Hotline Miami

Surová retro sekaná na indie spôsob

Či mám rád násilie? Neviem. Asi som nemal, nik nemal na začiatku. Ide len o to ako sa k tomu postavíš keď si mu vystavený. Ja som si naň zvykol. Aspoň sa snažím o tom presvedčiť sám seba.

Volajú ma Jacket,ale to nie je podstatné. Koniec-koncov to ani nie je moje pravé meno. To podstatné začalo 3.apríla 1989. Prebudil som sa spotený, opať mátaný snom s troma maskovanými postavami. Kohút, Kôň, Sova... každý má pre mňa posolstvo, každý má vidí svojimi očami. Keď som si počas raňajok našiel správu na záznamníku, bol som trochu zaskočený. Doručiť koláčiky. „Skontroluj si pred tým zoznam prísad“ hovorí hlas v správe. Nepoznám ten hlas? Asi sa mi to len opäť snívalo. Nasledujem inštrukcie a pred domom nachádzam balík. Je v ňom maska. Maska kohúta. Mám si ju nasadiť. V priloženej správe je adresa a inštrukcie. Vyzdvihnúť a doručiť kufrík, eliminovať všetkých v ceste tejto úlohy. Sadnem do auta a s hlavou plnou zmätku sa presúvam na miesto určenia. Poviem vám prvá vražda je silná káva. Prišlo mi nevoľno, a už tak skromné raňajky skončili na dlažbe. Obyvatelia domu neboli mojou návštevou nadšení a adekvátne k tomu som im láskavosti oplatil. Každému novému vrúcnejšie. Po splnení úlohy som sa stavil v bare. Potreboval som utopiť udalosti dňa na dne pohárika. Barman sa správal podozrivo familiárne, a odhliadnuc o toho že mi nalieval zadarmo, zdá sa že chváli moje predošlé činy. Čo sa to do pekla deje?

Príbeh ako z pera Davida Lyncha. Hráč sa zhostí postavy referovanej ako Jacket. Pracovnou náplňou Jacketa sa ako je už zrejmé stane mäsiarsky október fest. Porcovať sa bude na 101 spôsobov okorenených výdatnou dávkou zneužitia. Všetky úlohy ktoré totiž Jacket plní sú jednou veľkou lžou. Nebudem ale konkrétny, nerád by som totiž skončil s mačetou v lopatke od rozhnevaného čitateľa. Čo ma privádza k arzenálu. Od starých dobrých pästí a ostatných údov sa bude hojne mávať palicami, rúrami, nožmi, mečmi, páčidlami, sekerami, panvicami, kladivami a všetkým čo príde pod ruku. Samozrejme neopomenul sa strelný arzenál. Veď čo už lepšie vymaľuje izbu než kombinácia brokovnica-hlava/y. Nepriateľ je občas ranený alebo omráčený a tak Jacket neváha a poskytne mu pomoc v podobe odchodu do večných lovíšť. Nôž do krku, hlava o stenu či inú pevnú podložku, to sú len niektoré z plejády zakončení. Rovnako sa dajú ako zbraň použiť napríklad aj dvere rozhodne a rázne otvorené do tváre nič netušiaceho padúcha. Akcia je frenetická a to tak, že ja som občas (často) nestíhal reagovať na akcie nepriateľov. Ono vedzte, že napriek tomu že ide o strielačku, je v hre aj notná dávka taktizovania či zakrádania. Inak sa nedostanete cez prvý level. Je nutné sledovať pohyb nepriateľov, snažiť sa byť v rámci možností čo najmenej videný a počutý. Dvaja parchanti idúci vám po krku súčasne vyžadujú už serióznu starostlivosť. Viac osôb idúcich po krku znamená zvyčajne návrat k plánovaniu alebo v prípade ich eliminácie to, že ste dieťa šťasteny obdarené navyše o mačacie reflexy. Človek by sa aj dostal k výčitkám z toľkého zabíjania, ale body! Naskakujú ako šialené keď sa strhnú tie pravé jatky. Kto dokáže ignorovať násobiče skóre!? Ja teda rozhodne nie. Navyše body prinášajú aj odomykanie nových masiek. Tie v hre obdarúvajú hlavného hrdinu a rôzne bonusy. Rýchlosť, výdrž, práca so zbraňou a iné. Klasika.

Náplň hry je teda jasná. Plniť úlohy zadávané odkazovkou. Zabíjať a prežiť. Samozrejme príbeh je komplikovanejší a zapletený až do samého konca. Zachránite dievča v brlohu „filmového“ producenta, neustále stretávate chlapíka v na rôznych miestach, ktorý nepriamo kvituje vaše počínanie a pozná vás, pôjde vám po krku S.W.A.T a v určitom bode hry si strihnete rolu za charakter menom Biker. Vysvitne že chlapec dostáva úlohy v podobnom znení ako náš známy Jacket. Rozdiel je v tom, že ich neplní až tak bezhlavo a začne pátrať po pôvode. Jednoducho príbeh je zamotaný až do konca. A to je dobre.

Dennaton Games tvorené Jonathanom Söderströmom and Dennis Wedinom nám tu predostreli originálnu akčnú hru oslavujúcu kultúru osemdesiatych rokov. Spracovanie, hudba, dobové reálie. Všetko ako vystrihnuté z „eighties“. Grafika je účelovo „zpixelovaná“, prekypujúca neónovými farbami, použitý filter dotvára atmosféru starého televízora čo je ešte umocnené aj zaoblenými okrajmi obrazovky. Proste retro z veľkej učebnice. Pohľad na celú situáciu je z hora. Znamená to že vidíte pôdorys objektu a postavy sú prezentované hlavou na ramenách. Jedine po ich odpravení sa roztiahnu na zemi ako dlhí tak širokí. Jedna z mála výhrad z môjho pohľadu je práve v občasnej neprehľadnosti a nemožnosti vidieť viac zo svojho okolia. Kamerou sa síce dá švenkovať, ale príde mi to (PS3) trošku ťažkopádne a stráca sa pri tom koncentácia. Celý obraz sa navyše trasie a krúti čo je síce efektné ale tiež to na prehľadnosti nepridá. Možno som ale len tak šmatlavý. Ovládanie je, no proste musíte si zvyknúť. Ľavá páčka pohyb, pravá určuje kam smerujete zbraňou. PC ovládanie sa asi mapuje aj na myš a tiež si nemyslím že to je tam „med lízať“ ale ako hovorím človek si zvykne a zžije sa. Čo ja osobne kvitujem asi najviac je hudobná stránka. Krátke ale úderné skladby s výrazným basom, nie je ich veľa, ale proste sú ako šité na mieru. Už len úvodná skladba pred spustením hry v operačnom xmb menu PS3 je výborná. Zvuk je celkovo na vysokej úrovni presne dotvárajúc potrebnú atmosféru.

Hra mi pripomína trochu paradoxne staršiu ale technologicky vymakanejšiu hru Manhunt od Rockstar. Hrdina je tiež zneužívaný a musí surovo masakrovať nepriateľov. Rovnako to trochu evokuje aj film Drive. Hudobne a opäť podobným hrdinom. Myslím si že, hráči na konzolách a rovnako aj PC a MAC majú šancu si trošku uletieť a oddýchnuť na dobre odvedenej hre bez ohľadu na platformu. Teraz keď je herné sucho padne taká osviežujúca akcia celkom vhod. A pre fanúšikov sa tu varí už aj pokračovanie Hotline Miami 2: Wrong Number.

Príjemné „Lynčovanie“