Resident Evil 6

Resident Evil 6 si odnieslo množstvo hodnotení, prevažne negatívnych, priemerných
až podpriemerných. Ako dlhoročný fanúšik RE série ktorý má odohraté všetky hladné diely série
(1 – 5 + Code Veronica), by som teda rád vyjadril svoj názor na najnovší diel tejto už dlhoročnej série, avšak nie z pohľadu klasickej recenzie, ale z pohľadu dlhoročného hráča RE ságy.
Tak poďme na to ...

V najnovšom prírastu RE série dôjde k vypuknutiu novej nákazy C-Virus v rôznych častiach Sveta a ľudí mení v zombíkov, ale aj rôzne geneticky upravených ľudí. Prebiehajúci boj proti tejto novej hrozbe uvidíte a odohráte s pohľadu troch postáv, plus po dohraní týchto, sa vám odomkne  ešte jedna bonusová. Tý z vás ktorý už čo to o RE6 čítali, počuli alebo videli zrejme už viete o ktorú postavu sa jedná a ktorý nie ... tým prípadné prekvapenie nepokazím.
Rozprávať o štvrtej kampani by bolo na veľmi veľa spoilerov, takže takže v tejto recenzií budem rozoberať už spomínané tri. Každá kampaň je ale v určitých detailoch unikátna a ponúka trochu iný zážitok, čo sa dá určite brať ako plus, lebo vďaka tomu čakajú hráča nové a nové zážitky, prekvapenia a nová zábava.

V troch kampaniach ktoré odohráte, hrajú v hlavných úlohách, Leon S. Kennedy po boku Heleny Harper,
Chris Redfield so spolubojovníkom Piers Nivans a do tretice nový v sérii Jake Muller, spolu so Sherry Birkin.

Každá kampaň je vo svojej podstate zombie strielačka z pohľadu tretej osoby, až na časť príbehu v koži Leona žiadny survival horor.  Z dôvodov že to už nie je „ten starý dobrý Resident Evil“ a tvrdenia fanúšikov o tom ako je hra niečim, čím byť nemala, bola hra mnohými odsúdená a zatracovaná. Ja tomu ale hovorím evolúcia. Každá herná séria musí  niekam pokračovať a rozvíjať sa, lebo v opačnom prípade ostane na mŕtvom bode hrateľnosť a bude len lepšia grafika (ehm, Black Ops 2 .. a teraz ma presvedčte o opaku!).
Mnoho nezmyselných sťažností  bolo pripísaných tomu že kedže každá časť príbehu je v niečom odlišná, tak hra nemá svoju vlastnú identitu. Vari hráčom už prekáža vec zvaná „variabilita“ ?

Ako prvú som vybral kampaň za postavu Leona S. Kennedyho, lebo bola ako prvá v zozname a podľa toho som usúdil že má hra tak aj určitú príbehovú kontinuitu, hlavne po úvodnom prologu ktorý ukazuje Leona a časť príbehu ku ktorej ešte len dôjde a slúži k ukázaniu toho, čo vás v hre čaká.
Spočiatku nadobudnete pocit že sa tvorcovia vrátili ku klasike.
Prechádzate zväčša tmavými miestnosťami s minimálnym osvetlením, máte batérku ktorá osvetľuje len malú oblasť pred vami a vašimi nepriateľmi, sú zombíci.
Táto kampaň bude pre hráčov pôvodných hier určite tá najlepšia časť, lebo spočiatku sú situácie v ktorých aj keď necítite strach, tak napätie minimálne áno a dávkovanie akcie má hlavne v prvej polovici správne grády.

Druhú kampaň som hral za Jakea Mullera. O nej sa ale hovorilo ako o tej najhoršej z dôvodu sústredenia sa na boj na blízko proti nepriateľom so samopalmi. Znelo to dosť hlúpo, avšak výsledok prekonal očakávania. Každá z postáv ma svoje útoky na blízko, avšak Jake ovláda tento spôsob boja najlepšie zo všetkých.
Má nejaké tie kombá, vie zasadiť aj silnejšie údery, nepriateľa na zemi čapnúť za nohy a hodiť ho do davu nepriateľov. Spočiatku budete neskutočne frustrovaný, lebo sa cítite ako „Veď používajú guľomety to vo*e“. Avšak s trochou cviku a praxe dokážete vyčistiť celú miestnosť len s použitím boja na blízko a jeho spôsob boja sa ukáže ako skutočne ničivý a hlavne zábavný.
Nie ste však nútený používať iba boj na blízko, lebo máte prístup ku všetkým zbraniam ktoré nájdete postupne – pištole, pušku, brokovnicu, samopal, atď .
Avšak po dohraní  jeho kampane vám možno bude aj boj na blízko v ktorom nakopávate zadky všetkým a všetkému naokolo chýbať.  Rozhodne stojí za to !

Tretiu kampaň som prešiel za Chrisa Redfielda. Jeho štýl hry je ako RE5. Ste veľký týpek, máte veľké zbrane, veľa akcie, veľa výbuchov, určitú časť hry idete ako šéf veľkého komanda a strieľate všetkých mutantov na sr ... kusy. Alebo skôr infikovaných ľudí ktorým vyrastajú z hláv a končatín rôzne chápadlá. Niekoľko kapitol má momenty v ktorých sa odohráva poriadna mela a skutočne sa cítite ako súčasť veľkej prebiehajúcej operácie, od ktorej závisí veľa životov a bezpečnosť Sveta pred hrozbou biochemických zbraní.

Takže štyri príbehy ktoré sa vzájomne zaujímavo prelínajú, dôjde aj na pripomínanie udalostí z predošlých dielov, čo určite ocenia hlavne hráči starších RE hier. Niektorý ale môžu zostať sklamaný z dôvodu príbehu ktorý má kratšiu dĺžku a miesto jedného dlhého príbehu, vidíte dianie zo štyroch uhlov. Avšak aj vďaka tomu sa mohli do hry dostať väčšina známych postáv a vytvoriť tak doposiaľ najväčší Resident Evil v histórií celej ságy.

Pýtate sa či má hra aj väčšie chyby ? Samozrejme že má. Dokáže hráča vytočiť až k nepríčetnosti ? Áno, tomu verte, lenže aj to je už pomaly RE tradícia. Doposiaľ nebola RE hra pri ktorej som nemal chuť ovládač hodiť naprieč miestnosťou. Monštrum skočí na mňa a odsekne mi hlavu, mal som štvrť sekundy na reagovanie ... áno milá hra, ďakujem.

Z môjho pohľadu RE6 je krok vpred oproti RE5.
V prvom rade AI: Pri RE5 offline hraní to bola jedna z najhorších „spolupracujúcich“ AI akú som kedy v hre videl. Zbytočné plytvanie munície, naopak branie munície ktorú potrebuje hráč (50 ranový „balík“ munície do pištole sa na polovicu rozdeliť nedá) a takmer polovicu hry sa snažíte vôbec prežiť na tom čo si „uchmatnete“ vy a aj to minimum čo máte sa snažíte dať partnerovi ktorý vašu muníciu vymočí do vetra. Situácia na roztrhnutie (alebo radšej COOP hranie).
V pokračovaní sú však vaši kolegovia už celkom samostatný, nemusíte sa s nimi deliť o muníciu, vedia sa o seba postarať a hlavne Vám pomáhať. Aj pri sledovaní parťáka / parťačky som VIDEL ako po zombíkoch strieľajú a zabíjajú ich a povedal som si „dobrá práca ty tam“. RE6 je na tom s muníciou už podstatne štedrejšie oproti predchodcovi.  Autori si zrejme uvedomili že RE6 je akčná hra, tak si povedali že hráčom dajú aj muníciu ako v akčnej hre. Ku koncu hry máte viac munície než dokážete minút pretože hráte ešte so zapnutým „Resident Evil mód“-om a potom si poviete „pozrite na tento roh hojnosi munície čo tu mám, môžem plytvať čímkoľvek !“.

Umierať budete často, veľa krát budete frustrovaný lebo hra obsahuje pomerne dosť QTE sekvencií, alebo situácií kedy musíte VEĽMI rýchlo stlačiť R1, avšak za čas ktorý prejde signál z vašich očí do vášho mozgu na uvedomenie si že musíte stlačiť R1 a potom naspäť s vášho mozgu do vašich rúk aby ste stlačili R1, tak už vám obluda prežúva mozog a je po vás. Pre niekoho je spracovanie rôznych sekvencií v podobe QTE vítané spestrenie, pre iných je to kazenie herného zážitku. Ja som to vnímal skôr pozitívne, lebo sa objavovali väčšinou na miestach, kde neprekážali a naopak boli vítaným spestrením.

Takže v konečnom dôsledku štyri kampane, štyri uhly pohľadu, zaujímavé prelínania príbehov, Bohužiaľ si uvedomíte že príbeh je svojou dĺžkou kratší, avšak pre mňa bol RE6 je pokrok z RE5. Ak sa vám páčil RE5, pokračovanie vás bude baviť minimálne rovnako, ak nie viac. Ak sa vám RE5 nepáčil, tak pokračovanie sa vám nebude páčiť vôbec, lebo je to stále akčná hra.
Dostala hra väčšiu kritiku než si zaslúžila ? Môj názor, áno. Zaslúži si hodnotenia 4 z 10 ? Nie. Tak isto si hru nemusíte už kupovať za plnú cenu lebo od vydania prešlo dosť času, takže kúpa to je určite výhodnejšia. Kúpte si to (prípadne skúste predtým demo), užite si to, lebo ak patríte do časti hráčov ktorý radi skúšajú aj nové veci, tak sa vám najnovšie pokračovanie Resident Evil ságy bude páčiť. Len prijmite fakt, že RE ako horor je už pravdepodobne minulosť.