Enthusia Profesional Racing

Automobilová simulácia pre entuziastov, ako svoj najnovší počin ohlasovali Konami, sa dostáva práve teraz do našich PS2 a začína súboj s najväčším rivalom akého si mohla len vybrať – už teraz legendárnym GT4. No po týždni neprerušovaného hrania je môj osobný názor asi taký, že GT4 je stále na víťaznom stupienku, no Enthusia Professional Racing stráca na víťaza iba pár metrov...
Model riadenia v Enthusia Professional Racing (ďalej len EPR), by sa dal najlepšie charakterizovať slovami ťažká váha. Autá sú ako v skutočnosti, nerovnosti na trati spôsobujú veľmi realistické odozvy, a musíte si dávať pozor na pozíciu ťažiska v aute – viac ako v iných simuláciách, proste realita. Všetko je to ale uľahčené vizuálnymi pomôckami, ako napríklad diagram, ktorý ukazuje grip pneumatík. Model je zložitý, no po pár hodinách hrania sa do toho dostanete a nebude vám robiť veľké problémy, aj keď rozdiely medzi ovládaním rôznych automobilov sú značné. To je samozrejme jasné, pretože toto je oveľa viac simulácia ako arcade jazdenie.
V hre nie je žiadna detailná úprava vozidiel. Je to riešené podobným spôsobom, ako v RPG hrách, a to, že keď sa vám bude v závodoch dariť, vaše autíčko získa „experience“ a zvyšuje sa mu level. A tieto levely sa premieňajú podľa vami zvoleného poradia na zvýšenie výkonu, gripu, alebo ovládania. Naplno upgradované auto doslova prevalcuje svoje nemodifikované dvojča, takže sa mi vyplatilo zostať u jedného auta. Tiež neočakávajte nejaký tuning motora alebo iné detaily pre fajnšmekrov .
Po každom podujatí máte možnosť vyhrať auto vášho súpera. Je to dosť zvláštny postup, pretože si nemôžete priamo vybrať auto ktoré chcete. Musíte dokončiť všetky závody, v ktorých sa nachádza dané vozidlo, až potom sa dostane na radu. S autami, ktoré máte, nemôžete nič extra robiť, okrem závodenia, čiže ani predávať ani sa ho zbaviť. Mne trochu chýbala v hre nejaká motivácia, pretože sa mi odomklo dosť výkonné auto a mohol som s ním jazdiť v hocijakom závode. Samozrejme odmeny za víťazstvo závisia od typu závodu, keď vyhráte s takým brutálnym autom závod slabšej triedy, odmena je malá, no naopak ak sa pokúsite zabojovať so slabučkým autíčkom v konkurencii silnejších, tak je odmena o mnoho vyššia.
Celý tento systém funguje celkom dobre, no stále mi v porovnaní s GT4 niečo chýbalo. Bez možnosti modifikovať či vymieňať autá nemal som žiadne spojenie s mojimi autami, žiadny pocit slobody alebo vlastníctva. Tie autá nie sú proste moje, sú len požičané na závodenie a chýbalo mi to vzrušenie po vyhratom preteku, veď som vlastne dostal auto, ktoré som si ani nevybral.
EPR neobsahuje žiadny model poškodenia alebo zmeny riadenia po náraze. Keď vybočujete z trate alebo sa dostanete do kolízie, ubúdajú vám body. Aj s nula bodmi závod môžete vyhrať, no potom nestúpate v rebríčku, alebo si nemôžte upravovať autá. Hra vás jednoducho povedané trestá za príliš agresívnu jazdu a kolízie a tak vás nepriamo núti jazdiť opatrne a hlavne ako v reáli. Toto by bolo dosť frustrujúce, keby bola AI protivníkov tupá a stále by do vás narážali, atď. Našťastie to tak nie je a súperi sú nadpriemerní a len podčiarkujú realistické ovládanie a riadenie. Samozrejme že robia aj chyby a na to môžete doplatiť aj vy.
Ja osobne som mal problémy s ovládaním klasickým gamepadom, nie nadarmo autori odporúčajú GT DFPro, čiže najkvalitnejší volant na trhu. Okrem módu kariéry je na výber aj akýsi tutorial, kde jazdíte pomedzi prekážkami. Multiplayer je obmedzený na split-screen, online mód autori nepridali.
Po grafickej stránke sa EPR nemôže rovnať s GT4 ale stále je na čo pozerať, obzvlášť pekné sú detailné trate, no v autách nie je interiér ani vodič. Hudba je podľa mňa krok vedľa, rocková, mohlo to byť aj lepšie, našťastie zvuky to zachraňujú.
Realistický model v EPR je novinkou v automobilových hrách, no aj tak v priamom súboji s GT4 prehral a GT4 naďalej čaká na svojho pokoriteľa. Na Xboxe už má bračeka – Forza. Ale racingové hry na PS2 majú stále jedného kráľa. ...fajnšmeker...