Resident Evil 4

Resident Evil 1,2,3 (PSX) vs. Resident Evil 4 (PC konverzia)

Pred nami je dlho očakávaný pästný súboj herného sveta (oukej, dlhoočakávaný tak pred piatimi rokmi, kedy vyšla štvorka a porovnávala sa s predchodcami, ale ako sa hovorí „last but not least“), tréneri dvíhajú laná aby do ringu vošli naši borci a obecenstvo konečne sadá na stoličky, aby z nich bolo onedlho dvihnuté heroickými výkonmi fighterov. V červenom rohu sa nám predstavia zástupcovia survival hororu malej šedej skrinky (o ktorej sa dozvedá majoritná časť hráčov najnovšieho CODu iba z počutia starších) Resident Evil 1,2,3 a v modrom rohu kultový počin druhej generácie konzoly Sony a to Resident Evil (ďalej len RE) s poradovým číslom 4. Sympatická sporo odetá deva ohlasuje úvodné kolo a za stáleho natriasania prdelky odcupitkáva z ringu so stovkami zavesených pohľadov na jej prednostiach.

Prvé kolo :  A ako Atmosféra
1:0

Už od premiérového odbitia gongu má v prvom kole na vrch trilógia Residentov v prastarom poňatí atmosféry survival hororu tak, ako sme na neho boli zvyknutí za čias hviezdenia Silent Hillu, Parasite Eveu, či Alone in the Darku... Statická kamera bolo niečo, čo bolo v tých časoch úplne bežné (vynímajúch „Tichý kopec“) a dotváralo atmosféru napätia nádherne vykreslenými prostrediami, ktoré s tými dnešnými 3D priestormi plnými detailov a naskryptovanej fyziky nemajú absolútne nič spoločného. Hold nejako sa začať muselo a v tom čase nám to nielen že nevadilo, ale dokonca viac ako stačilo. K hororovej atmosfére pridával aj samotný fakt, že hráč nikdy nevedel (a hlavne nevidel ) čo ho čaká v ďalšej obrazovke. Atmosféra štvrtého dielu RE nie je vyslovene zlá, stále sa jedná o hororovú zápletku, zombíci pobehujú kade – tade, občas im z krku vystrelí podivne vyzerajúce oko s chápadlami (naozaj nechutné) a sem-tam si dedinčania navlečú na hlavu sáčok a vyberú sa s motorovou pílou narezať drevo na zimu (moja chyba, ak som im stál v ceste). Dá sa ale španielska dedina položená do hmly počas dňa porovnať so zatuchnutou policajnou stanicou z RE2? Resident Evil 4 dostáva v prvom kole jeden jasný predný direkt na tvár, ktorý nezvláda vykryť.

       Druhé kolo: H ako Hudba

1:1

Druhé kolo začína za stáleho pokriku obecenstva ako jedna dedinská bitka na ruskej svadbe, údery sú tvrdé a málo ktoré vykryté. Hudobný doprovod je viac ako solídny, atmosféru samotnej hry hudba graduje ako v RE 4, tak aj v predošlých dieloch. Chvála Bohu, lebo už aj malý Dede vie, že základom kvalitného strachu je vždy hudba v svojej najtemnejšej podobe. Toto kolo končí bodovou remízou.

     Tretie kolo: O ako Ovládanie

   1:0

V tomto prípade sa mi bude hodnotiť ťažko. Jednak zo samotnej zmeny, resp. prechodu z old school hororu do akoby akčnej strieľačky a jednak kvôli faktu, že som hral RE4 v jeho PC prevedení. Hrať  Rezidenta na klávesnici, je ako hrať na profi turnaji ping-pongu namiesto raketky s pravítkom. Dá sa hra vyhrať-prejsť (ja som toho svedkom), ale koľko sa napi... ehm.. koľko invektív použijete, si ani nedokážete predstaviť... Daný problém sa dá vyriešiť niekoľkými spôsobmi. Po internete koluje patch, ktorý inkorporuje do ovládania aj funkcie myši, takže mierenie sa zjednoduší, alebo si hru zahráte s gamepadom. RE 4 aj napriek pokusu o dvojkryt schytáva presne mierený pravý hák pod rebrá. Kolo v znamení RE 1-3.

            Štvrté kolo: P ako Príbehová línia

      1:0

Kto nehral aspoň 2 diely tohto Resident Zla, tak si nevie predstaviť čo je to prepletená príbehová línia. Klobúk dolu pred človekom, ktorý je zodpovedný za napísanie takejto telenovely, pretože to, čomu sa hovorí prepojenie jednotlivých dielov, postáv – ich vykreslenia a príbehov  je v prípade Resident Evilu vyšperkované do hororovej dokonalosti. A tu je ten čas, kedy padla kosa na kameň a nášmu štvrtému dielu opäť naloží na papuľu bojovník z červeného rohu. Dej sa neodohráva v Racoon city, ale v španielskej dedinke a netočí sa okolo T víru ako ho poznáme, ale okolo parazitov ovládajúcich svojich hostiteľov, starodávneho rádu veľmi veselých mníchov atd atd. Hlavnou postavou je nám dôverne známy Leon Kennedy, stretneme sa dokonca aj s Albertom Weskerom, Adou a inými, ale príbeh točiaci sa okolo únosu prezidentovej dcéry mi prišiel trošku ako cliché. Aby som nebol vyslovene negativistický, dej nie je zlý, núti hráča k progresu v hre a k následnému objasneniu celej zápletky, ale pre mňa osobne to už nebolo to pravé orechové. Víťaz kola si odchádza sadnúť do svojho červeného rohu

                                                                 Piate kolo: V ako Vizuálne spracovanie

                                                                                              1:1

História grafického spracovania prvých 3 dielov bola taká, akú sme predpokladali – každým pokračovaním lepšia. Kvalitne vypracovaná vila z jednotky, vynikajúca policajná stanica dvojky, či mesto a prívetivý a zhovorčivý Nemesis z trojky boli veci, ktoré naše oči vždy hladili. V načatom trende sa pokračuje a grafika štvorky opäť využíva naplno možnosti konzoly, tentoraz PS2. V mnou hranej PC verzii je to malinký FAIL (je nutné si to povedať na rovinu), ale na oplátku som hru rozbehal aj na slabšom hardwerovom príslušenstve.  Vizuálne príťažlivé kolo, borci si naložili čo im patrí a odchádzajú sa do svojich rohov osviežiť a pripraviť na záverečné vyvrcholenie.

Šieste kolo: Z ako Znovuhrateľnosť

1:1

O znovuhrateľnosti predošlých dielov poviem len málo – RE1 ponúkal niekoľko koncov, RE2 mal možnosť hrať príbeh za druhú postavu (2. CD), RE3 obsahoval minihry, ktoré boli odmeňované chechtákmi, za ktoré sa dali následne dokúpiť veci (díky Nemesis za rotačný guľomet) – niet pochýb o tom, že hra nebola iba na jedno použitie. Ako je to so znovuhrateľnosťou v prípade štvrtého dielu? Resident Evil 4 vo mne zanechal pocit, že túto hru budem hrať dovtedy, dokým nenašporím dosť, aby som si kúpil mafiánsky oblek  a k tomu jeden frajerský Thomson (veď kto by aj nechcel, keďže sme boli vychovávaní na filmoch ako The Goodfellas, The Godfather, Casino, či Scarface). A tak aj bolo. Onedlho som sa premával po španielskom vidieku sťa by „capo di tutti capi“ v čiernom kabáte, klobúku, vo vetre mi vial biely šál a ruky mi zdobil môj najviac najlepší kamarát – Thomson. Ach to bol pocit. Po dohraní hry sa objavuje aj možnosť hrať za Adu Wong v jej vlastnej príbehovej línii. Za kolonku Znovuhrateľnosť teda dávame fajku (check).

                                               Z  ako Záver (a.k.a. suma sumárum ergo  vyhlásenie víťaza)

Žiaden z borcov nedostal technický knock out a nevideli sme hodiť do ringu ani jeden biely ručník (rozumej uterák po Slovensky). Bol to vynikajúci zápas pri ktorom o víťazovi rozhodne až záverečné spočítanie hlasov. V pomere udelených hlasov 6 ku 3 sa stáva (ostáva) na pomyselnom stupni víťazov trilógia pôvodného prevedenia Resident Evilu. Štvorka srdcervúco objíma svojho súpera a odchádza do šatne so zvesenou hlavou, keďže ako je všetkým jasné, šarmantná sporo odetá asistentka s číslami kôl patrí v noci iba víťazovi.

Ďakujem všetkým, ktorí si článok prečítali bez toho, aby ho preskrolovali až na záver.

Tiqer