Silent Hill 4: The Room

Ahoj. Volám sa Henry Townshend a už päť dní som väzňom vo svojom apartmáne číslo 302.
Zobudil som sa do krásneho rána, no niečo bolo inak! Nemohol som byt opustiť. Reťaze pevne prikované k mojím dverám, nefungujúci telefón a televízia a napevno zatesnené okenice vo mne vyvolávali beznádejný a mrazivý pocit, že sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. Ani stiesnenosť akú som pociťoval po celý ten čas, a ani napoly sa rozpadávajúca prehnitá mŕtvola chlapíka brodiaceho sa skrz moju stenu nejavili ani najmenšiu známku o tom, že by reťaze na dverách alebo okenice chceli v najbližšom čase povoliť. Po šialenstve ktoré som za tie dni pociťoval a po utápaní sa vo vlastných myšlienkach vo mne konečne blysla iskierka nádeje. Tou iskierkou však bola odpudivá a čudné zvuky vydávajúca, obrovská diera v stene mojej kúpeľne. Plný pochybnosti som však vstup do tajomného tunela považoval za jediné východisko z tejto prekérnej situácie...

Herná séria Silent Hill je známa snáď po celom svete. Mesto plné hustej hmly a nehynúcich vraždiacich príšer pozná hádam každý kto má aspoň s polovice rád horory. Prvé krôčiky jednotky ešte na staručkej PSOne, by sme nemali nazývať krôčikmi ale skôr skokmi, pretože o úspešnosti sa veľmi ťažko rozpráva. Dvojka už na novom hracom systéme v dokonalej atmosfére pokračovala a priniesla opäť množstvo zábavy. Teda skôr ako zábavy množstvo strachu. Zlaté pravidlo pokračovaní sa však raz muselo uplatniť aj tu a to nastalo pri treťom diele. Silent Hill 3 bolo čo sa týka dĺžky aj dejovej linky docela sklamaním no dokonalá atmosféra sa nedala prehliadnuť ani tu. Ovplyvnený reklamou a históriou celej série sme však radi hrali aj technicky a hrateľne nie veľmi príťažlivú trojku! Silelnt Hill 4: The room je najnovším prírastkom do strašidelnej rodinky zahmleného mesta. A ako dopadol? Držali sa autori hesla Nemeň čo je rokmi ošľahané! alebo stavili na nový herný systém?

Ako som už v úvode spomenul dej sa bude točiť okolo hlavnej postavy menom Henry Townshend. Tento na prvý pohľad spokojný chlapík sa práve presťahoval do príjemného mestečka Ashfield (správne, už nie Silent Hill) do apartmánu s nezaujímavým číslom 302. Všetko bolo ako má byť až do jedného „krásneho“ rána, keď zistil, že svoj nový príbytok nemôže opustiť. Reťaze na dverách a zatesnené okenice nevyzerali nijak príťažlivo a keď sa ani po štípaní do zadku Henry nezobudil, začal pomaly nervóznieť, že toto asi sen nebude. A ani nebol. Henry sa totižto prebudil do tej najhrôzostrašnejšej reality akú sme mohli v dejinách herného vývojárstva zažiť. Byt nejaviaci ani zmienku pohodlnosti a bezpečnosti na akú sme doma zvyknutý začal Henryho pomaly desiť a ani jeho jediná nádej čiže diera v stene kúpelne nášho hlavného hrdinu nijak zvlášť nepriťahovala. Naveky sa však utápať v šialenstve nemohol a tak si to namieril priamo do diery vydávajúcej tie najdesivejšie zvuky aké ste kedy mohli počuť.

Paralelné svety plné absurdít a zvrátených postáv s dementnými myšlienkami ktoré na Henryho čakali za tajomným tunelom však nevyzerali nijak príťažlivejšie ako byt ktorý nemožno opustiť. A keď sme už pri postavách, treba poznamenať, že fantázia japonských chlapíkov z Konami nepozná hraníc. Dementné krvilačné monštrá ktoré sme mali možnosť stretnúť v treťom diely sa môžu oproti tým z The room akurát skryť. Psy s jedovatými jazykmi ktoré ťahajú po zemi nijak nezaostávajú za dvoma detskými hlavami nasadenými na dvoch rukách. Novinkou oproti obyčajným príšerám sú však duchovia, ktorých nemožno zabiť. Malé spestrenie však vie narobiť množstvo problémov a aj keď po šiestom zrazení k zemi duch vstane a prekáža vám pri hľadaní správnej cesty nervy máte na krajíčku. Aj títo duchovia však vedia vystrašiť. Ešte teraz mám živo v pamäti ako som stretol ducha brutálne zavraždenej ženy s dlhými vlasmi (nápadne sa podobajúcu na Samaru z Kruhu) ktorá sa pomaly v krvi dvíhala zo zeme a prešla cez kovové tyčky s jediným cieľom vziať vám život. Brrrr!
Váš byt je však miesto do ktorého sa môžete ľubovolne vrátiť. Po celej hre sú totižto po stenách rozmiestnené diery, tuneli ktoré vedú späť do apartmánu číslo 302. Niežeby práve v ňom bolo bezpečne, ale váš apartmán je jediné miesto v ktorom si hru môžete uložiť. Po každom vrátení sa však niečo zmení, buď sú to trieskajúce okenice alebo iba zvoniaci telefón, vždy je to niečo čo vás vystraší až do špiku kosti. Výraznou zmenou je ale pohľad akým sa pohybujete vo svojom byte, čiže FPS (first-person) pohľad. Autori tento experiment odôvodnili práve tým, že FPS kamera doplňuje pocit stiesnenosti a nervozity a do bytu plného strachu chceli umiestniť priamo hráča. A to sa im aj podarilo pretože aj keď pohyb po byte pôsobí ťažkopádne a nemotorne cieľ autorov vystihol presne. Po návrate do absurdného sveta Silent Hillu sa však kamera opäť zmení na third-person, čiže pohľad tretej osoby.

Ďalšími zmenami prešiel práve herný systém, kde sa s prevažne adventúri stala akčná hra na plný úväzok. Aj napriek faktu, že je v hre preferovaný boj zblízka, nájdu sa aj výnimky. Zbrane sú používané častejšie ako v predošlých dieloch a pri väčšom počte nepriateľov sú aj jediným východiskom. Aby sme túto zmenu mohli považovať za plus, tak to by som netvrdil, lebo práve vraždenie nepriateľov je v tejto hre odfláknuté najviac. Likvidovanie nemŕtvych nie je veľmi hrateľné a oproti starším častiam nezábavné a celkovo na nižšej úrovni. Kamera sa situácii prispôsobuje aby bol dojem čo najviac filmovejší, avšak situácii kde nemáte prehľad je čoraz viac. Mnohý z nás však za najväčšiu chybu považovali vypustenie baterky a na nepriateľov alergického rádia. Aj keď je cítiť, že to chýba, po čase hrania si úplne zvyknete a toto vypustenie nebudete vnímať ako problém ale ako otvorenie nových možností.

Prejdeme však k vizuálnemu spracovaniu hry. Grafika sa oproti minulým dielom opäť dočkala vylepšení a aj keď to ešte nie je vrchol atmosféru vystihuje na sto percent. Najviac by som však skritizoval herecké výkony. Aj napriek použitiu Motion Capturingu pôsobia tváre doslova umelo bez žiadnych znakov strachu a zdesenia. Fajn keď tento fakt prehltneme dočkáme sa doslova nádherného prostredia plného absurdít a krvavých efektov ktoré pôsobia doslova mrazivo a strašidelne. Keď sme už načrtli atmosféru tak si ju poodhalíme viac. Tá je doslova úžasná. Naprosté sa vžitie do danej situácie je dokonalé a strach je dotiahnutý do maxima. S kvalitným ozvučením však prichádzajú aj naprosto dokonalé ľakačky teda atmosféra sa zmien nedočkala, okrem faktu, že je lepšia a naprosto dych berúca.

Zvuk je ale kapitola sama o sebe. Japonci boli odpradávna známi svojimi horormi, kde vedeli z doslova ničoho vyprodukovať práve vďaka zvukom perfektne zvládnutý horor. Tu to však platí dvojnásobne. Absolútne dokonalá zvuková kulisa podčiarknutá nervóznou hudbou patrí k absolútnej špičke v danom žánri a závidieť môže aj väčšina filmov. Absurdné kvílenie alebo vzdychy prichádzajúce z tajomnej diery v stene sú desivé a prenikajú až do morku kostí. Zvuky ja osobne považujem sa najsilnejšiu stránku hry a ani v štvrtom pokračovaní nesklamali, skôr by som povedal, že opäť prekvapili. Priestorový zvuk už komentovať nebudem, lebo je to priam balada pre uši. Ale hororová balada...

Najnovšie pokračovanie najznámejšej hernej série opäť nesklamalo. Problém je však, že ani nijak extra neohúrilo. Silent Hill 4: The Room opäť zachováva naprosto dokonalú atmosféru ktorá spolu s opäť kvalitnejšou grafikou a úžasnými zvukmi tvoria takmer dokonalý hororový projekt. Výrazný a zapletený príbeh je však oproti hrateľnosti výrazne napred. Hra totiž pokulháva práve v zábave a celkovo v hernom systéme ktorý je pre záverečný dojem taktiež dôležitý. Nemotorné zabíjane nepriateľov ešte viac topí nie veľmi dotiahnuté ovládanie. Kamera sa správa plynulo, ale pohľady z tých najnepredvídanejších uhlov celkovo kazí zorientovanie sa v situácii a plynulé sa pohybovanie. Nehovorím, že Silent Hill 4: The Room je zlý, to práve naopak, ale k dokonalosti mu stále niečo chýba. Aj napriek skvelému hernému zážitku musím povedať, že sme dostali menej, než sme čakali. A to aj napriek všetkým kladom, ktoré hra ponúka.

Plusy
-dokonalá strašidelná atmosféra
-grafika
-neuveriteľné zvuky
-opäť krok k dokonalosti
Mínusy
-ovládanie
-nemotornosť pohybu
-kamera