceho sa piesku Nam-Yensa Sandsea či nádherné vzdušné mesto Bhujerba.

Hudobnú stránku nemal na starosti Nobuo Uematsu, ktorý zo Square odišiel ale skladateľ Hitoshi Sakimoto a je to samozrejme poznať. Nehovorím, že sú kompozície zlé, ale sú rozhodne iné. Inak dá sa hodnotiť hudba na dobrú a zlú? Každý skladateľ má iné pocity, iné myšlienky, či iné postupy pri skladaní. Uematsov rukopis to rozhodne nie je ale soundtrack je aj napriek tomu veľmi kvalitný. Treba pochváliť aj náramne vydarený a citlivý dabing hercov, ktorí sa do svojich postáv skutočne vžili.

Square-Enix prekopalo systém FF od základov. Vytvorila nový súbojový systém (mix ťahovej a real-time akcie), zavrhla tradičný systém náhodných súbojov (nepriateľov už vidno na mape), ponúklo nový systém zlepšovania štatistík a tak isto aj najlepšiu grafiku akú môžte na PS2 vidieť. Po technickej stránke nie je hre čo vytknúť, zatiaľ čo príbehovej časti už áno. Dej je strašne zložitý aj napriek tomu, že sa v ňom neodohrávajú skoro žiadne emocionálne scény ako v predchádzajúcich častiach. Radosti či smútky postáv sú tu vykreslené fakt len okrajovo, a tak sa s vašimi postavami vžijete postavami oveľa ťažie ako to bolo doteraz. Technická stránka hry a príbehu tu jasne dominuje a prekonáva citovosť a nežnosť predchádzajúcich dielov. Aj napriek kritike je to ale úžastná hra, ktorá by pravým RPGčkárom nemala rozhodne chýbať v zbierke.

Ďakujem za prečítanie.

Recenzent: SeeD Mako (Blackened Halo)

Hodnotenie: 90%

Recenzovaná verzia pre Playstation 2.

https://www.youtube.com/watch?v=t39OKxWLWSk&feature=related