Silent Hill 4: The Room

Je ťažké tomu uveriť, ale uplynulo už trinásť rokov, od kedy sa Harry Mason snažil nájsť svoju stratenú dcéru Cheryl. Silent Hill, ktorý mnohí považujú za rivala Resident Evil, sa ale vydal svojou cestou. Konami nám predstavilo nový žáner - psychologický horor, ktorý nám navodil strach z neznámeho a nevideného. Mestečko Silent Hill zahalené v hmle, temnota na vôkol, podivné zvuky, pokrútený prízračný svet, zmutované príšery, a proti tomu všetkému stojí obyčajný človek s baterkou v ruke. Toto všetko charakterizuje hry zo série Silent Hill. Avšak po prvých štyroch dieloch sa Team Silent rozpadol a Konami predalo žezlo americkému Double Helix, Climaxu a naposledy českému Vatra Games, ktorí pracujú na Downpour.

Silent Hill 4 je posledným z dielne Team Silent. Po prvých troch úspešných dieloch chcelo Konami tentoraz zaexperimentovať a zvoliť trochu iný prístup k sérii. The Room mal byť pôvodne samostatný titul s pracovným názvom „302“, produkovaný Akirom Yamaokom, ale Konami zrejme usúdilo, že prijsť na trh s novou značkou je riskantné a tak z the Room nakoniec vznikol štvrtý Silent Hill. Preskúmajme teda, čo nám izba ponúka.

Byt číslo 302 sa nachádza v South Ashfield Heights, poldňa cesty od mesta Silent Hill. Obyvatelia tohto obytného domu v Ashfielde zažili už nejednu zvláštnosť. Predchodzí nájomník bytu na 302ke iba niekedy vychádzal z izby a mnohí tvrdili, že ku koncu sa dokonca zbláznil. Pred dvoma rokmi sa do tej istej izby nasťahoval Henry Townshend, ktorý tu viedol spokojný život, ale nikdy nemal odvahu osloviť jeho mladú susedku, Eileen. Niečo ho k izbe 302 ťahalo už od začiatku.

Henryho denník, Deň prvý

Už niekoľko dní ma máta ten istý sen. Prebudím sa v svojej izbe, ale na druhý pohľad nie je moja. Všetko okolo mňa je zmenené, akoby tu býval niekto iný. Omietka v celom byte má hrdzavý nádych a moja obývačka je úplne zmenená. Čo sa tu do pekla stalo... Po chvíli sa na stene objavuje fľak, ktorý sa zväčšuje a zväčšuje a podivná postava vychádza zo steny, načahujúc sa po mne. Prebudím sa, ale táto nočná mora iba začína. Zrazu mi zazvoní telefón pri posteli, žena volá o pomoc... Nemožné, telefónny kábel je preseknutý už niekoľko dní. Chcem vyjsť von, ale ktosi zatarasil dvere reťazami a akokoľvek sa snažím ich otvoriť, nejde to. Pod dverami mi niekto nechal odkaz.

Henry sa tak stáva väzňom vo svojom vlastnom byte. Okná sú zaseknuté, televízor nefunguje, hodiny zastali, v kúpeľni sa objavila veľká diera a pod dverami stále niekto podsúva nové listy. Prečo sa to deje práve v Henryho byte? Jediným spôsobom ako to zistiť, je vliezť do diery v stene a zistiť čo je na druhej strane. Takto nás víta do svojho diania Silent Hill 4. Autori stavili na pocity stiesnenosti a bezmocnosti v pochmúrnom byte, z ktorého niet úniku. Izba je tak najsilnejším a najzaujímavejším prvkom hry. Pohybujete sa po nej z pohľadu prvej osoby, čo dodáva na zážitku. Poteší, že v izbe nájdete odkazy na predošlé hry a samotné mesto. Henry má nad posteľou zavesený obraz rieky Toluca, maják alebo kostol, všetko lokácie z predošlých hier. Jedna z vecí, čo si všimnete najskôr je, že na rozdiel od predošlých hier autori odstránili neobmedzený inventár a Henry unesie naraz iba desať predmetov. Zvyšok je možné uložiť do lavice v obývačke, ktorá má neobmedzenú kapacitu.

Prvý výlet do alternatívneho sveta nás zavedie do metro stanice, kde Henry stretne Cynthiu. Už teraz je možné si všimnúť odlišnosť od predošlých dielov. Preč je hmla či temné kúty a potreba mať so sebou baterku. Prostredie je dobre osvetlené a každého nepriateľa vidíte v dostatočnom predstihu. Cynthia po chvíli zmizne a Henry sa vráti späť cez dieru, aby sa prebudil v posteli. Bol to iba sen? Takto v podstate prebieha celá hra. Po každej návšteve sveta z diery sa Henry prebudí doma a príbeh pokračuje v jeho izbe. Komunikácia s vonkajším svetom je veľmi obmedzená. Keďže je uzamknutý v byte, jediné čo posúva príbeh v pred je pozorovanie susedov cez okno, alebo špehovanie susedky cez dieru v stene, čo je celkom zábavné. Cez kukátko vo dverách Henry občas uvidí Eileen, alebo iných susedov, ktorí začínajú tušiť, že niečo s bytom č.302 nie je v poriadku.

Príbeh hry je zaujímavý a točí sa okolo vraha Waltera Sullivana, ktorý chce očistiť svoju „matku“ vo forme rituálu 21 Sacraments. Počet obetí za posledné roky dosiahol už 15 a naďalej sa zvyšuje. Čo je však najzvláštnejšie, že vraždy pokračovali i po Walterovej samovražde v cele. Polícia si s s prípadom nevie rady a predpokladá, že nové vraždy vykonáva Walterov napodobovateľ.

Henryho denník, Deň druhý

Cynthia mi dnes znova volala. Neváhal som a vliezol som do diery v kúpeľni a znova som sa ocitol na stanici. Objavil som sa na ženských záchodoch a prekvapil ma figurína ženy, držiaca mincu. Konečne sa dostanem do metra. Cynthia bola uväznená v jednom z vagónov, ale podarilo sa mi ju vyslobodiť. Spolu sme sa dostali ďalej ako naposledy, ale toto miesto čím menej vyzerá ako stanica. Stratil som Cynthiu, proste zmizla. Mám z tohto veľmi zlý pocit, kde sa len mohla vypariť? Navyše ma začali prenasledovať duchovia, strašne ma rozbolí hlava ak sú na blízku. Ten svätý medailón čo som našiel, ale voči nim zázračne pomáha. Zrazu počujem Cynthiin krik z rozhlasu. Niečo nie je v poriadku.

Henry netuší, čo s týmto všetkým má on, ale postupne odhaľuje čo sa deje cez listy, ktoré mu ktosi posiela. Zdá sa, že predošlý obyvateľ bytu 302 sa snažil vyšetriť Sullivanov prípad. Nepodarilo sa mu to ale dokončiť, a tak zanechal odkazy pre ďalšieho nájomníka. Počet obetí ale naďalej stúpa a Henry sa iba bezmocne prizerá, ako zomiera ďalšia a ďalšia obeť. Diera, do ktorej Henry musí vliezť, ho zavedie na rôzne miesta v South Ashfielde alebo Silent Hille. Po stanici je ďalšou zastávkou les pri rieke Toluca, kde sídli  nechvalne preslávený detský domov, Wish House. Panujú o ňom zvesti, že tam deti učia okultizmu. Okrem lesa Henry navštívi aj nemocnicu, obytný blok a maják. Levelom však chýba atmosféra predošlých dielov (nemocnica v South Ashfielde je len slabým odvarom nemocníc Brookhaven alebo Alchemilla). Ani duchovia obetí, ktorí po vás idú neustále, vás nevydesia, ale sú skôr otravní. Vyleziajú zo stien a potom sa snažia zakusnúť do Henryho, čo skôr pripomína správanie zombií z Resident Evil.

Dizajn levelov a textúry prostredí sú dosť fádne, všetky okrem lesa sú v odtieni šedej a nie je na čo sa veľmi pozerať. Grafika je na prekvapenie horšia ako v Silent Hill 3, či už v oblasti strašne rozmazaných textúr alebo horších modelov postáv. Čo však zamrzí snáď asi najviac, že každú jednu lokáciu musíte prejsť na dvakrát, i keď neskôr s trochu inou hádankou. Stereotyp sa tak dostaví pomerne skoro, ktorý je znásobnený obmedzeným inventárom. Mnohokrát sa vám stane, že proste budete mať 10 predmetov a potrebujete zobrať kľúčový predmet. Nepotrebné predmety nie je možné ani vyhodiť z inventáru, čo by sa ale veľmi hodilo. Musíte sa ale vrátiť do izby, uložiť nepotrebné veci do lavice a vrátiť sa späť cez dieru, čo budete opakovať veľakrát.  Je to iba umelo naťahovaný herný čas a nebyť toho hra by bola zábavnejšia. Pri druhom kole návštev prostredí zo sebou budete ťahať aj Eileen, ktorá nebeží práve najrýchlejšie a bude vás spomaľovať (pre dobrý koniec je nutné aj dávať pozor na jej zdravie).

Ďalšou mínusom štvorky sú až príliš jednoduché hádanky. Nie je potrebné pri nich nijak veľmi premýšľať, stačí nájsť a doniesť potrebný predmet a dvere sa otvoria. Po zaujímavých a niekedy dosť zložitých hádankách z predošlých dielov (matematické alebo básnické) niet ani stopy. Poteší, že zvuková stránka je dobrá, i keď je možné rozoznať recykláciu zvukov zo série. Najatmosférickejším miestom ostáva izba, v ktorej je až nepríjemné ticho. To niekedy preruší náhle zapnutie televízora či iné zvláštne aktivity. Ako postupujete v hre, duchovia obetí vás začínajú obťažovať nielen v alternatívnom svete, ale aj v byte. Duchov je nemožné „zabiť“, takže najlepšia taktika je pred nimi utiecť. Keď sa vrátite do bytu, Henryho rádio vás upozorní na akékoľvek paranormálne aktivity. Vymiesť duchov z bytu sa však dá iba špeciálnou sviečkou alebo nosením svätého medailónu. Ak budete obozretní, tak ich nájdete v alternatívnom svete pomerne dosť.

Henryho denník, Deň tretí

Po incidente v metre som sa ešte nespamätal. Diera v kúpeľni sa opäť zväčšila a ja sa prebúdzam v lese. Kde to som? Nie som tu však sám. Nejaký chlapec nejasne melie čosi o posvätnom kameni, ale ja radšej kráčam ďalej. Ten výhľad na rieku je mi povedomý, myslím, že som toto miesto navštívil už predtým.

Okrem duchov na vás budú útočiť zmutované psy, netopiere, vozíčky bez pacientov, huby vytŕčajúce zo zeme, grgajúci pacienti, dve groteskné detské hlavy v plášti, prerastlé slimáky a akési „opice“. Na pomery série nič extra nechutné ani obzvlášť desivé (slimáky – ááááááááá). V hre nie sú ani žiadni bossovia (iba jeden na konci hry). Určití duchovia vás ale bude neustále prenasledovať a znepríjemňovať život, teda pokiaľ ich neomráčite a nepoužijete na nich špeciálny meč, ktorý ich znehybní. Na obranu môžete použiť pištoľ a revolver (brokovnica ani puška sa tentokrát nekoná), ale strelné zbrane sú v Silent Hill 4 pomerne neefektívne voči nepriateľom. Nábojov nie je veľa, ale z nejakých príčin 10 nábojov do pištole zaberú jeden slot v inventári, takže ak chcete vziať povedzme 20 okrem tých čo sú v pištoli, tak celkovo máte zabraté tri drahocenné sloty. Viac tak budete využívať golfové palice (ktoré sa ale po čase zlomia), sekeru, alebo železnú trúbku.

Boj na blízko je pomerne jednoduchý, stačí stláčať útok, alebo je možné nabiť útočný meter pre silnejší útok. Autori odobrali možnosť blokovania a pridali možnosť úskoku vľavo či vpravo. Uskočiť vedia aj nepriatelia, a tak niekedy môže byť obtiažne trafiť ich so zbraňou na blízko. Zbraň je možné dať aj Eileen, ale to zaberie ďalší slot v inventári, takže pred zobratím každého predmetu je nutné si rozmyslieť či ho naozaj potrebujete. Ovládanie je možné klávesnicou alebo gamepadom. V izbe počas pohľadu prvej osoby je lepšie použiť myš, ale tá má strašne nízku citlivosť, ktorá sa nedá nijak nastaviť. V regulérnych úrovniach je pohyb nastavený na pomerne nevyhovujúce 2D ovládanie a nedá sa nastaviť 3D (rotačné) ovládanie, ktoré mne osobne viac vyhovuje pre tento typ hier.

Henryho denník, Deň štvrtý

Dnes som znovu zazrel Eileen a domovníka pred mojím prahom. Búcham na dvere čo sa dá, ale nepočujú ma. Niekedy mi pripadá akoby som bol zamknutý v inej dimenzii... Dali mi pod dvere list, ale keď som ho vzal, tak bol príliš krvavý, aby sa vôbec niečo dalo na ňom prečítať.

Silent Hill 4 je v konečnom dôsledku dosť rozporuplný diel série. Na jednej strane je cítiť, že autori chceli zmeniť zaužívané mechanizmy v prospech niečoho nového, čo sa im síce podarilo, ale aj zmenili mnoho vecí k horšiemu. Samotná izba je pochmúrna a vy sa neviete dočkať ďalšieho listu, aby ste vypátrali čo sa vlastne v byte č.302 stalo, alebo zistiť, čo sa v Henryho byte zmenilo. Na druhej strane hra trpí kvôli nemotornému ovládaniu, neohúria vás nevýrazné, šedé prostredia s rozmazanými škaredými textúrami alebo lacné predĺženie gameplayu kvôli obmedzenosti inventáru a hádaniek typu „dones mi predmet z druhého konca mapy“. V leveloch nenájdete takmer žiadnu temnotu alebo hmlu a nepriatelia sú skôr otravní (slimáky, netopiere a huby???).

Celkovo nejde o úplne zlú hru, aspoň na jedno zahratie to stojí, ale má až príliš veľa nedostatkov v oblasti gameplayu. V rámci maratónu hrania Silent Hill série taktiež udelím každej hre Fear Factor skóre.

Fear Factor škála:  

1/5 – Prechádzka parkom cez deň

2/5 – Sám doma

3/5 – Nočná prechádzka lesom

4/5 – Zavretý v pivnici

5/5 – Noc v márnici

Silent Hill 4 - Fear Factor: 2/5

Plusy:

- pútavý príbeh

- izba 302

- špehovanie susedov

- odkazy na predošlé hry

- hudba a zvuky

Mínusy

- nemotorné ovládanie

- hádanky

- grafika

- nepriatelia

- žiadna tma

- odstránenie baterky

- opakovanie prostredí