Dead Space 2

Séria Jamesov Bonodov pre prvý xbox a ps2. Do hernej histórie a herného povedomia sa zapísal aj vo svojej dobe konkurent Mafie, no nakoniec nepodarok podľa známeho románu Mária Puza-The Godfather 1, 2. Ale v roku 2008 prišlo Dead Space. Vtedy si ľudia začali všímať aj to štúdio, ktoré stojí za týmito produktami. Visceral Games (VG), je dnes už pod krídlami EA a EA málokedy ostáva pri prvom diely a nevyužitom potenciály. Ani v prípade Dead Space 2 to neieje inak. Pokorí dvojka svojho predchodcu?

Dead Space 2 pokračuje v príbehu tri roky po ukončení jednotky. Hlavným hrdinom ostáva mechanik a opravár Isaac Clarke. Po hrôzach, ktoré zažil na Ishimure sa dostal na miesto, kde by každý po podobných skúsenostiach asi bol; ocitá sa v kazajke v liečebnom komplexe, ktorá je súčasťou obrovskej kolónie Titanu ukrytej hlboko v chladnom objatí vesmíru. Úvodom hry je cutscéna, kde si Clarke spomína na jedno z mnohých video prenosov, ktorých súčasťou sú viac či menej dôležité rozhovory z Nicole; ona mu ďakuje zato, že ju postrčil na Ishimuru, kde dostala vytúženú prácu. Všetci vieme čo sa stalo; výčitky Clarka ubíjajú, jeho podvedomie si vytvorilo alternatívnu realitu. Už takmer nedokáže odlíšiť realitu od preľudov. A Marker tento stav briliantne využíva vo svoj prospech. Podoba Nicole sa objavuje na každom kroku v snahe donútiť Clarka podvoliť sa. Pár chvíľ a vytrhnutie z nočnej mory nahrádza pohľad na neznámeho chlapa, ten sa snaží priviesť nás do sveta skutočnosti. Ako to v survival horore býva, žiadna spoločnosť dlho nevydrží, prvé obludy ukončujú patetickú chvíľku pokoja. VG ráta s tým, že Ishimurou si prešiel každý; a bez predohier je hráč hneď uvrhnutý do krutej skutočnosti, ktorá hraničí s peklom v živej podobe. Nekromorfmi zamorené prostredie sa stáva príliš nepohodlným nato, aby tu človek zo zdravým rozumom ostával. Jediná možnosť je útek. Príšery sa tlačia von z každej štrbiny a každých dverí. Hneď prvý interaktívny moment s hrou dá pekne zabrať a vôbec tu nieje čas kochať sa novinkami a prostredím. Clarka musíme previesť komplexom plným nepriateľov vo zvieracej kazajke a bez možosti brániť sa... Tak nejako vyzerá prvých 5 minút hry. Krvou sa hneď odzačiatku plytvá. Na každej chodbe je minimálne jeden darca, ku ktorému sa so železnou pravidelnosťou pridávajú bezvládne telá nepriateľov.

Pozadie celého deja opäť tvorí Marker. Popredie snaha zachrániť seba a podľa možností aj tých čo prežili. Zápletka je relatívne jednoduchá. No ani po dohraní hry a po spätnom premýšlaní mi veru celkom nedochádza o čom vlastne Dead Space 2 bol. Preletel som ním totiž ako nôž maslom. Ostražitosť a rýchle manévre v úzkych chodbách mi zabránili premýšľať čo sa vlastne okolo deje. Moderné pojatie hororu, ktoré definoval práve Dead Space už nieje o troch nábojoch a jednom zombie na scéne. Toto je o rýchlej akcií, medzi ktorou je dostatok času na oddych a podusenie hráča desivou atmosférou. Občas si prečítať audio a text logy alebo zhliadnuť videohovor. Hráč je hnaný túžbou získavať upgrady a nové vybavenie, túžbou odhaliť tajomstvo zatvorených dverí a túžbou čo najskôr sa dostať do bezpečia.

Celý mrtvý vesmír je rozrezaný a následne dokonale hladko zlepenými kapitolami. Tých je spolu 15. Prejdenie jednej trvá na normálnej obtiažnosti plus mínus pol hodiny až trištvrte = predstava o hracej dobe = privítal by som viac. Casual difficulty ani nespomínam, dokonale definuje toto slovo aj bez prekladového slovníka, len vizuálnym popisom. Mal som pocit, že pri tejto obtiažnosti nekromorfi padajú ešte pred výstrelom. Pár ľudí poteší, že na zvýšných dvoch obťiažnostiach prídu mnohý o nervy. Latka náročnosti sa skutočne adekvátne zvyšuje, a presne tak by to malo byť. Na zealot a survivalist je hra už skutočne ťažká a len s ťažkostami sa vyhnete frustrácií, rozbitým ovládačom a nadávkam. Nábojov je málo, lekarničiek ako šafránu. Nepriateľov je síce rovnaké množstvo, no stávajú sa silnými a odolnými. A po prejdení hry sa odomyká hard core mód. Schválne skúste prejsť DS2 maximálne s tromi uloženiami a po zabití pokračujete od uloženej pozície. Nahraté zbrane a veci sa neprenášajú. Lekárničky hra takmer neobsahuje, polovica nábojov je slepých a tie čo nekromorfov zasiahnú často nemajú dostatočnú účinnosť...aj flegmatik sa pri tejto obtiažnosti stane temperamentným cholerikom. Napriek zmene lokácie vačšina hry pozostáva z veľmi podobných až identických miest ako jednotka. Tmavé zakrvavené úzke chodby kolónie, obsahujúce až priveľa vetracích šácht. Dead Space by sa dal rozdeliť na tri časti. Začiatok je o spoznávani mestečka na Titane. Stredná časť je vyplnená návratom na spomínaný planetcracker - USG Ishimuru. Poslednú tretinu tvorí ešte zatiaľ nenapadnutý komplex, ktorý chvíľu vyzerá odlišne až do času, kedy sa takmer bez príčiny objaví obrovská diera, ktorou nekromorfovia preniknú.

Cestami necestami nám postup budú uľahčovať zbrane. Tiež takmer identické s jednotkou. Plazmová rezačka, plameňomet, elektrická harpuna, útočná puška... Pribudol maximálne jeden kus, o ktorom sa neodvážim povedať, že v jednotke nobol. Pre zbrane a všetky ostatné veci platia tie isté pravidlá ako sme videli v DS. U zbraní power nodmi, prepájajúcimi obvody zbrane možno vyhecovať na maximum po rôznych stránkach. Aplikovať ich možno opäť na workbenchi. Ich rozmiestenie a rozmiestnenie obchodov a checkpointov je približne v rovnakých intervaloch ako predošle. Vlastne, veľmi veľa vecí je identických. Sumy kreditov, ktoré náchádzate po skrinkách a nepriateľoch, sumy v obchodoch, atď atď. Ale aby som nekrivdil. Infektor (druh nekromorfa, ktorý mení mŕtvoly na svoj druh) si nevyberal a infikoval všetko čo bolo. Takto rady nepriateľa rozšírili dva kusy dosť nepríjemných zmutovaných malých detí a batoľát. Dokážu svojím revom dostatočne nahlodať myseľ hráča. Tiež si Isaac teraz môže obliecť pár nových brnení a zmeny sa doznal pohyb v beztiažovom stave. Pohybuje prebieha pomocou trysiek, ktoré ma pripevnené na obleku, dokaže lietať tam a sem. Oproti tomu predošlému nedochádza k takej veľkej dezorientácií hráča, kedy sa ľahko mohlo stať, že sme sa vo veľkom priestore stratili.

Mnoho vecí je maximálne podobných s jednotkou. Bohužiaľ, alebo skôr naštastie; tými istými chorobami ako jednotka trpí aj jej naslédník, sú len v pokročilom štádiu. Nepriatelia majú tendenciu vyskakovať z rôznych otvorov, najčastejšie vetracích šácht, alebo sa zjaviť za chrbtom. Ani prvému DS pokusy naľakať ma nevyšli, ani teraz to nieje inak. Desing levelov je príliš ľahko čitateľný nato, aby ma dokázal nepriateľ plne prekvapiť. Aj spôsoby zabitia nepriateľov sú rovnaké. Nič nové neplatí ani pre grafickú a zvukovú stránku. Tu nebolo venované prílišné úsilie meniť ich. Ale ani nebolo treba. Úroveň kvality je veľmi vysoko. Málo textúr nieje vo vysokom rozlíšení a aj tie menej kvalitné dobre splývajú s levelmi stanice, ktoré sú hlavnou príčinou skvelej atmosféry a navádzajú pocit skotočnosti. Level desing je robený podľa vzorca spred roka. Parkrát som zastal a kochal sa dychberúcimi scénami, pohľadmi z okna na stavby v diaľke. Niesú žiadné zúbky na hranách, žiadné dočítavanie textúr meter pred postavou, alebo v diaľke a po grafickej stránke nič neruší dobrý dojem a hranie. No hráč je aj tak dostatočne rozptýlený zabíjaním nekromorfov, poprípade konverzáciami alebo cutscénami, aby stíhal detajnú analýzu chýb v grafike. Cutscény priamo bez akéhokoľvek rušenia hladko prechádzaju z interáktivnej časti hry do neinteraktívnej. Napríklad Clarke pristúpi hneď po otvorení dverí ku oknu, spustí sa sekvencia udalostí, kamera sa drží približne v 3^rd person pohľade a po skončení prechádza spať do hráčom ovládanej časti. Vlastne keď tak dumám celú hru je možné prejsť na jeden dych, bez akéhokoľvek plytvania drahocennými sekundami pri loadingoch. Tie boli úplne eliminované. Úlohou hráča trocha rozptýliť od neustáleho pochodu vpred a aby sa preventívne predišlo stereotypu sú momenty, keď sa vykoľají vlaková súprava a následne Isaac šmykom letí celou sústavou vozňov, pričom musí likvidovať číhajúce nebezpečie na každom metry podlahy. Celá šialená jazda potom skončí, keď dole hlavou odráža vlny nebezpečia odtiaľ a stamade. Ostatne, aj zvuky sú prakticky rovnaké. Výrazne pokúšať sa meniť ich by bol trestuhodný omyl, tie vôbec nepotrebujú zmenu tobôž nie komentár. Hra ide dostatočne svižne, bez žiadného framedropu, či výpadku textúry, zamrznutia, alebo bugov. Švajčiarské hodinky sú dokonalým synonymom. Napriek všetkému by sa mohlo zdať, že Dead Space 2 je klonom svojho predchodcu. Inu, je to tak aj nieje. V každom smere je dvojka dotiahnutá k dokonalosti. To čo robilo jednotku úžasnou je teraz rovnako úžasné, ba dvakrát lepšie.

Čo by som dodal na záver ? Niekedy sa podobným druhým dielom zvyklo hovoriť aj datadisky. Dnes sa to nazýva druhý diel. Približne rovnaka hracia doba, rovnaký počet noviniek, ktorý je dosadený do toho istého základu, ktorý obsahovala aj pôvodná hra. Dal by som aj ruku do ohňa zato, že sa dočkáme tretieho pokračovania, ale radšej nedám. Hra po sieti poteší, no zároveň nič extra nečakajte. Klasické módy ako TDM, DM, objectives, kde ľudia bojujú proti nekromorfom. Získavanie bodov za zabitých protivníkov dlho nemotivuje. Táto hra proste nieje o sieťovom hraní. To síce neurazí, ale je veľa veľa lepších hier zameraných na hru proti živím súperom.

Rozmýšľam akým číslom hru ohodnotiť. Prvý mŕtvy vesmír som ohodnotil osmičkou. Desať je veľa, šesť je málo. Na sedmičku ma nenapadajú relevantné dôvody. Sedem a pol len pre takmer identický obsah, ktorý je kvalitne spracovaný a stále hráča baví, vcucne a donúti hru zhlnúť za pár hodín, čí dní? Obe hry série sa podobajú ako vajce vajcu, no predsa jedno chutí lepšie. Nevadí, napriek všetkému je moje nadšenie dostatočne veľké nato aby som udelil deväť. Dead Space si odomňa pre spomenuté faktory odnáša osem, pridám pol boda za nadšenie a pol boda za vydarené, neskazené pokračovanie. Takže ak sa vám prvý mŕtvy vesmír páčil, tento sa vám bude páčiť rovnako a viac. Berte všetkými ôsmimi a pol plus pol prstami...

_Plusy&mínusy:_

+ Dokonalá forma toho, ako sa robí pokračovanie.

+ Nové prostredie

+ Nová zápletka

+ vlastne všetky novinky  

- identický obsah s jednotkou (čo ani nemusí byť mínusom)

- takmer zbytočný MP, ktorý mohol byť nahradení aspoň 5 kapitolami

- čakanie na Dead Space (3?)

Pre x360 verziu písal PhoeniX a.k.a p3x/0neee.