Hitman 5: Absolution

Sú hry, ktoré sú vyvíjané takmer bez povšimnutia hráčskou verejnosťou. A sú naopak hry, ktorých už len prvé video zapôsobí na samotných hráčov silou prílivovej vlny vyvolanej zemetrasením. Posledný diel hry s agentom 47 v hlavnej úlohe spadá do druhej menovanej kategórie. Nie však kvôli jednohlasnému nadšeniu z oznámenia dlho očakávaného pokračovania. Už pred samotným vydaním totiž prenasledovali zástupy fanúšikov ako aj herných kritikov obavy, že najnovšia časť hitmanovskej série s podtitulom Absolution zabudla na odkaz svojich predchodcov. Odhodila svoje pomalé tempo, starostlivé plánovanie a naopak zamerala sa na akčnosť a filmovú prezentáciu. Autori nás síce celú dobu ubezpečovali, že je len na nás, ako naložíme so samotnou hrou, ale všetci dobre vieme, ako to zvyčajne v takýchto prípadoch dopadne. Takže ako, čaká nás radikálny odklon alebo osvedčená hrateľnosť ?

A poďme na to pekne z ostra. Prvú zmenu oproti minulosti ukrýva už samotný príbeh. Po prvý raz v sérii sme svedkom jednej dejovej linky, ktorá sa vinie celou hrou a spája jednotlivé herné misie. V minulosti sme mali k dispozícii rôzne zákazky, ktoré mali vlastné samostatné príbehy a unikátne postavy. Absolution sa však zameriava na Agenta 47 a jeho kolegyňu z predchádzajúcich hier, Dianu Burnwood. Po tom, čo vám naposledy zachránila život, je to práve ona, kto zradí a opustí agentúru ICA. Spolu s ňou zmizne aj nemalé množstvo finančných prostriedkov a jedno veľké tajomstvo. No a kto iný by ju mal zastaviť, teda skôr odstrániť, než Agent 47. Ten však zo začiatku netuší, že oným tajomstvom je Victoria,  mladá dievčina, ktorú drží Agentúra proti jej vôli, a ktorú Diana zobrala so sebou.

Udalosti však naberú rýchly spád a na vlastnú päsť sa púšťame do hľadania pravdy obklopujúcej závan tajomstva okolo Victorie, aby sme čoskoro zistili, že existuje až priveľa záujemcov, ktorí by sa jej radi zmocnili. Medzi najvýznamnejších z nich jednoznačne patrí zbrojársky magnát Blake Dexter. On a jeho poskokovia budú tí, ktorí vám pôjdu neúnavne po krku. Ono ak je niekto hriešne bohatý a žije v malom mestečku, nemá problém kúpiť si miestnu políciu a vám neostáva nič iné, len sa spoľahnúť sám na seba. Príbeh je určite zaujímavý a skvele spája jednotlivé misie. Hra tak pôsobí oveľa viac filmovo, než to bolo v ktoromkoľvek z predchádzajúcich dielov.

Ako už bolo jemne načrtnuté, hra má podstatne inú štruktúru, ako tomu bolo doposiaľ. Skutočnosť, že sú niektoré úrovne rozdelené do niekoľkých sekcií vedie k tomu, že sa jednotlivé misie môžu jedna od druhej výrazne líšiť. Viac menej však existujú dva hlavné typy. Tým prvým je tradičná hitmanovská úroveň, kde máte v danej situácii jasný cieľ – zabiť jednu, prípadne viacero osôb. Tým druhým sú pre sériu nové stealth misie. Tieto majú zvyčajne za cieľ nepozorovane sa vplížiť do vysoko stráženej oblasti. Pomáhať si môžete rôznymi prevlekmi, či nájdením rôznych alternatívnych ciest tak, aby ste prilákali čo najmenšiu pozornosť. V tomto prípade sa jedná o pomerne veľký odklon od tradičnej hrateľnosti . A aj keď v nich nejde o akčné situácie, práve ktorých sa pravoverní fanúšikovia báli, aj tak nie úplne zapadajú do štýlu, na ktorý sme pri sérii Hitman už zvyknutí.

Ak by som chcel tieto misie porovnať k niečomu, čo poznáte, napadá ma Metal Gear Solid. Budete totiž musieť v maximálnej miere používať všetky dostupné kryty, pozorne sledovať trasy, po ktorých sa pohybujú strážnici, alebo rovno použiť novo implementovaný systém Inštinktov. Ten predstavuje akýsi pomyseľný ukazovateľ, ktorý sa vám dopĺňa za rôzne úspešne vykonané činnosti, ako napríklad ukrytie tela alebo úspešné dokončenie úlohy. Naopak, ak ho aktivuje, v závislosti na zvolenej obtiažnosti začne postupne klesať, avšak zobrazia sa vám trasy strážnikov či body záujmu. Snahou autorov bolo práve pomocou Inštinktov nastaviť rôznu úroveň obtiažnosti, avšak v konečnom dôsledku zistíte, že niektoré situácie bez nich riešiť jednoducho nejdú. Ako príklad použijem situáciu, kedy máte na sebe policajnú uniformu, ale okolo žiadneho ďalšieho policajta nepozorovane neprejdete, lebo vás vždy a zaručene spozná. V takomto prípade ju nutné použiť Inštinkt a Agent 47 si rukou čiastočne zakryje tvár, aby tak unikol skúmavým pohľadom.

Samotný spôsob, ako s jednotlivými misiami naložíte, je čisto len na vás. Môžete byť neskutočne hlučný a namiesto zdĺhavého plíženia a ukrývania sa jednoducho k cieľu postupne prestrieľate. Ale ubezpečujem vás, že tento postup je aplikovateľný len na nižšiu obtiažnosť, keďže s jej postupným zvyšovaním pribúda počet nepriateľov ako aj presnosť ich mušiek. Rôzny postup hrateľnosti sa premietol taktiež do spôsobov, ktorými je možné eliminovať hlavné ciele jednotlivých misií. Môžete svoj cieľ zabiť priamo pred očami mnohých svedkov a následne niesť dôsledky takého správania, môžete nájsť spôsob ako ho odlákať na odľahlé miesto, kde budete osamote, alebo môžete sa zahrať mnou obľúbenú hru na nešťastnú náhodu. Veď prečo by z desiatok okolo stojacich ľudí niekto tipoval, že práve kvôli vám padol nášmu nešťastníkovi počas prebiehajúceho večierka luster na hlavu. Takéto kreatívne riešenie vás okrem dostatočnej dávky uspokojenia za dobre vykonanú prácu odmení vyšším počtom bodového ohodnotenia a ako bonus ostávate samozrejme stále nikým nespoznaný a môžete ľahšie odísť z miesta činu.

Bohužiaľ musím hneď dodať, že takýchto úrovní nie je v hre zasa až tak veľa, a hlavne postupom času sa objavujú zriedkavejšie, než by som si predstavoval. Tým, že sú jednotlivé misie pevne linkované na príbeh, strácajú potrebnú voľnosť a jednoducho vo väčšine z nich sa nemôže len tak potulovať a skúmať svoje okolie, aby ste si naplánovali svoj ideálny a najefektívnejší spôsob splnenia danej úlohy. Už v minulých dieloch bol dosť výrazným prvkom hrateľnosti systém “pokus a omyl“, avšak v Absolution sa v niektorých častiach nepohnete ani o pár metrov bez toho, aby vás niektorí z okolitých strážcov okamžite nezačal podozrievať či rovno nezastavil s tým, aby ste dali ruky nad hlavu. A to ste pritom nevyviedli ešte nič neprístojné. V takýchto momentoch môže byť hra mierne frustrujúca, a nepomáha tomu ani systém nezmyselne rozmiestnených checkpointov, ktorých je najmä na vyšších obtiažnostiach ako šafránu.

Ako celok teda môžem konštatovať, že hra sa odklonila od svojej tradičnej hrateľnosti viac smerom k stealth žánru, avšak je ťažké posúdiť, či je to dobre alebo nie. V skutočnosti je nám poskytnutých oveľa viac možností a hrateľnostných štýlov, zmena taktiež pomáha posúvať príbeh vpred, ale stráca sa pôvodná myšlienka celej série – detailne si naplánovať vraždu a potom ju elegantne a bez chýb vykonať. A preto si myslím, že sa nájde dostatok hráčov, ktorí uvítajú tento nový prístup, a s radosťou sa vrhnú do nového dobrodružstva. A presne tak sa nájde dostatok oddaných fanúšikov starších dielov, ktorým všetky tieto zmeny budú proti srsti. Za seba im však odkazujem, že prídu o skvelú hru.

Čo teda dodať na záver? Sám som zvedavý, pre koľkých z vás bude nový Hitman ľadovou sprchou, lebo vám bude chýbať systém uzavretých lokácií s pevne daným cieľom, ktorý máte remeselne zlikvidovať. Úrovne v Absolution majú totižto bližšie k reálnym situáciám zo života, a preto sú vo výsledku omnoho prozaickejšie. To mimochodom určite zaváži u pre sériu nových hráčov, keďže celkové nároky na samotného hráča o niečo klesli práve z dôvodu poskytnutia viacerých možností v rámci plnenia jednotlivých úrovní. Naopak, jednotlivé misie si môžete teraz o niečo viacej užiť, skúšať rôzne spôsoby zabitia, skúšať rôzne spôsoby riešenia predostretých situácií.

Hra zároveň exceluje v samotnej prezentácii príbehu a samotných Agent 47 je tento raz podstatne viac motivovaný k splneniu jednotlivých úloh. Úrovne sú pestrejšie, poskytujú rôzne herné štýly, napätie v príbehu postupne pomaly stupňuje, a aj keď príbeh sám o sebe nepatrí medzi nič svetoborné, stále je lepší ako v drvivej väčšine akčných hier súčasnosti. Jediným problém tak zostáva skutočnosť, že už to nie je tak úplne ten starý Hitman, ktorého sme si obľúbili. Ja som však presvedčený o tom, že časom si obľúbite aj tohto nového.

your constantly worriedmuschroom aka dickie