Devil May Cry (2013)

Očakávanie, ba aj vydanie DMC: Devil May Cry sprevádzala vlna nedôvery fanúšikov série, ktorým príliš nový hrdina nesedel. V poradí piaty diel série prináša hlavnú zmenu – Dante dostal novú tvár, nový strih a farbu vlasov, čo bolo brané ako negatívum a hra si odniesla kopu predsudkov. Tie zmazala nádielka pozitívnych recenzií pri vydaní konzolovej verzie, my sa pozrieme na tú počítačovú.

Nič iné sa však nezmenilo a hrateľnosť ostala zachovaná, napokon samotné vedenie Capcomu nariadilo vývojárom z Ninja Theory, aby hra ostala verná celej sérii. Zároveň je hra prístupnejšia aj novým hráčom, ktorí sa budú tak povedia, učiť. Nesklame ani príbehová línia.

Nový Dante sa prebúdza v Limbe, paralelnom svete, ktorý obývajú démoni a v ktorom sa bude odohrávať drvivá väčšina hry. Ten reálny svet je totiž tiež ovládaný démonmi a jediná možnosť, ako tomu prísť na koreň je práve Limbo, svet, badateľne kopírujúci lokality z reality. Do tej budete mať možnosť nahliadnuť vďaka odboju a ľuďom, ktorí vám budú pomáhať.

Mierny predsudok a nedôvera voči hlavnému hrdinovi opadli po absolvovaní niekoľkých levelov, v ktorých sa charizma čiernovlasého a vychudnutého Danteho ukázala ako príjemná a v neskoršej fáze hry objavíte aj jeho pravú dušu. Vďaka hláškam a vtipným komentárom je možné, že si ho obľúbite. Komu sa však nepáči, Capcom ponúka originálny blonďácky vzhľad vo forme DLC.

DMC Devil May Cry teda zakladá na kvalitných postavách a príbehu, ktorý vás bude ťahať vpred, krv v žilách prúdi ale z iného zdroja. Srdcom je kvalitný hack n´slash súbojový systém, ktorý sa nezmenil, naopak vylepšil k dokonalosti. Úchvatné bojové mechaniky zložené z divokých komb a niekoľkých zbraní  však môžu do konca hry mierne omrzieť, hlavne ak sa budete stretávať s podobnými vlnami nepriateľov.

Dante sa okrem ikonického meča postupne vybaví sekerou, kosou, päsťami, aj vrhacími frisbee, zbrane majú démonické, alebo anjelské účinky a nie všetky platia na všetky druhy nepriateľov. Súboje sú tak dynamickejšie, keď samotný dizajn démonov núti zbrane vymieňať. Nechýbajú samozrejme ani dve pištole a neskôr vám pribudne aj brokovnica a nejaké tie výbušniny. Výmena zbraní je štandardne okamžitá a vhodnou kombináciou kláves dokážete pôsobiť masívne škody bez zastavenia, či bez toho, aby ste sa vôbec dotkli zeme. K tomu vám spoľahlivo poslúžia háky, ktorými si démonov buď pritiahnete k sebe, alebo seba k nim.

Ovládanie (optimálne na gamepade) je intuitívne a veľmi rýchle, využité sú prakticky všetky tlačidlá a ich použitie, vzhľadom na množstvo je stále jednoduché. Za pôsobené škody ste odmeňovaný tokenmi, rankom v globálnom rebríčku a tiež lebkami, ktoré plnia funkciu meny. Na špeciálnych miestach (alebo pred kapitolou) si za tokeny vylepšíte alebo nakúpite nové kombá, za lebky zase lekárničky, alebo znovuzrodenie.

Každá zbraň ponúka minimálne desať vylepšení a špeciálnych komb, do ktorých môžete investovať. Skvelé na tom je, že každé z nich je možné si v špeciálnom leveli vyskúšať a dokonale sa ich naučiť bez toho, aby musel hráč opustiť aktuálnu pozíciu v hre. Vyhnete sa tak zbesilému stláčaniu náhodných kláves, ale mačkať budete pekne do rytmu naučených kombinácií.

Systém boja musím z celej série vychváliť najviac, ponúka totiž najviac komb a štýlov boja, niekto to rád na zemi, iní zase vo vzduchu. Prispel k tomu aj skvelý dizajn nepriateľov, kde vám zavaria obrnení v skupinkách, lietajúci, ale aj veľmi rýchly démoni. Nechýbajú takí, ktorí vám zavaria aj sami a nevyhnete sa ani bossom. Tí vám však nedajú zabrať toľko, ako by ste čakali a celú hru je pri troche opatrnosti a šikovnosti možné dohrať bez úmrtia na strednej obtiažnosti. Mne sa to nepodarilo.

Slušný dôraz je kladený aj na platformové skákanie a presun, vďaka hákom a predĺženému skoku je možné sa dostať na vzdialené miesta a nájsť tak skryté bonusy. V hre sú rozmiestnené tajné dvere, od ktorých je potrebné nájsť kľúč, skryté levely ponúkajú niekoľko typov výziev. Nebývajú extra náročné, preveria hlavne rýchlosť boja, alebo závodného ducha pri behu na čas. Strieda sa tak akcia s oddychovými pasážami.

Hudbu do uší pumpujú metalové a dubstepové tóny skupiny Noisia a Combichrist, ktoré tiež dotvárajú nepretržitú akciu. Lepší soundtrack by som sám nevybral a je možné, že eufóriu z mlátenia nevinných duší budete prežívať aj vďaka hudbe.

Zaujímavý je však grafický štýl, ktorý strhol pozornosť už od E3 dema. Unreal Engine síce nepredvádza nejakú geniálnu grafiku, ale samotný art štýl je fantastický, najmä čo sa deformácie objektov, sveta a okolia týka. Limbo vám občas vyrazí dych tým, do akých neskutočných tvarov sa dokáže formovať. Chválim najmä pestrú farebnú paletu, vďaka ktorej poznáte rozdiel medzi alternatívnym svetom a realitou.

Vo svete sa rozšíril názor, že kvalitný zážitok z Devil May Cry dokáže priniesť len PC verzia, na ktorej hra beží na 60 FPS. Konzoly pri svojich tridsiatich snímkoch za sekundu nedokážu priniesť tak dynamické a plynulé súboje, ktoré zakladajú na perfektnej odozve ovládača. Na mojej, mierne nadpriemernej zostave bežala hra na 130 FPS takže myslím, že si hru dokážu vychutnať aj hráči so starým železom. Fanúšikovia DMC, ktorí si zakladajú práve na rýchlosti a odozve by si nemali tento titul nechať ujsť.

Plusy: Perfektne zvládnuté súboje, dynamické zmeny prostredia, vizuál, HW nároky, ovládanie

Mínusy: Kamera, opakujúca sa akcia

Verdikt: Len málo čo sa dá novému prírastku do série vytknúť. Možno len občas neposlušná kamera, ktorá pri opačnom pohybe prestáva reagovať, alebo menej zaujímavé súboje s bossmi. V žánri však znova bez konkurencie.