Elder Scrolls: Skyrim

November je pre fanúšikov hier každoročne splneným snom. Práve tento mesiac je časom vydávania tých najväčších a najočakávanejších herných titulov, ktoré prichádzajú v takom množstve až nejednému hráčovi spravia v peňaženke poriadny prievan. Inak tomu nebolo ani v roku 2011, kedy v spomínanú dobu uzrelo svetlo sveta priam nespočetné množstvo kvalitných hier a obrovských ašpirantov na titul hry roka. A konečne medzi nimi po vyše piatich rokoch nechýbal ani produkt z dielne vývojárov Bethesda Softworks s dnes už legendárnym názvom The Elder Scrolls, tentoraz označený rímskou číslicou V a podtitulom Skyrim.

Pomaly otvárate oči a začnete sa obzerať okolo seba. Ležíte v drevenom voze ťahanom koňmi po zasneženej ceste, vedľa a oproti vás ďalší muži v otrhanom oblečení. Snažíte sa zachytiť útržky ich rozhovoru, no skôr, než niečo z neho pochopíte, zastavíte v meste Helgen, ako podotkne jeden z väzňov. Vystupujete a staviate sa s ostatnými do radu. Prvý z väzňov poslušne predstúpi, položí hlavu na klátik a kat ho o ňu bez milosti pripraví. Nasledujete vy. Ešte posledný pohľad do prázdna lúčiac sa so životom... v tom však prichádza šťastie v nešťastí - na mesto útočí drak a kým väčšina obyvateľstva padne spoločne s okolitými budovami, vy a pár väzňov sa zachraňujete.

Tak sa začína hráčovo dobrodružstvo v krajine Skyrim trvajúce desiatky a pre skutočne zanietených hráčov dokonca stovky hodín. Ešte pred popravou na hráča čaká úloha vybrať si meno, rasu a výzor postavy. Až sa pýtate na možnosť výberu povolania, odpoveď je jasná a stručná - nie! Autori ponúkli hráčom obrovský otvorený svet s nespočetným množstvom vedľajších dejových línií, úloh, možností. Je len na vás, či sa postavíte na stranu cisárstva alebo povstalcov, či vstúpite do služieb uznávaných Družiníkov (Companions), rozšírite rady Cechu zlodejov alebo sa dokonca prihlásite k štúdiu na univerzite mágie v Ledohrade (Winterhold).

Je však samozrejmé, že čím viac takýchto aktivít človek podnikne, tým sa jeho schopnosti stávajú silnejšie a rozmanitejšie. Každá zo schopností, ako je jednoručný boj, ničivá mágia či kováčstvo sa plnením špecifických úloh a aktivít dostávajú na vyššiu úroveň, jednoducho povedané, ak chcete byť zručný trebárs v alchýmií, je nutné pripravovať čo najviac elixírov a robiť sám sebe pokusného králika pri zisťovaní účinkov jednotlivých prísad, v kováčstve sa zase človek zlepšuje výrobou zbraní, v boji s jednoručnou zbraňou logicky tak, že ju často využíva. Ďalším spôsobom je aj trénovanie u príslušných majstrov oboru. Naberaním týchto skúseností sa hráčovi postupne zvyšuje aj úroveň celej postavy. Na každej novej úrovni hráč okrem dobrého pocitu dostane aj jeden skúsenostný bod, ktorý môže investovať do vylepšenia schopností graficky znázornených ako hviezdy v jednotlivých súhvezdiach, pričom hviezdy, čiže jednotlivé vylepšenia, sa postupne so zvyšovaním úrovní každej zo zručností spomínaných vyššie sprístupňujú k aktivovaniu.

S výberom novej úrovne zároveň prichádza aj možnosť vylepšiť hodnotu many slúžiacej na využívanie kúziel, výdrže dôležitej najmä preto, aby hráč dokázal uniesť väčšie množstvo vecí a zdravia, ktorého účel asi podrobnejšie vysvetľovať netreba. Aj tu záleží len od hráča, či sa zameria na rovnomerné obohacovanie týchto troch vlastností a bude využívať tak zbrane, ako aj mágiu, čo sa dá vďaka využitiu oboch rúk zvládnuť aj naraz, alebo si postaví do popredia jednu z nich. Pokiaľ hráč preferuje mágiu, je pochopiteľné, že bude vsádzať okrem zdravia najmä na zvyšovanie hodnoty many, naopak rodený bojovník sa zameria na zlepšenie výdrže. Vďaka nej bude môcť pri sebe nosiť omnoho viac vecí,  najmä zbraní ťažkého oblečenia. Tie skôr ako pri výrobe bude väčšina hráčov získavať najmä pomocou plnenia úloh, presnejšie priamo pri nich alebo ako odmenu.

Doterajší priebeh recenzie sa môže mnohým zdať skôr ako opis jednotlivých prvkov hry, než ich samotné hodnotenie. Ospravedlniť sa to dá prostým argumentom, všetko, čo doteraz bolo z hry spomenuté, v sebe nenesie žiadny viditeľný zápor a všetko funguje tak, ako má. To sa však nedá povedať o inventári slúžiacom na uskladnenie vecí, ktoré má postava práve pri sebe. Každá z nich je síce pridelená do príslušnej kolónky (zbrane, oblečenie, písomnosti,...), ibaže tie sú brané tak všeobecne, že pri nahromadení väčšieho množstva vecí má hráč neraz veľký problém nájsť v hromade zbytočností to, čo práve potrebuje. Vyriešiť by sa to malo dať odkladaním zbytočných vecí v truhliciach vlastného obydlia, ktoré sa dá zakúpiť po záslužných činoch v danom meste, ibaže v tých už neexistuje ani len systém triedenia z inventára a všetky predmety sú tak pekne zmiešané v jednu neprehľadnú katastrofu. Našťastie sú v hre ešte obchodníci, ktorým môžete zbytočné predmety predať, no aj tu sa nájde nepríjemný problém a to nedostatok financií, ktoré obchodníci majú. Dať zbohom napríklad poctivo zbieraným dračím kostiam, ktoré stoja celý majetok, je teda nemožné.

Pri spomienke na dračie kosti sa môžeme jednoducho a ladne prehupnúť do ďalšej fázy hodnotenia. Na úvod je nutné prezradiť jeden malý spoiler, ktorý je už však takpovediac skôr verejným tajomstvom. Skyrim musí čeliť hrozbe v podobe týchto okrídlených beštií a vy ako človek, alebo aby sme nevynechali iné rasy, tvor chodiaci po dvoch končatinách, oplývajúci zvláštnou schopnosťou porozumieť dračej reči a pohltiť moc jej slov, sa stávate v tomto zdanlivo nerovnom boji Dávida s Goliášom hlavnou postavou. Za zabitie každého draka, čo rozhodne nie je najmä zo začiatku jednoduchá záležitosť, hráč získa dračiu dušu. Tou následne môže aktivovať časť moci revu, čiže slovo v dračom jazyku, ktoré predtým našiel či už počas plnenia úlohy, alebo po neurčitom ponevieraní sa po svete a čistení nejakej jaskyne, zrúcaniny alebo inej zaujímavej lokality od dobiedzajúcich nepriateľov, na príslušnej kamennej stene a pohltil jeho moc. Každý rev sa pritom skladá z troch slov a aktivovaním moci každého slova sa buď sprístupní daný rev, alebo sa obohatia jeho schopnosti. Na rozdiel od kúziel si revy nevyžadujú manu, postačí im len určitý čas na znovuobnovenie. Pomocou nich tak dokážete súpera spomalením času obsekať ako strom v lese skôr, než stihne vytasiť zbraň, poprípade mu splníte dávny sen naučiť sa lietať alebo z nebies stiahnete otravného draka nekompromisne k zemi na kus reči. Nie všetky revy sú však až tak využiteľné a niektoré z nich využijete maximálne pri presne danej úlohe, poprípade sa s nimi len chvíľu pobavíte a potom na ne zabudnete.

Draky však ani zďaleka nie sú jedinou hrozbou, ktorá na hráča po potulkách Skyrimom čaká. Takmer ani z úloh, či už sa jedná o tie z hlavnej, alebo vedľajších dejových línií, sa nezaobíde bez boja. Obyčajne sú týmito nepriateľmi banditi a členovia rôznych proti vám orientovaných spolkov. Pri chodení krajinou a objavovaní nových lokalít sa však hráč nevyhne ani zvieracím prekážkam, z ktorých tvoria vlky a blatokraby vyzerajúce ako neškodné kamene ten najmenší problém. O niečo bolestnejšie už môže, no na vyšších úrovniach nemusí skončiť stret s medveďom, mamutom alebo rôznymi bytosťami ako troll či obor. V tajomných hrobkách zase dokáže znepríjemniť život nemŕtvy nordský bojovníci, takzvaný draugrovia a špecificky pre temné lokality aj pasce, labyrinty a dokonca aj hádanky, ktoré však pri trochu premýšľania a pozornosti dokáže rozlúsknuť aj jedinec nižšej inteligencie, skrátka aj hlupák. Každopádne, prekážok, či už živých alebo neživých, je v hre nespočetné množstvo a boj s nimi hráča rozhodne nudiť nebude.

Samozrejme sa nechceným nástrahám trebárs v podobe šeliem napádajúcich vás počas chodenia lesom dá veľmi jednoducho vyhnúť. Stačí si v jednom z miest zaplatiť povoz a namiesto dlhého chodenia naprieč Skyrimom za cieľom úlohy sa do iného mesta dostanete za pár sekúnd reálneho času (samozrejme v hre sa postava posunie o pár hodín dopredu). Rovnako šikovným spôsobom je presúvanie sa z jednotlivých už navštívených častí zeme a zaznačených na mape do iných. Takéto ušetrenie času príde samozrejme vhod, jeho nadmerným využívaním sa však hráč nezmyselne pripraví o nielen o množstvo vedľajších misií, ale aj o navštívenie zaujímavých lokalít, poprípade aj stretnutie množstva postáv prechádzajúcich po Skyrime podobne ako vy za istým cieľom. Ich vyspovedanie síce nemusí vždy viesť k novým prácam, no len samotný rozhovor a zistenie niečoho zaujímavého o živote dotyčného navodí počas hrania ešte lepšiu atmosféru. Nie je to síce povinnosťou, no plniť len úlohy získané vo väčších mestách a ignorovať otvorený svet plný neznámych možností by bolo ako snažiť sa vycmúľať cukrík zabalený v obale.

Takmer ani jednu úlohu počas hry nemusíte plniť na vlastnú päsť. Už v jej počiatkoch je hráčovi totiž umožnený zisk spolubojovníka, ktorý ho bude sprevádzať až dovtedy, kým mu sám nepovie, aby sa ich cesty rozišli. Rozhodne nie je zbytočnosťou pozvať už známeho bojovníka a spolu s ním sa pustiť do boja, v ktorom vám dokáže neraz zachrániť život, navyše má vlastný inventár a tak pri preťažení toho svojho môžete ukladať korisť k nemu a následne si ju kedykoľvek vybrať.

Pri spolubojovníkoch, ale aj nepriateľoch a iných živých bytostiach sa však nedá vyhnúť kritike ich umelej inteligencie. Postavy sa neraz zaseknú, úplne ignorujú pasce vytvorené na zemi, čo pri protivníkoch nie je na škodu, no priatelia si na jednoduchej pasci dokážu privodiť zranenie aj niekoľkokrát za sebou v krátkom časovom slede. Rovnako je nepochopiteľné správanie lukostrelcov, ktorí nemajú problém so strieľaním šípov ani vtedy, keď ich už tvrdo atakujete zblízka. Taktiež ostatné postavy, ktoré stretávate v mestách, sa správajú dosť nepochopiteľne. Človeku príde prinajmenšom trochu zvláštne, keď po zisku titulu zemana v nejakom meste, zabití desiatok drakov či postavenia na čele známej skupiny (družiníci, cech zlodejov...) sa k vám stráže správajú ako k chudákovi, ktorého meno v meste nič neznamená. AI síce nie je úplné zlá, veď pri bojoch sa napríklad nepriatelia šikovne kryjú za objektami či šikovne pohybujú a spolubojovníci dokážu navyše inštinktívne vytiahnuť pri boji vhodnú zbraň, ibaže chyby v nej sú očividné a kazia inak dobrý dojem.

Čo sa týka hrateľnosti, hre dá vyčítať skutočne len veľmi málo a podobne je tomu tak aj po technickej stránke. Grafické spracovanie je vzhľadom na otvorený svet na vysokej úrovni a nič na tom nedokážu zmeniť ani občasné bugy či slabšie textúry niektorých objektov. Jednotlivé mestá sú však vytvorené skutočne veľmi pekne a či už prídete do zasneženého Vetrného Žlebu (Windhelm) alebo kamenného Markarthu, zostanete vizuálnym spracovaním mesta unesený. Zabudnúť netreba na pravidelné striedanie dňa a noci, zmeny počasia. Rovnako úchvatné sú aj výhľady z vrcholkov hôr, z ktorých máte celý Skyrim ako na dlani. Nejeden hráč však vysoké vrchy znenávidí, priechod cez ne je s cieľom dosiahnutia istej lokality, v ktorej sa má odohrať nejaká z úloh, takmer vždy utrpením a v mnohých prípadoch vám nedokáže pomôcť ani verný kôň, ktorý už beztak dokáže zdolať priam neuveriteľný terén. V takýchto prípadoch nezostáva hráčovi nič iné, len nájsť s postavou pohorie obísť, poprípade nájsť nejakú dovtedy nenájdenú cestu.

Soundtrack k hre pripravil už pre fanúšikov série známy Jeremy Soule, autor hudobného podkladu aj pre ďalšie dve hry zo série, Morrowind a Oblivion. Ten je ako obyčajne vynikajúci a perfektne navodzuje atmosféru hráčovej činnosti počas hrania, samozrejme najzreteľnejší je pri akčných pasážach hry. Menej chvály sa už dá zniesť na dabing. Jednotliví herci si síce dali záležať, bohužiaľ je taký malý, že rovnaký hlas má aj niekoľko desiatok postáv v hre, či už dôležitých, alebo vedľajších, no povedzme si pravdu, pri takejto rozsiahlej hre sa niečo podobnému dá vyhnúť len veľmi ťažko. Je však trochu škoda, že samotná postava hráča nemá dabing vôbec, no je to skutočne len chybička krásy, ktorá niekomu môže prekážať a inému, naopak, vyhovovať. Navyše vaša postava toho veľa na rozdiel od iných nenahovorí a jej reakcie sú v rozhovoroch väčšinou obmedzené a skrátené.

Verdikt: The Elder Scrolls V: Skyrim určite nie je dokonalou hrou a pre úplnú objektívnosť recenzie nie je možné siahnuť po najvyššom číselnom ohodnotení. Jej obrovské klady spočívajúce najmä v návykovej hrateľnosti a obrovských, priam nevyčerpateľných možnostiach otvoreného sveta však nedajú záporom žiadnu šancu pomôcť hráčovi ubrániť sa presedeniu niekoľkých hodín denne pred monitorom a splniť sľuby, ktoré si dáva sám sebe - už len dokončím tento jeden quest, iba si prehliadnem túto jaskyňu, vyčistím poslednú pevnosť od banditov...

+ otvorený svet a jeho možnosti
+ návyková hrateľnosť
+ dlhá hracia doba
+ príbeh
+ možnosť kombinácie zbrane a mágie
+ rozmanitosť nepriateľov
+ grafické spracovanie
+ soundtrack

- niekedy hlúpa umelá inteligencia
- nepraktický inventár

- občasné bugy

- ťažko zdolateľný vysokohorský terén