Silent Hill 4: The Room

Henry Townshend je obyčajný chlapík, ktorý už nejaký čas žije v Silent Hille. Problém je v tom, že v poslednom čase nemá nejako pokojný spánok. Nočné mory o nemŕtvych vyliezajúcich zo stien jeho bytu číslo 302(toto číslo vám veľmi, ale veľmi dlho zostane v pamäti) nie sú celkom normálne však? A to je ešte len začiatok. Keď sa Henry opäť prebudí z jedného z týchto krásnych sníčkov, nemal sa radšej ani pozerať do obývačky. Nejaký magor mu totiž dobre zabezpečil dvere proti prípadnému útoku tanku- reťazami a kladkami pekne zarámoval dvere do bytu. A pre istotu mu tam ešte nechal krvou napísaný odkaz: „Don´t go out!! Walter“ Aké milé, že sa aj podpísal. Meno Walter Sullivan vás bude totiž strašiť po celú hru.

The room je veľmi, ale veľmi atmosférická záležitosť. Viete kedy budete prvý krát Henryho ovládať? Hneď v jeho nočnej more! Nestihnete ani urobiť druhý krok a vaším stiesneným bytom pokrytým krvou sa ozve hrôzostrašný výkrik, ktorý ide až do špiku kostí. Vojdite do kuchyne a máte medailu! Nie každý deň uvidíte naživo zombieho, ktorý si to po štyroch láduje rovno k vašim nohám. Toto sú momenty, ktorými je hra doslova nasýtená.

Hra sa ovláda z dvoch pohľadov- keď ste v Henryho byte, pozeráte sa na svet jeho vlastnými očami, keď ste v druhom svete, o ktorom hneď bude reč, je to klasický pohľad z tretej osoby. Nikdy som nehral predošlé diely, takže to nemám ako porovnávať, ale táto situácia sa mi zdá vyriešená celkom dobre.

Takže ďalej k deju. Ako sa tak pozeráte na milý odkaz od Waltera, možno si všimnete že pod dverami vám niekto podstrčil list. Niečo mi už vtedy hovorilo, že to nebude pohľadnica, a mal som pravdu. V liste stojí jednoduchá veta: „Mami, prečo sa nezobúdzaš?“ Šibnuté čo? A to ste ešte nevideli kúpeľňu. Obrovská diera, vedúca do temnoty ktorá začína pomaly ovládať aj vašu myseľ je vyhĺbená presne medzi vašim umývadlom a záchodom. To aby ste sa nezamočili, keď sa do nej budete štverať. Že by ste radšej zomreli od hladu zamknutý vo vlastnej izbe než vošli do toho svinstva? Keď to takto beriem, aspoň máte na výber.

Na tejto hre sa mi páči, že vás neúprosne drží v šachu. Nemusíte vybrať list spod dverí a prečítať si jeho obsah, ale vy to urobíte zakaždým, aj keď viete, že v ňom bude niečo odporné, nezmyselné, alebo hrôzostrašné. To je tá ľudská zvedavosť. A tak isto viem, že poleziete do tej diery, aj keď sa sakramentsky bojíte, čo príde dalej.

Hneď potom, ako to urobíte, ocitnete sa v druhom svete, o ktorom bola reč. Je to svet plný príšer, maniakálnych bytostí, psov, ktorí za sebou ťahajú svoje polmetrové jazyky, netvorov s dvomi detskými hlavami, obrovské pijavice, monštrá lezúce zo stien a podobné srandy, ktoré vám zaručia skvelú zábavu počas celej hry. Občas ale stretnete aj obyčajného človeka ako je Henry. Napríklad Cynthiu, na ktorú narazíte v metre, v prvom svete, v ktorom sa ocitnete po vylezení z diery(nasleduje ešte les, väzenie, mesto, nemocnica a ešte niečo naviac, ale to by som už prezrádzal veľmi veľa z deja). Cynthia je kosť, ale jej koniec bude veľmi zlý. Tak ako u takmer každého, koho stretnete, ale tak to už vo svete survival hororoch bohužiaľ chodí.

Počas celej hry budete cestovať medzi týmito svetmi a svojím bytom, ktorý je zároveň jediná lokácia, kde si môžete hru uložiť. Často potom, ako sa stane niečo dôležité v jednej z týchto „iných“ dimenzií, môže sa to až nebezpečne odraziť na vašom byte. Napríklad začujete pustenú sprchu, a keď vstúpite do kúpeľne zistíte, že zo sprchy je v celej vani nastriekaná kopa krvi. Všetky tieto strašidelné zážitky sprevádza hrozný zvuk ticha, ktorý po čase začnete nenávidieť, takisto ako aj všetky netvory, ktoré na vás v druhom svete útočia. Môžete sa proti nim brániť rôznymi prostriedkami, napr. železnou trúbkou, golfovou palicou, pištoľou, bejzbalovou pálkou, pilníkom, alebo dokonca kabelkou, ale oni sa vždy vrátia, teda aspon zombíci, pretože tí hajzlíkovia sa nie len tak pre nič za nič volajú „nemŕtvy.“ Existuje však iný druh obrany, kde sa môžete brániť proti duchom posvätným amuletom a svätenou sviecou. Amulet raz praskne, sviečka dohorí a môžete ísť viete kam.

Po čase zistíte, že váš byt je akoby prepojený s oboma svetmi naraz, normálnym, aj tým druhým. Cez kukátko na dverách, dieru za skriňou alebo oknami môžete pozorovať obyčajný život ľudí, ktorí žijú „tam vonku“, ale pozorným sledovaním domovníka či pôvabnej susedky Eileen zistíte, že ani tam nie je všetko v poriadku. Pri obyčajnom rozhovore domovník od veci zapotí, že pupočná šnúra v jeho byte začína akosi smrdieť, na inokedy úplne obyčajnej Eileen je badať že sa správa divne a celé to akosi nedáva zmysel. Aspoň zo začiatku.

Pri každej návšteve nového sveta sa diera v Henryho kúpeľni zväčšuje a hra rovno volá po zvrate, ktorý sa aj stane. Je veľmi pekné zistiť, že vás niekto zavádzal úplne iným smerom, a až v druhej polovici hra pritvrdí. Ak ste si doteraz mysleli, že hroznejšie, ťažšie a beznádejnejšie to už nemôže byť, boli ste na veľkom omyle.

Druhá tvár Silent Hillu však nie je len o boji, ale aj o riešení zaujímavých hádaniek. Väčšinou to nie je nič extra, ale človek musí občas fakt porozmýšľať, ako ďalej, aj keď sa mi zdalo, že hra vám ponúka riešenie na problém až príliš okato a nakoniec si veľmi ani nemusíte lámať hlavu nad riešením, zaujímavejšie však je, aké morbídnosti musíte spĺňať. Hľadali ste už niekedy v studni ľudskú ruku či hlavu? Henry už áno. Vo väzení som raz našiel zakrvavenú košeľu, tak šup s ňou do inventára a umyť ju v krvavej sprche, už som zvedavý na ďalší odkaz...

Silent Hill 4: The Room má zaujímavú, takú osobitnú grafiku, ktorá vyzdvihuje jej štýl a zároveň aj váš strach do výšin. Keď sa na blízku ocitne nejaký nemŕtvy, obraz sa akoby zasekával a kazil ako v starom filme a Henry si drží hlavu akoby ho od toho bolela. Veľmi atmosférická hra...

V prvej polovici hry sa vám automaticky dopĺňa život keď ste vo svojom byte, po čase sa to však zmení, pretože aj ten bude musieť onedlho odolávať zlým duchom, čo vedie k ešte väčšej obtiažnosti hry. Ďalšia vec, ktorá vám nebude hru zjednodušovať je inventár, v ktorom môžete nosiť maximálne 10 predmetov, či je to už lekárnička, medailón alebo sekera, na tom nezáleží. Keď toho máte až príliš veľa, môžete si nepotrebné predmety odložiť do garsónky vo vašom byte. Neviem či je to vyslovene dobre alebo zle, lebo to vyložene núti brať človeka so sebou len to najdôležitejšie, ale niekedy ma tento problémový inventár už fakt štval.

Dopredu varujem všetkých so slabým žalúdkom- opatrne s touto hrou, je totiž určená len pre dva typy ľudí: skalných fanúšikov série Silent Hill či podobných nervy drásajúcich krvákov a ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť čo je za tým všetkým, kto za to môže, proste ľudí, ktorých ťahá príbeh hry aj cez žijúce mŕtvoly.

Plusy: -atmosféra
-zápletka
-viac koncov
-rozmanitosť netvorov

Mínusy: -pre niekoho(a niekedy možno aj pre všetkých) až príliš strašidelné
-Málo miesta v inventári