Bioshock 2

Umelecké dielo je možné definovať ako výtvor autora ovplývajúceho umeleckými tvorivými schopnosťami. Príklad umelca môže byť maliar maľujúci obraz – dielo. Aby dielo vzniklo, treba k tomu vynaložiť náležité úsilie, ale hlavne umelecké cítenie, bez ktorého by bol obraz iba obrazom a nie čímsi viac – umeleckým dielom. Na začiatku je nápad. Vízia, ktorú pomocou farieb a ťahov ruky prenáša autor na plátno, na ktorom zhmotní svoje predstavy. Ken Levine ako autor dal vzniknúť prvému Bioshocku. Autorom Bioshocku 2 je...

Pôvodný autor

Možno budete namietať, že Ken Levine nie je žiadny maliar, za to však kreatívny umelec rozhodne áno. V hernom priemysle sa pohybuje od roku 1995, najprv ako zamestnanec Looking Glass Studios a o dva roky neskôr už ako spoluzakladateľ Irrational Games, v ktorom zotrváva dodnes. Počas tohto obdobia pracoval Levine na takých významných tituloch ako Thief: The Dark Project, System Shock 2, Tribes: Vengeance, SWAT 4 a v neposlednom rade Bioshock. A bol to práve Ken Levine, ktorý dal vzniknúť pompéznemu podmorskému mestu Rapture, jeho architektúre, obyvateľom, histórii.

Myšlienka, vízia

Rapture. Splnený sen Andrewa Ryana. Obrovské podmorské mesto postavené v architektúre Art Deco na dne Severného Atlantiku je metropolou svetových špičiek v oblasti vedy, priemyslu a umenia, no len dovtedy, kým nezačnú civilné nepokoje kvôli drahocennej látke zvanej ADAM a Rapture sa začne zvnútra pomaly samo rozkladať. Nečakaný hosť „z vonka“ však zvráti udalosti a osudy jeho obyvateľov, avšak osud samotného Rapture je už dávno spečatený. Toto je Bioshock podľa obrazu Kena Levina. Autori pokračovania 2K Marin nás po troch rokoch sťahujú znova pod oceán v príbehu, ktorý začína dva roky pred udalosťami prvého dielu. Hlavnou postavou je Subject Delta, prvý Big Daddy (ochranca) úspešne spárovaný s Little Sister (zberač látky ADAM), no v predvečer príchodu Nového roku 1959 jeho život končí. Sofia Lamb, matka Eleanor, Little Sister pridelenej k Subject Delta, pomocou plazmidu ovládajúceho myseľ podáva Delte zbraň, ten jej však nedokáže vzdorovať, priloží si pištoľ ku spánku a vystrelí.

Píše sa rok 1968 a okolo pobrežia Atlaniku začínajú miznúť malé dievčatká. V tom čase sa v Rapture preberá k životu Subject Delta, ktorého úlohu od tohto momentu preberá hráč. Sofia Lamb, kedysi významná lekárska psychiatrička v Rapture sa vrátila, aby pokračovala vo svojom výskume, uvrhla Eleanor pod zámok a s pomocou Big Sisters začala s únosmi. No puto medzi Deltou a Eleanor zostalo aj po rokoch stále zachované a jediná vec, ktorá znovuzrodeného Big Daddyho poháňa, je nájsť a chrániť svoju Little Sister, ktorá ale medzičasom vyrástla...

Ťahy ruky

Subject Delta sa preberá pred Vita-Chamberom, odkiaľ mu 2K Marin vykresľuje cestu približne dvoch tretín dĺžky pôvodného Bioshocku, ťahy ruky tvorcov však už nie sú také isté a jasné. Druhou návštevou stráca podmorské mesto Rapture na svojej atraktívnosti, najmä pokiaľ sa z veľkej časti obkresľuje od predchodcu. Tematické zasadenie niektorých úrovní je zaujímavé – propagandistický pavilón Andrewa Ryana, laboratória Fontaine Futuristics či občasné prechádzky po dne oceánu, k dokonalosti ale stále chýba niekoľko podstatných línií. Inými slovami nápaditosť a s ňou spojený level design, ktorý možno jedným slovom označiť za defaultný. Jednotlivé levely tak miestami kopírujú svojho predchodcu a zároveň ich jednotvárny design postráda akúkoľvek invenciu prekvapiť a motivovať hráča v postupe minimálne počas prvých dvoch tretín hry. A z lákavo znejúceho pohybovania sa pod morom nakoniec zostáva len sporadický krátky pochod z bodu A do bodu B s nulovou interakciou.

Farby

Napriek tomu, že Bioshock 2 je maľovaný rovnakými farbami ako prvý diel, predsa len jeho tvorcovia zvolili odlišné, ale zároveň strohé odtiene. Azda najzásadnejšou zmenou je väčšie zameranie na akčnú časť a to bohužiaľ čiastočne aj na úkor RPG prvkov a taktizovania. Márne by ste hľadali rôzne predmety pomocou ktorých si zostavíte drahocennú muníciu alebo tonicy. Automaty U-Invent dostali tentokrát červenú.

Zelenú naopak dostávajú nepriatelia, ktorí od minula zvýšili svoje spawnovacie návyky a v obľube majú predovšetkým útoky v skupinách počas zberu ADAMu, kedy sa boje v neskorších fázach hry stávajú chaotickými a neprehľadnými. Pri takomto počte oponentov zamrzí hlavne fakt, že variabilita nových druhov je minimálna – jeden nový splicer, dva typy Big Daddies a Little Sister. Do cesty sa vám preto budú stavať opäť prevažne starí známi obyvatelia Rapture.

K ochrane Little Sisters ale aj svojho vlastného skafandra potrebuje Delta zbrane prislúchajúce jeho váhovej kategórii, tentoraz až s tromi úrovňami vylepšenia. Koncepcia zostáva zachovaná – francúzsky kľúč nahrádza vrták, Tommy Gun zase rotačný guľomet a obľúbenú kušu supluje veľmi efektná harpúna. Pri starom ostalo aj používanie niekoľkých druhov munície v rámci taktizovania a vytvárania nástrah. Naviac ani gadgety neprešli výraznejšími zmenami a sú iba prispôsobené akčnejšie ladenému gameplayu - Hack Tool okrem zmeny minihry prináša možnosť hackovania na diaľku pomocou vystrelenej šípky alebo na obmedzenú dobu aktivovať osobný Mini-Turret a výskum nepriateľov sa vracia v podobe kamery a nakrúcania ich správania sa v boji. Celkovo tak dostávame iba pol tucta útočných zbraní, čo nie je práve najuspokojivejšie číslo.

Skupina plazmidov, biotických ekvivalentov strelných zbraní, prešla výlučne zanedbateľným množstvom zmien, z ktorých najzásadnejšou je používanie ľubovolného plazmidu s ktoroukoľvek zbraňou súčasne. Najzarážajúcejšia  je ale skutočnosť, že Bioshock 2 ponúka len jeden nový druh (resp. dva, ten druhý je však naviazaný na príbeh), ktorý by akosi viac zapadal do koncepcie prvého dielu. Ostatné plazmidy ako Electro Bolt čí Incinerate! sa samozrejme vracajú, niektoré sa zlúčili do jedného, iné zase dostali nový názov. S tonicmi, pasívnymi vylepšeniami schopností vašej postavy, je to žiaľbohu ten istý prípad.

Jednou z mála noviniek, ale o to zaujímavejšou, je Fall of Rapture, multiplayer príbehovo zasadený do občianskej vojny približne rok pred udalosťami prvého Bioshocku. Hráči preberajú úlohy pôvodných obyvateľov mesta, ktorých každá postava má svoju vlastnú minulosť a príbeh. K dispozícii je sedem herných módov odohrávajúcich sa v známych lokáciach Rapture. Každý mód je určený pre desať hráčov a okrem tých klasických prekvapí najmä zaujímavá variácia na capture the flag nazvaná Capture The Sister, kedy sa hráči rozdelia na dva tímy bojujúce za Andrewa Ryana alebo Atlasa, pričom na strane jedného z nich je Big Daddy a drahocenná Little Sister. Obdobnými módmi sú tiež Adam Grab a Team Adam Grab, inšpirované pravidlami domination, respektíve team domination.

Plátno

Pokiaľ sa autori rozhodnú maľovať obraz na trojročné plátno, ktorého všeobecné štandardy medzičasom vzrástli, nemusí to vždy dopadnúť zrovna najšťastnejšie, čo si v tomto prípadne odnáša hlavne vizuálna stránka. Tá totiž od poslednej návštevy Rapture zostala takmer bez zmeny a zub času, aj keď pomaly, ale predsa začína zanechávať viditeľné stopy. Dabing a kompletná zvuková stránka sa ale drží vysokého profesionálneho štandardu nastaveného už prvou hrou. Zahanbiť sa nenecháva ani Garry Schyman, ktorý znova servíruje prvotriedny soundtrack, hravo konkurujúci mnohým soundtrackom z Hollywoodu. Atmosféru okrem pôvodnej hudby dotvárajú tiež dobové skladby tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokov.

Obraz

Porovnávať Bioshock a Bioshock 2 je nevyhnutné. Hra ako samostatný celok bez svojho predchodcu nemôže fungovať a zároveň ako pokračovanie pôsobí silene a kostrbato. Koho dokázal prvý diel unudiť, pravdepodobne sa nevyhne podobnému stavu ani pri pokračovaní, čomu dopomáhajú hlavne časom stereotypné zbery ADAMu, poslabší príbeh, ktorý začína gradovať až v poslednej tretine a menej výrazné postavy. Výroky Sofie Lamb, ktorá je archenemy Subjectu Delta, sotva dosahujú kvalít utopistických, objektivistických a takmer despotických prejavov Andrewa Ryana.

Bioshock 2 bohužiaľ okrem multiplayeru neprináša takmer nič nové, pričom trpí problémom vysoko nastavenej latky prvého dielu a nepomáha mu ani absencia skutočného tvorivého ducha vo vývojovom tíme, aj keď sa snaží, čo mu sily stačia. Pôvodný Bioshock vyžmýkal svoj potenciál takmer na plno, čím za sebou pravdepodobne definitívne uzavrel brány Rapture. Možno aj preto Bioshock 2 zanecháva dojem zbytočného pokračovania s násilne našitým príbehom a postavami, ktoré sa tvária, že v histórii Rapture zohrávajú dôležitú úlohu, aj keď v pôvodnej hre o nich nepadla ani zmienka. Možno aj preto Bioshock 2 žiadneho skutočného duchovného autora nemá. A umelecké dielo bez autora nemôže byť dielom. Jedine obrazom.

Plusy

+ pohľad na Rapture z iného uhla

+ výborný originálny soundtrack

+ zaujímavý multiplayer

+ stále je to Bioshock, aj keď poslabší

Mínusy

- prehnané akčné pojatie

- miestami nemotivujúci level design

- slabšie a silené príbehové prepojenie na prvý diel

- minimum inovácií vzhľadom na plnohodnotné pokračovanie

Would you kindly let me know...

Ken Levine pri vytváraní Bioshock univerza čerpal inšpiráciu predovšetkým z tvorby dramatičky, filozofky, spisovateľky a scenáristky ruského pôvodu Ayn Rand. Do svojej hry Levine nezapracoval len filozofické a politické témy a postoje zakladateľky objektivizmu, ale objavujú sa aj pomenovania inšpirované jej tvorbou – meno zakladateľa Rapture Andrewa Ryana je čiastočným anagramom Ayn Rand a z jej publikácii Atlas Shrugged a The Fountainhead sú odvodené mená pre ďalšie postavy, Atlas a Fontaine. Za pozornosť tiež stojí článok z roku 1957 od Whittakera Chambersa, ktorý kritizuje knihu Atlas Shrugged, resp. zaujímavý je skôr jeho názov – Big Sister is Watching You.

Táto recenzia je venovaná pamiatke užívateľa Sephiron.