Killzone

Spojenie slov Playstation 2 a FPS akcia sa veľmi nepoužíva. Nemotorné ovládanie a mierenie „len“ pravou analógovou páčkou väčšine hráčom nevyhovuje, a dokonca aj niektorým ostrieľaným borcom dokáže narobiť problémy. Či už je to však Playstation, alebo nie, FPS žáner by nemal žiaden hráč vynechať. A práve preto vychádzajú hry na konzoly ako MoH alebo aj prednedávnom vydaný Brothers in Arms, ktoré aj napriek problémom s ovládaním dokázali zaujať. A to je prípad aj mnou recenzovaného trháku Killzone. Hra s najväčšou počiatočnou reklamou, ktorá sa stala slávnou prakticky zo dňa na deň len za pomoci reklamy, je dnes už kultovým kúskom a dokonalou ukážkou tzv. akcie zo starej školy. A ako nakoniec dopadla hra, ktorá bola slávna ešte pred vydaním? Je Killzone hodný niesť na pleciach bremeno takej ťažkej reklamy, alebo sa pod ťarchou verejnosti nakoniec prelomí? Ak vás to zaujíma, čítajte ďalej...

Bez príbehu ani na krok!
Zem. Rok, nevedno aký(podľa výzoru našej planéty zrejme ďaleká budúcnosť). Zemou už zmietala nejedná vojna, a kým sa ešte zotavuje z jednej, na dvere už klope ďalšia. Respektíve sú to Hellgasti, obyvatelia vzdialenej planéty Hellgan. Stovky rokov táto mimozemská rasa upadala, až nakoniec prišiel jej deň. Mocná ruka panovníka/tyrana začala na Hellgane vládnuť a rasa sa začala pomaly dvíhať z prachu. Armáda mocnela a mocnela, až nakoniec začala byť pre Zem hrozbou. Ľudia sa však nevzdávajú bez boja a tvrdohlavo sa vydávajú čeliť hrozivej invázii. Jedny úspešne, iný zasa nie. A tu uprostred krvavej vojny sa do hry dostávate vy s vašim štvorčlenným družstvom a len vy dokážete zachrániť ľudstvo. Zozačiatku dokonalo vyzerajúci príbeh kolosálnych rozmerov však začína s ubehnutými odohranými hodinkami pokulhávať, a i keď obsahuje prvky ako aj napr. zrada stále pôsobí len priemerným dojmom, možno ľahko nadpriemerným, ktorý síce poteší, ale nijak neohromí. Zaujímavý je ale fakt že v hre môžete hrať za jednu zo štyroch technicky a vlastnostne rozličných postáv. Za prvé je to tzv. všeobecný chlapík, klasický žoldnier, ktorý dokáže prakticky všetko a v ničom nevyniká. Potom tu je žena, špiónka s nočným videním a tichou zbraňou, nasleduje expert na výbušniny a ťažké zbrane od guľometov cez bazuky a našu top 4 uzatvára napol Hellgast a napol človek, ktorý na rozdiel od klasických ľudských príslušníkov vlastní aj isté výsady.

Prestrieľaj sa cez hru!
Takže aby sme si to na začiatok objasnili, Killzone je klasická strieľačka kde sa vo väčšine prípadov len snažíte dostať na koniec levelu. Ono to však aj má niečo do seba a určite by sme to nehrali, keby to málo čo hra obsahuje nebolo dotiahnuté k dokonalosti. Ale najprv si preberieme ovládanie, kameň úrazu väčšiny hráčov ktorý sa rozhodli hrať FPS na PS2! A musím priznať, že ma to milo prekvapilo! Keď som voľakedy dávno hrával MoH: Frontline na PS2, do blata som padal častejšie ako som žil. Poviem vám pravdu zamerať tam na to správne miesto bolo pre mňa nesplneným snom. V Killzone je to však inak. Zameriavanie mi nerobilo žiadne veľké problémy a zdalo sa mi to prepracovanejšie ako obyčajne. Takže ovládanie je zvládnuté na výbornú. Čo sa týka zbraní, v hre ich celkom úcty hodný počet. Nečakajte však žiadne reálne predlohy, v móde sú teraz mimozemské vymoženosti! Nejde však o žiadne paralyzujúce anti-gravitačné nano-technologické zázraky. Proste klasické zbrane od pištoľa, cez samopale a guľomety končiac až bazukmi a granátmi. Proste klasická výbava každej dobrej akčnej hry.

Design levelov je skvelý a nevynechá nič čo by ste mali vidieť pri pravej invázii. Okrem pravých zákopových vojen zažijete aj ničenie základne, infiltráciu bunkrov, blúdenie v pralesoch alebo dokonca aj vesmírne šialenstvo na záver. Ciele misií sú takpovediac logické a vo väčšine prípadov to bude len obrana nejakých pozícii, napadnutie nepriateľa alebo zničenie nepriateľských pozícii. Nič prevratné ale ani nič zahanbujúce. Herná doba je dnes taký priemer, možno mierny nadpriemer tak okolo osem až desať hodín. Misie sú viac menej rozsiahle a prinášajú mnoho možností. Aj napriek minimu inovácii však musím priznať, že hrať túto hru je až neuveriteľne zábavne a Killzone je dokonalou ukážkou, že aj z mála sa dá vytvoriť kvalitný titul. Hra obsahuje aj multiplayer. Klasický cez net za pomoci sieťovej karty alebo split-screen. Cez net som to nemal možnosť vyskúšať a split-screen je povedal by som takmer nehrateľný. V interiéroch to ešte ide a tak si môžete zmerať sily s vašim kamarátom v podzemných laboratóriách, ale pri exteriéroch už drasticky klesá framerate a hra nechutne seká a proste nestíha. Takisto viditeľnosť je takmer nulová a je zložité vôbec sa na mapách zorientovať. Jednoznačne veľké mínus.

Kruhy pod očami??
Atmosféra hry je úžasná a do nepretržitej akcie som sa dokázal skvelo vžiť. Najväčší problém je, že po vysoko nastavenej latke zo začiatku som čakal, že s odohranými hodinami sa bude kvalita titulu a celkový dojem zvyšovať. V tomto ma však čakalo sklamanie. Hra je neskôr veľmi stereotypná a neponúka nič, čo by sme v prvých leveloch nemohli vidieť. Proste stále sa len chodí strieľa, chodí strieľa atak ďalej. Malé osvieženie by bodlo ale nie, nič také sa tu nekoná, a to je najväčšia chyba. Umelá inteligencia je v celku v pohode a i keď narazíme aj na pár samovražedných tupcov, väčšinou máme čo dočinenia s inteligentmi, ktorý vedia že rozbehnúť sa kamikaze proti vám sa nie vždy vypláca. Celkovo sa preto sem tam aj skrývajú a snažia, opakujem snažia sa nájsť si miesto na krytie. Jedným sa to darí, iným bohužiaľ nie. Práca v týme je pre Hellgastov tabu a buď je to rasa samotárov, alebo sa proste nemajú radi, a každý chce ovládnuť zem na vlastnú päsť. To je však jedno, hlavne, že sa pri tom všetci dobre bavia. Na výber máme z troch obtiažnosti, no veľkú zmenu som medzi nimi nespozoroval. Nepriatelia sú stále tam kde sú, ibaže sú málinko presnejší. A tu nachádzame ďalší problém, a tým je linearita. Jednoducho je len jedna cesta a jeden spôsob. Časom sa vám bude zdať, že si musíte vybrať cestu a tým niečo ovplyvníte, v skutočnosti sa však zablúdiť nedá, takže postupujete striktne podľa pravidiel. Takisto vopred naskriptovaní nepriatelia môžu zamrzieť, a ich postavenie sa nemení ani na nastavanej obtiažnosti. Jednoducho keď na vás Hellgast v tej chodbe raz vybehne, môžete robiť čo chcete a pri každom opakovaní tam v tej chodbe ten Hellgast bude (som zvedaví koľko mu platia, že tam stále stojí a čaká.)!

Audio vizuálne spracovanie
Grafika hry je pomerne pekná a i keď z PS2 by sa dalo vytiahnuť ešte viac, úplne to stačilo, a na vystihnutie bojovej atmosféry to bolo absolútne dostačujúce. Engine hry je skvelý i keď fyzikálny model by trebalo mierne prepracovať. Interaktivita s prostredím je veľmi nízka a neponúka takmer žiadne možnosti. Takisto nepriatelia majú maximálne dve zóny strieľania, takže žiadne poletujúce končatiny sa tu nekonajú. Exteriéry sú pekné, no interiérom očividne pár polygónov chýba. Potešili ma model postáv a pekne spracované boli aj výrazy tváre. Grafiku preto hodnotím viac menej pozitívne a hre rozhodne nerobí hanbu. Podobne je na tom aj audio spracovanie. Potešili ma rôzne pokriky na bojisku a takisto zvuky zbraní znejú jedinečne. Dabing je ako obyčajne na vysokej úrovni a podobne sú na tom aj zvuky okolitých prostredí. Hodí sa ešte spomenúť, že k hraniu hry by sa hodilo domáce kino, lebo priestorový zvuk je perfektne zvládnutý. Hudba je v celku priemerná a počas hry som si ju ani veľmi nevšimol. Na záver pripomeniem, že audio-vizuálne spracovanie je skvelé a hra sa v tomto smere má čím pýšiť.

a na záver...
Killzone je klasická akcia zo starej školy, ktorej hlavný zmysel je dostať sa na koniec levelu. Vynikajúce audio-vizuálne spracovanie spojené so skvelou hrateľnosťou tvorí jeden dokonalý projekt. To že sa hra časom stáva stereotypná je dnes už v FPS akciách bežné a dá sa odpustiť. Najviac ale zamrzela linearita vďaka ktorej síce nezablúdite, ale mať vždy vyznačenú len jednu cestu nie je už vôbec také príjemné. Aj napriek všetkým týmto mínusom by som však chcel spomenúť, že Killzone je výborná hra, ktorú sa oplatí minimálne raz zahrať. Prináša unikátny herný zážitok a i keď nepriniesol nič inovatívne dokázal zaujať, a to je hlavné. Ste preto pripravený vstúpiť do vojny o našu planétu, vrelo vám to odporúčam, rozhodne nebudete ľutovať.

Plusy
-grafika
-zvuky
-skvelá hrateľnosť
-more zábavy

Mínusy
-stereotyp
-linearita
-časom omrzí