Elder Scrolls: Skyrim

Sériu The Elder Scrolls (TES) netreba nejako významne predstavovať. Na hernej scéne je už dobrých 17 rokov a každý diel, ktorý vyšiel je dnes v podstate legendou. Otázkou ale zostáva, pripojí sa k štyrom predchádzajúcim kapitolám aj najnovší Skyrim?

Písať recenziu na hru zo série TES je požehnanie a zároveň prekliatie zároveň. Požehnanie, pretože je k dispozícií veľmi veľa materiálov a zážitkov, že nie je problém napísať dostatok textu. Prekliate práve preto, že svet v TES hrách je tak veľký, že sa nedá venovať popisu všetkého dôležitého, či zaujímavého dostatočne a zároveň aj preto, že je len veľmi ťažko možné zažiť naozaj všetko, čo sa zažiť dá.

Skyrim je prvou hrou série, ktorá sa neodohráva aspoň z časti za vlády cisára Uriela Septima VII., ktorý je známy z predchádzajúcich dielov. V čase sa poskočilo trocha viac dopredu, o 201 rokov, do čias, kedy je zo starého známeho Tamrielskeho impéria len tiež svojej slávy. Pravdu povediac, už sa ani nejedná o „Tamrielske“ impérium, behom tých posledných storočí si vytrpelo naozaj mnohé, stratilo 5 provincií, jedna je zničená a dokonca časť samotnej srdcovej provincie Cyrodiil (známa z TES IV: Oblivion) pripadla novému mocnému hráčovi na kontinente – Aldmerskému Domíniu, ktoré hlása nadvládu elfov nad ľudskými rasami. Aby toho nebolo málo, v kolíske Tamrielskeho ľudstva – v chladnom a krutom Skyrime vypukla občianska vojna.

Do týchto udalostí sa dostáva aj samotný hráč. A ako je to pri TES zvykom, samozrejme s okovami na rukách sa vrhá do nového dobrodružstva, teda skôr na popravisko. Pred samotnou popravou je možné si vytvoriť svoju postavu, k dispozícii je už štandardne 10 rás. S tvorbou postavy sa dá pekne vyhrať. Na výber je množstvo možností, pričom každá rasa má aj nejaké svoje presety, pokiaľ vás nebaví dlhá tvorba, alebo sa chcete odraziť od konkrétneho výzoru. V prvom rade je treba povedať, že oproti predchádzajúcemu dielu sú tváre v mnohom vylepšené a vyzerajú naozaj reálne a vynikajúco.

Keď už máte svoju postavu vytvorenú presne podľa svojich predstáv, hurá na popravisko! Avšak, tesne predtým, než vám kat odsekne vašu prácne vytvorenú hlavu, sa objaví drak a v následnej panike máte možnosť ujsť. Tu začína samotná hra, resp. jej prvá časť. Cieľ: dostať sa do bezpečia. Medzitým vás hra prevedie jednotlivými hernými situáciami, bojom, práca s inventárom, či páčením zámkov. Len čo prejdete úvodným dungeonom, voilá. Sloboda. A keď hovorím sloboda, tak to myslím doslova. TES hry sú známe svojim ohromným voľným svetom, kde vám nikto nediktuje kam musíte hneď ísť, nie. Vy sami ste pánom svojho osudu a len od hráča záleží, čo s ponúknutou slobodou urobí.

Bohužiaľ už pri tomto úvode sa dá všimnúť prvý neduh tejto hry a tým je inventár. Už na prvý pohľad je zrejme, že je určený pre ovládanie gamepadom a nie myšou a klávesnicou. Áno, zvyknúť sa naň dá, ale šlo by to urobiť omnoho lepšie, obzvlášť, keď je v batohu priveľa vecí, nemusí byť hľadanie niečoho konkrétneho príjemná skúsenosť. Horšie je ale, keď sa rozhodnete si ukladať všetky skvelé veci, čo vonku nájdete do jednej truhly. Hľadať potom veci z konca abecedy je zbytočne zdĺhavé.

Pravdepodobne potom, čo prejdete prvý dungeon (alebo počas jeho prechádzania), budete upozornení na zvýšenie úrovne. V tomto systéme boli urobené výrazné zmeny z predchádzajúcich hier. Ak mám byť úprimný, práve levelovania som sa obával najviac. Schopnosti boli zredukované z 21 na 18 (ešte v Morrowinde ich bolo 27), systém atribútov bol zrušený a nahradený systémom perkov. Primárne schopnosti boli takisto zrušené, zvyšovať úroveň sa tak dá v podstate robením čohokoľvek. A ako som zistil, na postup na vyššiu úroveň už netreba hľadať posteľ. No ale ako to funguje v praxi? Môžem povedať, že obavy sa ani zďaleka nenaplnili. Všetko funguje výborne, perky umožňujú špecializáciu postavy, takže už nie je možné mať postavu, ktorá všetko ovláda a všetko vie. Zvýšenie úrovne je možné využiť ako taktický prvok v boji, keďže sa po ňom plne obnoví život, výdrž aj magicka. Takisto aj samotné zvyšovanie schopností je riešené lepšie a lepšie optimalizované. Už netreba vypáčiť 50 zámkov na zlepšenie danej schopnosti, takže je pomaly problém hľadať ešte nevypáčené dvere, či truhlu.

Čo sa páčenia týka, minihru z Oblivionu nahradila nová, prebratá z Falloutu. Nie je úplne zlá, ale na druhú stranu nie je problém s nižšou schopnosťou páčenia otvoriť aj najnáročnejšie zámky, pokiaľ je dostatočná zásoba pakľúčov.

No ale poďme na hlavnejšie časti hry a to boj a mágia, ktoré takisto postihla nejaká tá zmena. Pri súbojoch máte k dispozícii 2 ruky a v každej ruke je možné mať zbraň alebo kúzlo, resp. štít v ľavej ruke. Poprípade obojručnú zbraň. Hra tak poskytuje dostatočne veľký priestor pre rôzne kombinácie bojových schopností. V praxi to vyzerá tak, že idete do boja a rozhodujete sa, či je lepšie držať meč a pri ústupe kúzliť plamenné kúzlo a vzdať sa obrany, alebo si vziať štít, lepšie sa brániť, ale mať menšie možnosti útoku, alebo mám snáď zobrať dva meče, či dve kúzla dohromady? Možností je mnoho a záleží len od hráča aký spôsob si zvolí a aký mu najviac vyhovuje. Kúzlenie prešlo takisto úpravami. Niektoré kúzla je možné kúzliť tak dlho, pokým držíte tlačidlo na myši, alebo dovtedy, kým sa nevyčerpajú zásoby magicky. Pri investovaní perku do obojručného kúzlenia je možné, ak vrhnete rovnaké kúzlo z oboch rúk, ešte zvýšiť jeho účinok.

Novinkou v hre je vytváranie vlastných nástrojov – zbraní, brnenia. Pri hrncoch je možné dokonca variť a ak chcete byť špecialistom na výrobu rôznych elixírov, alchymistické zariadenie už nehľadajte u seba v inventári. Všetky tieto možnosti je možné robiť len na miestach na to určených. Našťastie ich nie je málo. A ešte som nespomenul očarovávanie a vylepšovanie zraní a zbrojí.

Ak máte chuť vytvoriť si nový set brnenia, treba mať dostatok materiálu, nájsť kováčňu a nejaký si ukovať. Bohužiaľ, takto je možné sa dostať bez väčších problémov aj k veľmi mocným kusom brnenia, dokonca je možné ukovať si daedrické, ktoré by inak malo byť neuveriteľne vzácne a jeho kovanie by sa malo viazať aj s istými rituálmi. Ak k tomu pridáme ešte aj možnosť si brnenie vylepšovať, tak naozaj nie je problém pri troche snahy dosiahnuť vytvorenie najkvalitnejších setov, cez ktoré sa dostane máloktorý nepriateľ. Možno by pomohlo, keby bolo treba akýmsi questom zohnať najprv plány na jednotlivé časti brnenia predtým, než je možné si ho vykovať. Takisto nie je problém si u obchodníkov-kováčov zohnať tie najvzácnejšie a najkvalitnejšie materiály a výroba kvalitného brnenia nedá potom naozaj zabrať.

No, presuňme sa z popisu herných mechanizmov k samotnému výzoru hry a k jej možnostiam. Hneď ako vyjdete z úvodného dungeonu budete mať možnosť vidieť nádherný svet, neľútostnú, ale pritom krásnu prírodu severského Skyrimu. Hory týčiace sa do oblakov, ruiny starých Nordov, dravé rieky, líšky, zajace, či hmyz. Hmyz je dokonca možné chytať a využiť ako ingrediencie pri alchýmii. Čo sa týka riek, tak v nich je naozaj cítiť prúd, ktorý, pokiaľ je voda dostatočne hlboká vás unáša smerom k moru.

Zrejme prvá osada, na ktorú narazíte, bude Riverwood, malá lesnícka dedinka s vlastnou pílou, kováčstvom, či samozrejme krčmou plnej kvalitnej nordskej medoviny. Atmosféru v nej dopĺňa bard spievaním piesní, či len hraním na rôzne hudobné nástroje. Dokonca si môžete vyžiadať aj konkrétnu pieseň (v hre sú celkom 4, pričom každý bard pozná 2), môžete sa od neho dozvedieť aj o bardskej škole v hlavnom meste. Od barmana sa hráč zas dozvie, kto hľadá niekoho pomoc pri riešení svojich problémov. Ak ste unavení, stačí si prenajať posteľ. Po vyspaní sa vaša postava bude cítiť skvelo a budú jej rýchlejšie pribúdať skúsenosti. Všetci v osade budú cez deň poctivo pracovať, kováč v kováčni, pričom sa naňho bude pozerať jeho dcéra, na píle sa zas iný dedinčan bude snažiť spracovať čo najviac dreva. Svet vyzerá prirodzene a uveriteľne.

Pokiaľ sa rozhodnete, že máte v inventári príliš veľa zbytočností, chcete sa ich zbaviť a ste v meste, ľudia dokonca začnú nadávať, že rozhadzujete odpadky, alebo sa mi stalo aj, že v noci som zapol prikrádanie pri zamknutých dverách a stráž ma okríkla aby som nič neskúšal. Stráže a ľudia inak komentujú udalosti, ktoré v hre urobíte, ak sa napr. pridáte ku Companions, NPC-čka na to reagujú, keď ich stretnete. Okrem iného som sa od stráži aj dozvedel, že polovica z nich boli dobrodruhovia, ale skončili s tým, keď dostali šíp do kolena.

Okrem osád a malých dedín sa vo svete vyskytujú aj mestá. Tých je celkovo 9, z čoho 5 je väčších a sú ohradené hradbami a 4 menšie položené priamo v krajine. V tých väčších je možné si dokonca kúpiť dom, no nie je to až taká jednoduché. Okrem potrebnej hotovosti je potrebné, aby si vás obľúbil miestny Jarl. Jarl je funkcia ekvivalentná s funkciou gróf, čo vám zrejme povie viac, jedná sa o panovníka jednej z deviatich Skyrimskych dŕžav. Na čele celého Skyrimu je kráľ (oficiálny titul High King), ktorý však bol zavraždený Jarlom z Windhelmu. Táto udalosť odštartovala občianskú vojnu, ktorá momentálne v krajine prebieha a vy máte možnosť sa pripojiť buď na stanu impéria, alebo k rebelom, ktorí chcú samostatnosť. Obe frakcie sú vykreslené tak, že ani jedna z nich sa nehrá na „dobrú“, či „zlú“. Je teda len a len na hráčovi, kam sa pripojí.

V hre sa nachádzajú aj 4 väčšie frakcie, ku ktorým je možné sa pripojiť, plniť úlohy a stúpať na vrchol. Jedna frakcia pre každé zo 4 hlavných „zamestnaní“, čo sa dajú v hre robiť. Udatní bojovníci, následníci Ysgramora Companions, magická univerzita College of Winterhold, neslávne známa Thieves Guild a nakoniec vrahovia z Dark Brotherhood. Ich línie sú zaujímavé, hoci sa niekomu môže zdať, že sú prikrátke. Hoci je svet veľký a je v ňom vždy čo robiť, že na úlohy pre tieto frakcie doslova zabudnete (kým som prešiel prvú z nich, odohral som v Skyrime 75 hodín), aj tak to pôsobí trocha divne, keď hráč dostane titul Arci-mága len za krátku sériu úloh rýchlo po sebe idúcich udalostí.

Popri všetkých týchto questoch nesmú chýbať ani daedrické známe z predchádzajúcich dielov. Pre tých, čo nevedia, čo to daedry sú, v skratke, nesmrteľné bytosti obývajúce svoje vlastné ríše, známe ako Oblivion, ktorý je akousi bariérou oddelený od sveta Nirn, a teda daedrickí princovia, bytosti, mocné a aj niektorými uctievané ako bohovia, nemôžu na Nirn fyzicky vstúpiť. Ale veľmi radi ho za to viac, či menej ovplyvňujú rôznymi spôsobmi. Niektoré z týchto questov nich sa dajú aktivovať podobne ako v TES IV: Oblivion. Teda jednoducho príchodom pred svätyňu a pohovorením si s uctievačmi. Avšak to platí len pri menšine z nich. Väčšina je rozosiata po celom Skyrime a to takým spôsobom, že keď úlohu prijímate, vôbec nemusíte vedieť, že sa jedná práve o tento typ questu, len skôr či neskôr stretnete príslušného daedrického princa. Celkovo sú tieto questy veľmi príjemným spestrením hry a odmenami za ne sú veľmi slušné artefakty. Ako príklad spomeniem kúzelnú palicu princa šialenstva Sheogoratha s nepredvídateľným účinkom, či knihu vedenia Oghma Infinium od záhadného Hermaeusa Mora.

Aby toho nebolo málo, k tomuto všetkému je možné naraziť v krajine na ďalšie doslova hromady úloh. O dosť veľkú časť z nich sa pritom stará Radiant Story, ide teda zväčša o náhodne generované questy. Hra preskúma, kde hráč bol a pošle ho splniť úlohu do jaskyne v tej časti sveta, kam sa doteraz ešte nepozrel. Okrem toho častokrát je možné na cestách naraziť na rôzne náhodné udalosti. Či už je to pár vojakov impéria, čo vlečú väzňa, pričom je možné ho oslobodiť a rozdať si to s jeho väzniteľmi, alebo vrahovia najatí niekým, komu ste nedávno ukradli majetok (očividne, ale nie vždy funguje, mne sa napríklad stalo, že si ich najala postava, ktorá bola zabitá ešte tesne pred krádežou), či dokonca náš starý dobrý známy M’aiq the Liar (hráči Morrowindu a Oblivionu vedia :) ), ktorý má v zásobe vždy množstvo zaujímavosti, o ktoré sa rád podelí.

Ak by ste sa náhodou niekedy na chladnom severe cítili sami, vždy si môžete nájsť spoločníka, tých je v hre niekoľko. V boji môžu byť neoceniteľní bojovníci a mimo boja vám môžu pomôcť niesť, čo sa vám už do batoha nezmestí (hoci inventár hráča je v podstate nekonečný, keď sa prekročí kapacita, hráč nie je schopný bežať, ani využívať rýchle cestovanie). V boji sa správajú celkom slušne, na diaľku používajú luk, keď príde na kontaktný boj, prehodia zbraň. Bohužiaľ občas sa pletie do rany, hlavne v úzkych uličkách, kým strieľate s luku a taktiež nemá príliš cit pre stealth prístup. Nie je to úplne zlé, ale keď  chcete nepriateľa zneškodniť spôsobom, že si ani neuvedomí, že zomiera, je lepšie ho nechať v úzadí. Len by bolo dobre, keby sa dali na diaľku dávať pokyny, obzvlášť teda „zastav“ a „nasleduj ma“.

No, myslím, že už by bolo na čase spomenúť aj to hlavné, o čom Skyrim je. A to nikým nepredpokladaný návrat mýtických drakov, dokonca návrat samotného Alduina, ničiteľa svetov. Piaty diel The Elder Scrolls priniesol boje s drakmi tak, ako ešte žiadna hra predtým. Draky sa objavujú náhodne, chrlia oheň ako aj ľad a pomáhajú si aj jazykom, ktorým kričia mocné pokriky Thu’um. Čo zmôže človek v boji proti týmto kráľom oblohy? Pokiaľ nie je trénovaný, je z neho mŕtvola, pokiaľ je schopný sa brániť a bojovať, s pomocou regimentu ho je schopný poraziť, nuž ale, pokiaľ on sám má dračiu krv, je pre nich plnohodnotným súperom, ako by bol ich vlastného rodu. Hráč dostane možnosť ovládať práve túto mocnú postavu, Dragonborna. A je schopný sa naučiť používať dračie pokriky práve tak, ako draci. Aby sa ich však naučil používať, potrebuje esenciu priamo z drakov. Ich vlastnú dušu. A určite je jasné, že žiadny drak svoju dušu len tak smrteľníkovi nedá. A sme späť pri boji. Spôsob akým bojovať s drakom nie je jeden, ich popis a preferencie už nechám na strategické príručky, návody a samotných hráčov. Mne ide hlavne o ich hodnotenie. Drak je vskutku tuhý súper, obzvlášť pre postavy na nízkej úrovni. Avšak, možno nie je až taký silný súper, akým by mohol byť. Častokrát je horšie bojovať proti pume, ktorá nečakane vyskočí spoza stromu, či proti trolovi, ktorý si regeneruje svoje zdravie. V prvom rade to je preto, že o drakovi viete už z diaľky, aj keď ho nevidíte, určite ho budete počuť a to už z dosť veľkej vzdialenosti. Za druhé, na to, že draci sú inteligentnou rasou, chovajú sa občas dosť hlúpo, mocného dragonborna nechávajú na pokoji a namiesto toho sa venujú tyranizovaniu miestnej fauny. Čo sa ale nedá vytknúť je skvelá atmosféra týchto súbojov. Drakom pred odchodom na onen svet (pokiaľ sa teda nerozhodnete namiesto boja utiecť; mimochodom, veľa šťastia pri utekaní od niečoho, čo sa hýbe vo vzduchu tak desaťkrát rýchlejšie, než vy po zemi) hrá epická bojová hudba, obraz sa otriasa, keď ešte posledný krát mávne svojimi veľkými krídlami a nakoniec ešte samotný proces absorbovania dračej duše, ktorý celú epickú bitku ukončuje.

Mimochodom, raz sa mi podarilo naraziť naraz na dvoch drakov, bola to skvelá bitka, viackrát som sa ocitol na prahu smrti, či dokonca som aj zomrel. Moja vďaka patrí hlavne mágom College of Winterhold, stráži tohto mesta a môjmu spoločníkovi Stenvarovi, bez ich pomoci a bez toho, aby odpútavali pozornosť drakov by som bojoval ešte do dnes so snahou vymyslieť ako toho draka (jeden z nich bol slabý, ale ten druhý...) dostať.

Čo by to bolo za RPG, keby nemalo kvalitné dungeony? Rôzne jaskyne, hrobky, hrady, väzenia, či ruiny. Tie sú spracované skoro perfektne. Každý dungeon je unikát, síce samozrejme pozostávajú z niekoľkých spoločných prvkov, ale je vidieť, že autori sa snažili. Viackrát som sa pristihol pri tom, ako sledujem krásu niektorých podzemných scenérii a popritom zabúdam na to, že okolo mňa sú hordy nepriateľov (tak to aj viackrát dopadlo). Obzvlášť musím vyzdvihnúť ruiny starých Dwemerov, rase, ktorá zanikla veľmi dávno. Ruiny tejto pokročilej civilizácie, ktorý žila v podzemí a vyslúžila si od ľudí pomenovanie trpaslíci, sa vyskytovali aj v predchádzajúcej hre (konkrétne v TES III: Morrowind). Je to úžasný pocit, prechádzať sa cez ich starobylé chodby, ktoré stále vyzerajú, akoby boli opustené len nedávno. Stroje aj niekoľko tisíc rokov po zmiznutí Dwemerov stále pracujú a udržujú ruiny v dobrom stave pripravené ruiny aj brániť. Často sa v podzemí vyskytujú aj rôzne hádanky a hlavolamy. Tie sú príjemným spestrením, avšak ak sa chcete hlbšie zamýšľať, tak príliš vaše požiadavky nesplnia.

Čo sa týka technickej stránky hry. Grafika vyzerá na viacerých miestach úžasne, hoci často je vidieť textúry s nízkym rozlíšení, ktoré kazia inak veľmi dobrý vizuálny zážitok. O hudbu sa postaral Jeremy Soule, ktorý zložil soundtrack aj k predchádzajúcim dvom hrám v sérii. Takisto má na konte mnoho iných skvelých hudobných diel na mnohých skvelých hrách. Hudba sedí perfektne a dokonale dotvára atmosféru, či už ide o prechádzku po pobreží s polárnou žiarou nad hlavou, či o bitku v hlbokom podzemnom dungeone. Menším kameňom úrazu je ovládanie, konkrétne myš, y-nová os je ďaleko menej citlivá, než x-ová, čo možno je výhodnejšie na gamepade, pre myš však už tak veľmi nie. Toto nastavenie sa síce dá zmeniť prepisom .ini súboru, ale chýba priamo v hre. Ďalším problémom je premapovanie kláves. Ak vám vyhovuje ich iné usporiadanie, môžu nastať menšie problémy. V rôznych menu ako napr. inventár zostáva nápoveda po starom, je treba si preto pamätať, ktorú klávesu ste za ktorú vymenili. A nakoniec, aj napriek tomu, že je ovládanie dosť konzolové a vyžaduje sa teda primárne klávesnica, sem-tam vyskočí aj menu, ktoré vyžaduje kliknutie myšou, čo trocha znižuje plynulosť. Keď už ovládanie klávesnicou, tak klávesnicou.

Na záver spomeniem ešte aspoň narýchlo niekoľko veci, ktorým by sa iste dalo povenovať viac, ale zachovanie aspoň ako-takej rozumnej dĺžky recenzie mi nedovoľuje sa o nich príliš rozpísať. Bohatá in-game literatúra, výskyt niektorých známych z predchádzajúcich hier (spomínate si na alchymistu Sinderiona? Je aj tu, len trocha stratil na váhe), kopec ďalších menších bugov a nedostatkov, aj keď pre gameplay nie zásadných (napr. chýbajúci ukazateľ dychu pod vodou, či chybná animácia plávania dozadu), možnosť sa oženiť, či kúpiť koňa, stať sa vlkolakom alebo upírom a plno ďalšieho. Ozaj, skoro by som zabudol. Všetci zrejme viete, že séria, do ktorej sa radí Skyrim sa nazýva The Elder Scrolls. Pritom je ale Skyrim vôbec prvým dielom série, kde ma Starý Zvitok (Elder Scroll) aj nejakú úlohu v hlavnej línii a druhým dielom, kde je zvitok aj fyzicky prítomny.

Celkovo, The Elder Scrolls V: Skyrim je vynikajúca hra, ktorá dokáže zabaviť doslova na stovky hodín, čo sa ešte určite zvýši vydaním Creation Kitu a do hry bude môcť ľubovoľne malými úpravami, či globálnymi zmenami, zasiahnuť moderská komunita. Áno, Skyrim má množstvo chýb a nedostatkov, väčšina z nich však nie je nejako zásadných, pri niektorých sa človek aj zasmeje. Určite však nie úplne šťastne riešený inventár a chyby pri presune vecí z inventára do truhly na hodnotení práve nepridajú. K tomu pripočítať krátke questové línie, ktoré sú síce vyvážené obrovským množstvom vedľajších úloh, ale dlhšie by byť mohli. K záporom treba pridať aj príliš jednoduchý crafting, vďaka ktorému nie je najmenší problém dostať sa najkvalitnejším brneniam a odpadá zábava z hľadania najkvalitnejšej výbavy po celom svete. Na druhú stranu svet pôsobí živo, ponúka nádherné scenérie. Hlavná dejová línia je oproti Oblivionu jednoznačne lepšia. Prechod na systém perkov Bethesde vyšiel. Živá príroda, náhodné udalosti, veľký svet rozprestierajúci sa mimo samotného gameplayu (rozsiahla in-game literatúra, ktorá ponúka mnohé informácie o celom svete, jeho minulosti a súčasnosti, či aj príbehy na zasmiate, denníky, výskumné zápisky a mnoho ďalšieho). Treba pochváliť aj systém dvoch rúk, či možnosť si ísť do potoka zachytať ryby, či motýle nad zemou.

The Elder Scrolls V: Skyrim ponúka veľa, nie však pre každého. Niekoho môžu odradiť mnohé menšie, či väčšie chyby, inému prekáža voľnosť, či RPG systém (ale pre tých hra ani určená nie je). Fanúšikovia série si ju však určite obľúbia a neskôr aj vylepšia podľa svojho. Hoci je Skyrim zábavný a dá sa v ňom vydržať bez problémov 100 hodín a stále mať čo robiť a objavovať. Kvôli viacerým nedostatkom a chybám mu v súčasnosti nemôžem dať viac než 8,5 bodu z 10, čo je však stále veľmi slušné hodnotenie a Skyrim si poniektorí zapamätáme ešte dlhé roky. Ak ešte pripočítame Creation Kit na tvorbu módov, tak tu máme ďalšiu legendu do série The Elder Scrolls.

A na úplný záver. Nech je Talos s vami.