Hotline Miami

Roztrhnúť nepriateľovi hrdlo, ukradnúť mu bejzbalovú pálku. Druhého nepriateľa knokautovať dverami a rozbiť jeho lebku o podlahu. Vrhnúť pálku po treťom nepriateľovi, ktorý sa nebezpečne blíži ku vám. Zobrať jeho brokovnicu a utekať hore schodmi, pričom strieľate do všetkého čo sa pohne. V tom začujete zvuk, ktorý v takejto situácií určite nechcete počuť, zvuk prázdneho zásobníka. Zastrelia vás, zomriete a všetko začína od začiatku.

Jedna guľka, bodnutie alebo úder vás v hre Hotline Miami zabije. Ale vaša krehkosť neznamená, že musíte byť opatrný. Okamžité a časté reštartovania, vás časom privedú do stavu zúfalstva. Zabijete prvého nepriateľa, zabije vás druhý. Zabijete druhého nepriateľa a zabije vás tretí. Keď sa náhodou dostanete až na koniec úrovne a zabije vás úderom do tváre posledný nepriateľ, budete zápasiť s myšlienkou, vyhodiť najbližší predmet von oknom.

Časom, keď dokončíte vašu prvú misiu, zistíte dve veci. Vaše kroky už nie sú nedbanlivé a každý váš smrtiaci úder je súčasť choreografie, ktorá pripomína špičkový akčný film. Celú túto choreografiu dopĺňa soundtrack s výbornými basami. Ktorý všetkému krviprelievaniu v hre dodáva ten správny ráz.

Ani si to neuvedomíte a hra vás vtiahne do svojho sveta. Dostanete sa do kože protagonistu v osemdesiatych rokoch. Tichého, podradného človeka, vykonávajúceho nezmyselné násilie. Celá hra dostáva zvláštny rozmer. Teda, zvláštny je dosť slabé slovo. Skôr by sa to dalo vystihnúť slovom psycho. Od začiatku neviete čo sa deje, cez telefón vám neznámy človek povie, choď vyzabíjať celý dom ľudí a vy to proste idete urobiť. Nehovoriac o tom, že do toho všetkého sa vmiešajú rôzne flashbacky, ktorým už duplom nebudete rozumieť.

Akonáhle sa do hry pustíte, bude ťažké sa od nej odtrhnúť. Určitá skupina hráčov, si hru okamžite zamiluje. Je tak sebaistá, drzá a so skvelým konceptom, že je ťažké si predstaviť, čo vývojári mohli spraviť inak.

Ak však nie ste krvilačný maniak, stále na hre nájdete niečo uspokojujúce. Hra si ide vždy svojou cestou a na nič sa nehrá. Nasekáte nepriateľa samurajským mečom, druhého kopnete proti stene tak, že budete počuť „krup“. Vypichnete nepriateľovi oči a zastrelíte jeho psa, ktorý sa na vás ženie. Ak zomriete, budete to celé robiť odznova. Ak sa vám to podarí, budete robiť to isté v inej misií. Všetko čo od vás Hotline Miami chce je, aby ste zabili alebo aby ste boli zabitý.

Sú tu náznaky niečoho viac, ale sú to naozaj iba náznaky. Po každej úspešne dokončenej misií, hra sčíta vaše skóre. Body získavate za spôsob zabitia, rýchlosť alebo efektivitu. Za dostatok bodov sa vám odomknú nové zbrane. Môžu to byť napríklad ninja hviezdice, samurajské meče, plechovky od piva a desiatky ďalších zbraní. Budete tiež odomykať masky, ktoré vašej postave dávajú zvláštnu moc. Môžu vás zrýchliť, zlepšiť určitý typ zbraní alebo zvýšiť efektívnosť zabíjania.

V hre sú aj náznaky akéhosi tajomstva. Každá misia končí ukážkou zo života protagonistu. Časom sa mení vzhľad vášho bytu, pribúdajú nové veci, na základe misií. Najbizarnejšie sú rozhovory s tromi postavami v maskách zvierat, ktoré sa raz za čas objavia. Všetko dopĺňajú telefonáty z neznámeho zdroja, ktoré žiadajú vaše služby. Počas hry nebudete ničomu rozumieť, ak áno, doporučujem vám zamestnať sa ako súkromný detektív.

Ukazuje sa však, že je to pre hru viac dobré, ako zlé. Každá hra sa snaží konanie hlavného hrdinu nejako vysvetliť. Napríklad v Skyrime ste vyvolení a draci útočia, takže je v podstate fajn že vraždíte a kradnete. V Hotline Miami to tak nie je, proste vraždíte, bez toho aby ste vedeli prečo. Je až strašidelné, aká to je zábava.

85% - NADPRIEMER:

Hra sa rozhodla ísť vlastným štýlom, čo jej určite prospelo. V retro kabáte nam prináša vlnu násilia, ktoré nás zabaví na pár hodín. A to je práve ten problém. Hra zabaví na pár hodín a potom ju váš disk už nikdy neuvidí. Jedine, že by ste boli puntičkári a chceli všetky úrovne prejsť na hodnotenie A. Hra je však výborná na sobotnú triezvenie. Najlepšie, ak vás v piatok niekto poriadne nahneval.