The Suffering: Prison is Hell

Viete, smrť je len pojem. V živote človeka existujú len dve významné udalosti. Zrodenie a následne smrť. Obdobie medzi nimi je vyplnené zlými či dobrými vecami, ktoré zdanlivo môžeme ovládať. Ľudia sú v tomto ohľade veľmi naivní a dôverčiví. Sami seba sa snažia presvedčiť, že sú strojcami svojho osudu. Osud je ale anomália, ktorá si nevyberá, koná spontálne, nezávisle na našom vedomí a vôli. Stavia nám do cesty prekážky, ktoré buď prekonáme, alebo ich následky ponesieme po celý zbytok života ako známku... známku, ktorá sa nedá odlepiť. Je len jedna sila mocnejšia ako osud. Sila, o ktorej ľudia neradi hovoria a tvária sa, že neexistuje. Smrť. Vieme o nej veľa, myslíme si dokonca, že všetko. Vieme však, čo sa deje po nej? Čo sa vlastne stane s našou ,,dušou´´, racionálnym myslením, s našou osobnosťou? Vie to vlastne niekdo? Táto otázka nepochybne každého znepokojuje. Veď prečo aj nie? Existuje množstvo dokumentov o takzvaných duchoch, či prízrakoch, dušiach, ktoré nenašli po smrti pokoj. Skutočná odpoveď však leží niekde medzi týmto svetom a svetom... neviem, neviem ako ho nazvať. Možno by ho vedel nazvať Torque, hlavná postava survival horroru so všehovoriacim názvom: The Suffering, alebo Utrpenie...

 Dej hry začína pohľadom na Torqua kráčajúceho do prísne stráženého väzenského komplexu na ostrove Carnate, ktoré je pseudonymom pekla na Zemi. Z rozprávania dvoch strážcov sa dozvedáme o jeho pohnutej minulosti i nedávnej vražde jeho manželky a dvoch synov. Nie je ťažké uhádnuť, že zo zločinu bol obvinený on, hoci dôkazy sú nepresvedčivé a sám Torque si z onoho osudného dňa nič nepamätá. Smútiac nad stratou rodiny, odsúdený na smrť, nezamýšľajúc sa nad temnou minulosťou miesta, na ktorom sa ocitol.... teda len do chvíle, než a objavia prví mŕtvi a pochopí, že ostrov oplýva omnoho strašnejšími vecami než elektrickým kreslom. História sa opakuje, duchovia minulosti nehodní odpočinku sa znovu objavujú a boj o prežitie sa môže začať. Príbeh v Utrpení je skutočne unikátny a navádza pocit neistoty a strachu až do konca. Je rozprávaný ako samotnými postavami v hre, tak i halucináciami, ktoré Torqua sprevádzajú na každom kroku. Okrem jeho minulosti sa dozvedáme i o pôvodných účeloch celého komplexu na ,,Ostrove ruží´´, ktorého názov je až patetický k udalostiam, odohrávajúcim sa dávno pred Torquovým príchodom. A ako väčšina survival horrorov má i Utrpenie viacero rôznych koncov (konkrétne tri), ktoré sú rôzne, v závislosti od konania hráča počas hry. 

14. apríl 1987
Už to tu nevydržím, musíme sa odtiaľto nejako dostať. Aj keď je Jason iného názoru, nemôžeme tu zostať a skrývať sa celú večnosť. Pocit stiesnenosti je o to silnejší, že každú chvíľu počujeme zvuky narážajúceho kovu, ktoré vydávajú tie hnusné príšery. Nazval som ich Slayermi, kôli ich bezcitnosti a bezmedznej brutalite. Keď celý Carnate išiel do hajzlu, videl som na vlastné oči, ako jedna z týchto kreatúr zabila strážcu a s jeho mŕtvym telom sa hrala ako zúriaci pes s čerstvou korisťou. S Jasonom či bez neho, zajtra opustím tento rádoby úkryt a vyberiem sa smerom k majáku, odkiaľ sa pokúsim privolať pomoc... 

 Pokiaľ ide o hlavnú devízu survival horrorov, strach, tak Utrpenie sa môže rovnať aj so sériou Silent hill, ktorá tento žáner definuje. Pocit strachu je výborne navodený ako halucináciami, tak aj nepriateľmi, interiérom a exteriérom väznice či dynamickými zvukmi. Jednoducho všetky prvky do seba krásne zapadajú, aby ste si mohli vychutnať jeden z najlepších horrorových zážitkov. Strach je všadeprítomným elementom, ktorý vás nepustí ani na okamih. Momentky z hry, ako kovový zvuk prichádzajúceho Slayera, či nevinný detský hlások Inferny sa vám zaryjú hlboko do pamäti. A čo takto predskriptovaná smrť strážnika, ktorý končí s chladnou ocelou v lebke? Najväčším triumfom v tejto oblasti sú však halucinácie, ktoré sa objavujú postupom hry čoraz častejšie a naliehavejšie, akoby sa snažiac sa niečo povedať. Ich náplň má zväčša príbehový charakter, ale stretneme sa i s halucináciami príšier a taktiež seba samého. Nemusím hádam zdôrazňovať, že o brutálne pohľady na zohavené telá rozhodne nie je núdza. Bohužiaľ, Utrpenie kladie dôraz na psychologický teror len približne prvú polovicu hry, zatiaľ čo polovica druhá sa mení na masaker takmer doomovského typu. 

15. apríl 1987
Jason je skutočný priateľ a nenechal ma v tom samého. Dnes sme však takmer prišli o život.
Išli sme úzkou chodbou vedúcou do jedálne pre personál a zrazu sme začuli Slayera. Potichu sme išli naspäť, keď spoza nás zaznel výstrel. Slayer sa okamžite rozbehol smerom na nás, avšak stihli sme sa schovať do kontrolnej miestnosti. Chvalabohu si nás nevšimol, ale veľa nechýbalo. Len ma znepokojuje ten výstrel... pokiaľ viem, tak takmer všetci väzni zomreli, zachránili sa len niekoľký (medzi nimi aj ja a Jason) a jediní, kto má zbrane sú strážci. Tí hajzli pozamikali takmer všetky dvere, aby sme tie potvory zamestnali, pokiaľ sa sami nedostanú z komplexu von. Pokiaľ sa mi niektorý z tých debilov dostane pod ruku, tak ho čaká smrť oveľa horšia, ako v náručí Slayera... 

Survival horrory sú známe unikátnymi a originálnymi príšerami a v prípade The Suffering tomu nie je inak. Celkovo počas hry sa máme možnosť prestrieľať cez osem rôznych druhov nepriateľov, čo je celkom solídne číslo. Ich vzhľad je skutočne unikátny a na ešte dlhú dobu po dohraní Utrpenia budú súčasťou vašich najstrašnejších nočných môr. Každá z nich ovláda niekoľko útokov, čo vedie k výbornému a dynamickému dojmu boja. Kto neuvidí, ten neuverí. Už pri stretnutí s prvou príšerou sa objavia jej až takmer akrobatické danosti a elegancia pohybu. Rôzne príšery ale neútočia len na vás, reagujú totiž aj na ostatné druhy. Niektoré si navzájom pomáhajú, iné k sebe chovajú silnú nenávisť. A práve tá vám mnohokrát pri presile zachráni život, keď platí pravidlo ,,Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ´´, teda zatiaľ... Pre lepšiu predstavu zvrátenosti tvorcov hry som vybral, podľa môjho názoru, tri najoriginálnejšie potvory a predstavím vám ich trochu podrobnejšie... 

Slayer

 Úplne prvá príšera, na ktorú v hre narazíte a vydrží s vami až do horkého konca. Vyzerá ako zložená z častí tiel nebohých väzňov komplexu Carnate. Namiesto rúk a nôh má ostré nože, čo mu ale nebráni v ohromnej rýchlosti a obratnosti liezť napríklad aj po stenách. Stane sa pre vás charakteristický kovovým zvukom a vo chvíli jeho začutia ešte pevnejšie stisnete myš spotenou rukou. Môžete stretnúť dokonca dva druhy tejto kreatúry, ktoré sa však vzájomne neznášajú a pri stretnutí na seba horlivo útočia. 

Fester

  Len ťažko sa dá opísať vzhľad tohto monštra. Je tým najväčším a zároveň najťažšie poraziteľným. protivníkom v hre(okrem finálneho bossa). Jeho telo doslova obalené kovom neprepustí žiadnu guľku a vám nezostáva nič iné, než na neho zobrať plameňomet či pár granátov. Okrem solídnej demoličnej gule pripevnenej k zápästiu, v útrobách svojho žalúdka skrýva celú skupinu útočiacich a vybuchujúcich potkanov. 

_Inferna

  Malé dievčatko s hodvábnym hláskom. Nikdy nie je samo, ale v sprievode jednej či dvoch ďaľších príslušníkov svojho druhu. Na pohľad milé dievčatká sa však znenazdania zmenia na horiace kreatúry s drevenými kôlmi zarazenými v rukách. Sú veľmi rýchle a pri pohybe za sebou ťahajú ohnivú čiaru, ktorou vás ľahko obohnajú a vy zomierate v strašných mukách upálením. Nič nie je ale jednoznačné... niekoľkokrát vám totiž pomôžu, lebo najhoršie monštrum sa skrýva vo vás...

19. apríl 1987
Po niekoľkodňovom hľadaní daľšej cesty sme konečne našli jedny otvorené, respektíve vyrazené dvere. To čo ich otvorilo muselo mať ohromnú silu, lebo boli celé z pevnej ocele. Že by okrem Slayerov boli na tomto prekliatom ostrove aj iné monštrá? Keď sme už pri monštrách, tak dnes sa nám naskytol unikátny, ba až desivý pohľad. Akýsi chlap bojoval s tromi Slayermi. Bohužiaľ sme mu nemohli pomôcť, lebo nás delila hrubá vrstva nepriestrelného skla, aké sa používa vo väzení takmer všade. Keď to s ním už vyzeralo bledo (jeden zo Slayerov mu dokonca zasekol nôž hlboko do ruky), zmenil sa na obrovskú príšeru, ktorá sa len málo podobala človeku. Jeho sila bola obrovská a Slayerov doslova zmasakroval. Keď sme to vydeli, nečakali sme a dali sme sa na útek, veď kto vie, či by nenapadol aj nás. Nemám z toho chlapa dobrý pocit...

 Pamätáte sa na príbeh doktora Jackila a pána Hidea? O tom, ako dobro stvorilo zlo a to všetko sa stalo v tele jediného človeka? V Utrpení je Torque niečím podobným... aj keď nie úplne. Torque totiž nie je taký nevinný, ako sa môže na prvý pohľad zdať a neskalený drsný pohľad skrýva desivé tajomstvo- monštrum, na ktoré sa mení vo chvíli najväčších bitiek kvôli vlastnému hnevu. Ukazovateľ šialenstva v spodnej časti monitora sa napĺňa, my stláčame nadefinovanú klávesu a s údivom sledujeme premenu, ako fyzickú, tak aj psychickú na berserka. Zväčší sa o asi polovicu svojej výšky, namisto ruky ma pevne zafixovaný ostrý nôž a jeho rany doslova rozšľahajú väčšinu príšier na jednu ranu. Berserk taktiež ovláda viacero útokov, ktoré sa vďaka jednoduchému systému RPG prvkov postupom času zlepšujú. Nič však netrvá večne a pokiaľ nestihnete Torqua vrátiť včas do pôvodnej podoby, stihne ho smrť v záchvate nedoziernej zúrivosti... 

Okrem tohoto bonusu, ktorý sa dá považovať za zbraň živú sa nám do rúk dostanú aj zbrane kŕmené olovom. Zastrieľame si tak z klasík, ako sú revolvery(neskoršie v oboch rukách) brokovnica, veľmi obľúbený tomigun(Thomson) či plameňomet. Ostatné zbrane ustupujú akosi do úzadia, čo je dosť nepríjemná chyba. Daľšia ,,chyba´´ je až v extrémnej neúčinnosti jednotlivých streľných zbraní. Veď do najslabšej príšery, slayera, musíme vystrieľať takmer celý, tridsať-nábojový zásobník. O niečo lepšie sú už na tom granáty, ktorých je za celé priehrštie, konkrétne štyri druhy(spomeniem len zápalnú fľašu a črepinové granáty, ktoré narobia najviac škody). Občas dokonca dostaneme možnosť zasadnúť za hlaveň rýchlopalného guľometu, ktorý urobí zo všetkými zúčastnenými krátky proces. Veľmi zvláštnou zbraňou je spomínaný plameňomet. Zvláštny ani nie kôli svojej sile, ale kvôli faktu, že ho musíte zostrojiť z častí rozhádzaných po celej hre. Aj keď zbrane v utrpení zohrávajú dôležitú úlohu, musí hráč občas zapojiť i rozum pri riešení niekoľkých puzzlov... 

Čo by to bolo za survival horror bez puzzlov? Pre tento žáner sú úplne špecifické a rovnako, i keď v menšej miere, je tomu tak i v Utrpení, kde ich je relatívne málo. Dávajú však hráčovi možnosť oddýchnuť si od boja a zapojiť trochu šedej kôry mozgovej. Sú jednoduché a obyčajne sa pri nich nezapotíte. Ako príklad uvediem situáciu, keď je ďaľší postup v hre znemožnený plameňom, blokujúcim dvere. Idete teda spustiť protipožiarny systém, ale hoplá... voda sa k ohni nedostane a veselo si odteká do kanalizácie. Zoberieme teda neďaleko stojaci automat na chladené nápoje, prisuniete ho nad mriežku, pod ktorou sa voda stráca a hotovo, problém je vyriešený... a upozorňujem, že toto bol jeden z ťažších puzzlov. Holt, Utrpenie je primárne smerované na boj a strach... bohužiaľ. 

20. apríl 1987
Jason je zranený. Stalo sa to, keď sme sa pokúšali dosať sa z komplexu cez ostnatý plot. Všetko išlo celkom dobre a dokonca sme v kôlni s náradím našli aj rebrík. Prvý som išiel ja. Keď som bol takmer na druhej strane, niekto na nás vystrelil. Bol to jeden zo strážcov. Kričal na nás, nech sa vrátime naspäť do budovy, inak nás zastrelí. Určite len chcel získať pre seba viac času, pokiaľ sa Slayeri budú zabávať s nami. Ako teda išiel k nám, nenápadne som siahol po noži vo vačku. Keď sa ma pokúsil chytiť bodol som ho do hrudníka a práve vtedy vastrelil a trafil akurát Jasona! Bodol som ho ešte niekoľkokrát, než padol do kaluže krvi. Môj priateľ je však ťažko ranený a okolo našeho nového úkrytu sa zbiehajú Slayeri...

K pocitu dokonalého strachu patrí aj dokonylý design úrovní. A tu sa Utrpenie radí k najlepším z najlepších. Perfektne zvolené prostredie väznice je ideálne na tvorbu survival horroru a chlapci z Midwayu a Surreal softvare tento potenciál využili naplno. Špinavé a zenedbané steny ciel väzňov sa striedajú s upravenými pracovňami či oddychovňami dozorcov. Chodby zaplnené bezduchými mŕtvolami sú doslova nasiaknuté krvou a potom. Exteriéry obohnané neodmysliteľným ostnatým plotom ponúkajú možnosť pokochať sa zeleňou. Design je jednoducho v utrpení dokonalý. Iróniou je, že vyvoláva dokonalú beznádej...  

Bohužiaľ, ani taká výnimočná hra ako je The suffering nepochybne je sa nevyhla niekoľkým chybičkám. Za najväčšiu z nich považujem nie práve vábne spracovanie pohľadu prvej osoby, ktoré vyzerá o niekoľkotried horšie ako pôvodne nastavenie pohľadu z tretej osoby. Ďaľšia chyba je v engine, kôli ktorému sa lezenie po skalách či previsoch stáva nepríjemnou záležitosťou a taktiež som sa neraz zasekol vo dverách...Keď to tak sčítam, tak týchto pár chýb je jediným dôvodom, prečo utrpeniu nedávam vyššie hodnotenie. 

21. apríl 1987
Sme v pasci! Pach krvi tieto beštie zjavne priťahuje a už ich do nás doráža sedem, alebo osem. Pritom jediné, čo máme je jeden revolver s troma zásobníkmi.Najneskôr dnes večer sa už nebudeme schopní brániť a dostanú nás. Toto je posledný záznam od Marvina a Jasona. Dúfam, že niekto objasní udalosti posledných dní a príčinu vypuknutia tohto pekla na Zemi... zbohom. 

 ^{The Suffering, alebo Utrpenie je čerstvým vetrom na poli nie veľmi rozšíreného žánru survival horrorov. Kombináciou skvelého príbehu, všadeprítomného strachu, pocitu sklúčenosti a pár príjemných, originálnych nápadov vzniká hra, pri ktorej si každý milovník žánru nájde to svoje na solídnych dvadsať hodín herného času. Pre ostatných, ktorí ešte so survival horrormi nemali tú česť, je to vďaka akčnej povahe hry výborný začiatok.}