The Order: 1886

Veru už je to nejaký ten rok, čo svetlo sveta uzrela PS4 exkluzivita s originálnym názvom The Order: 1886. Veru ten čas tak neúprosne rýchlo letí, že ani nestíhame spomínať na to, ako sme vkročili do éry next-genu. Pamätám si prvé upútavky na hry ako Watch Dogs, Zaklínač 3, Far Cry 4 či Fallout 4. Bolo to niečo, na čo sme sa nevedeli vynadívať, tie efekty, tie tiene. No asi najväčšmi som to celé prežíval pri upútavkách na hru The Order: 1886.

Ako sme si už mohli zvyknúť takmer pri každej hre, zíde sa vlna fanúšikov ale naopak aj neprajníkov, ktorí danú hru zatratia, hoci ju možno ani nehrali. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Hra bola v svojích časoch odsúdená do zavrhnutia a to najmä z jedného jediného dôvodu - kvôli svojej dĺžke. Je pravda, že príbehová kampaň sa v dĺžke pohybuje v závislosti od spôsobu hrania niekde medzi 6-8 hodinami, čo skutočne nie je veľa, no nalejme si čistého vína a pozrime sa v akej dobe žijeme. Novodobé hry, najmä tie lineárne akčné adventúry len zriedkavo prekračujú dĺžku 8 hodín herného času. Preto nevidím žiadne dôvody na nezmyselné a prehnané zatracovanie tohto video-herného počinu. 

Hra The Order: 1886 nás zavedie do 19. storočia a odohráva sa vo viktoriánskom Londýne. Hlavný hrdina Grayson, ktorého všetci volajú úctivo Sir Galahad spadá do skupiny rytierov posvätného rádu, bojujúceho v prospech záujmov krajiny a svojho ľudu. Jedná sa o akúsi špeciálnu bojovú jednotku v ktorej miesto si zaslúžia skutočne len tí najlepší z najlepších. V ráde vládnu tvrdé normy a etiketa, podľa ktorej sa každý rytier musí správať a dodržiavať ju. 

Londýn sužujú tvrdé ataky zo strany nájazdníkov a rebelov, ktorým najmä podľa vládnej strany ide predovšetkým o destabilitu krajiny. Preto je bratstvo vyslané na špeciálnu misiu s cieľom eliminovať tento odpor a prísť na koreň záhade, kto tento klan rebelov vedie. 

Na svojích bojových cestách si vytvárame puto so svojimi spolubojovníkmi a často im kryjeme chrbáť, pretože o to v každej elitnej jednotke ide a ak je to potrebné, jej členovia riskujú aj vlastné životy, pretože na tom závisí ich česť. V hre sa stretávame s veľmi efektným a návykovým bojovým režimom, ktorý už v prvých minútach boja padne mnohým do ruky, a nebude problém zžíť sa so svojou zbraňou. Zbraní je v hre dostatočné množstvo a hráč má k dispozícii celkom tri sloty na zbrane. Primárna zbraň je samozrejme dlhá a tu máme k dispozícii rozne útočné pušky, samopaly, ostrelovačku, brokovnicu či dokonca kušu. Sekundárna zbraň je krátka a síce pištole rôzneho kalibru, devastujúce revolvery a podobné hračky. Tretím slotom je granát, ktorý je možné využiť v hraničných situáciách či pri veľkej prevahe neprijateľov. Prevedenie zbraní je samozrejme veľmi realistické, no fantázia herných tvorcov nepozná hraníc a preto svoje miesto nájdu aj rôzne futuristické obmeny zbraní, predsa len jedná sa o alternatívnu históriu z dôb Edisona či Teslu, kedy vznikali rôzne technické výdobitky. Mimochodom sám veľký Nikola Tesla sa v hre objaví ako Galahadov verný priateľ a pomocník najmä čo sa týka zásobovania zbraňami či inými vecnými bezpečnostnými prostriedkami. 

Grafický prvok hry by mohol mať samostatnú kapitolu, pretože o tom by mohol nejeden hráč napísať ódu. Cutscény sú časté no hráča neotravujú, práve naopak užíva si ich a hltá plnými dúškami. Niekedy sa pristihnete ako sa v hre zaseknete, pretože proste nerozoznáte cutscénu od reálnej hry. Takého prestrihy som ešte v žiadnej inej hre nevidel a hoci sú animácie postáv vyobrazené úplne priemerne, nedá sa to tvrdiť o vyobrazení prostredia. Či už sa nachádzame v interiéry alebo vonku, nadchnú nás hlavne tiene a impozantné scenérie. Hra má charakteristický filter, ktorý dáva človeku pocit skutočnej histórie a aj kvôli tomuto filtru je herný vizuál výnimočný.

Zvukovú stopu mi nedá nevychváliť. Hlavne v záverečných častiach hry hudba pripomína symfôniu, ktorá vytvára zimomriavky na rukách a umocňuje skvelý pocit z hrania. 

Príbehová časť hry ma nadchla viac ako som čakal, pretože podobnú zápletku som doposiaľ nevidel. Veľmi originálny dej, miestami desivé odhalenia v podobe lykantov, čo sú vlastne vlkodlaci a vedenie vyšetrovania často aj na vlastnú päsť hráča núti hrať stále ďalej, až kým nepríde na koreň veci. Musím sa priznať, že som sa nevedome niekoľko krát vžíval do úlohy Sira Galahada, a rozmýšlal som ako by som postupoval v jeho prípade ja. Pri hre ma držalo najmä herné prostredie, ktoré síce nemusí sadnúť každému, no pre mňa bolo to pravé orechové. Záhadná a často až mierne hororová atmosféra na štýl hry Thief na mňa pôsobila ako nikotín a nevedel som sa jej nabažiť. Možno by som si vedel predsťaviť v podobnej ére aj život, pretože aj napriek absencii moderných technológii nechýbali rytierom tie pravé chlapské vlastnosti ako česť, odvaha a poctivosť. 

Ale ako to v reálnom živote často chodí, ľudia nemajú len tie cnostné vlastnosti. Aj odvrátená stránka ich osobností z nich robí ľudské bytosti a aj tí, ktorým ste celé roky kryli chrbát a verili sa môžu obrátiť proti vám. Zrazu zabudnú ako ste za nich bojovali, či ste im dokonca zachránili holý život, všetko je preč keď príde na lámanie chleba či otázku postavenia v bratstve. Aj o tom je The Order: 1886. Mimochodom samotný názov hry je veľmi príznačný a vystihuje celý jeden rok 1886 od jeho počiatku až do jeho posledných dní, ktoré môžu symbolizovať aj koniec niečoho iného

Popravde v záverečnom zhrnutí som trošku bezradný. Aj napriek tak nízkym známkam, aké hra dostala nedokážem nájsť negatíva. Možno to znie ako klišé no pre mňa je The Order: 1886 jednoznačne Must Have Titul.