Mirror's Edge

Všimli ste si niekedy na niekom z vašich známych, že by jeho oblečenie bolo často roztrhané alebo deravé ? Máva často odreniny alebo dokonca zlámané kosti ? A čo takto mozole na dlaniach, či končekoch prstov ? Často chýba v práci či v škole ? A priznal sa vám, že niekedy jednoducho vidí ”rudě“ ? Potom je váš známy pravdepodobne BEŽEC, a vy o tom ani neviete ...

Zo Švédska sa nám dostáva ďalší produkt, ktorý nie je možné ľahko zaradiť. Tak ako sa rozchádzajú názory ľudí na nábytok zo siete IKEA, tak sa pravdepodobne rozchádzajú a asi aj naveky budú rozchádzať názory na nový počin Švédskeho tým DICE s názvom Mirror’s Edge. Hra nám ponúka víziu mesta, kde sú všetky informácie dôsledne monitorované. Mesta, kde je kriminalita len bolestnou spomienkou a väčšina ľudí obetovala slobodu v prospech pohodlného života. Ale niektorí si predsa len vybrali ”iný” život. Ak by ste aj vy patrili k tým iným, budete asi tí ”iný”, ktorí sa proste do hry zamilujú. Ale nepredbiehajme.

Po prvom kontakte s hrou totiž pre väčšinu hráčov príde rýchle vytriezvenie a po prvých povedzme dvoch - troch leveloch si povedia, že hru síce dohrajú, ale už nikdy sa k nej nevrátia. Tým, že Mirror’s Edge ponúka nový pohľad na spracovanie pohybu v 3D priestore, môže niektorým hráčom zvyklým na štandardné FPS privodiť nie jeden záchvat zúfalstva. Kto však podľahne tejto výzve zmeniť svoj pohľad na priestor okolo seba, bude odmenený vzrušujúcimi naháňačky po strechách výškových budov modernej metropole ako aj v ich útrobách.

Prvé, čo si všimnete na hre, je neskutočne štýlové vizuálne spracovanie, ktoré ide ruku v ruke s dokonalo čistým dizajnom počínajúc úvodným menu, pokračujúc samotnými úrovňami až po záverečné titulky. DICE stavilo na kontrastnú kombináciu bielej farby vždy len s jednou, výrazne sýtou farbou (zelená, modrá, pomarančová, atď.) a výsledok je vskutku impozantný. Zo začiatku som sa osobne často krát prichytil, ako sa kochám okolím namiesto toho, aby som bežal. A práve o beh v tejto hre ide.

Ako som totiž spomínal v úvode, všetky informácie v meste sú totiž prísne monitorované a preto, keď chcete niekomu niečo dôležité oznámiť bez toho, aby to vedeli aj ľudia ”stojaci u kormidla“, pošlete správu po bežcoch. A vy budete jedným z nich. Vžijete sa do role Faith, na ktorej sestru je hodená vražda spáchaná v tomto ”perfektnom” meste. A ako správna sestra sa jej samozrejme budete snažiť pomôcť, čím sa z vás postupne zákonite stane štvaná zver.

Na úvod sa prostredníctvo stručného tutorialu zoznámite so základmi ovládania. Vašou úlohou nebude nič iné, ako sa čo najrýchlejšie dostať z bodu A do bodu B, čo zahŕňa rýchly beh, skákanie cez a podliezanie rôznych prekážok v okolí, lezenie a neskôr aj rôzne krkolomné triky. Podstatou hry je, že beh musí byť dokonalo čistý. To znamená, že bez zbytočných zastavení, nepresností, či jednoducho len spomalení. Na normálnu obtiažnosť nie ste nejako výrazne motivovaný k perfektnému výkonu, ale pokiaľ sa rozhodnete hru pokoriť na Hard, vedzte že hra vám neodpustí ani jediné zaváhanie. Navyše váš pohyb vpred nemôže viesť po tej na prvý pohľad jedinej ceste, ale bude musieť začať vidieť ako správny bežec. Bedňa položená pri stene prestane byť prekážkou, ktorú treba obísť, ale stane sa z nej odrazový mostík, pomocou ktorého vyskočíte na prvé poschodie bez toho, aby ste pracne museli ísť po schodoch. Ak teda hre venujete dostatok času, sami ostanete prekvapený, ako sa zmenil váš pohľad na priestor. Bude pozerať, aké možnosti pohybu sa vám otvárajú, ktoré ste si pri prvom prejdení ani nevšimli. A ostanete tak pohltený, že sa neskorej prichytíte, že vaše prsty automaticky vyťukávajú všetky tie šialené nápady, ako sa vpred dostať rýchlejšie a efektívnejšie. V ten moment sa na hra jednoducho stanete závislý a zamilujete si ju.
Väčšina úrovní začína na streche a Faith má jasne určené, kam sa treba dostať. Cesta je však málokedy priamočiara a preto vám aspoň v začiatkoch príde vhod ”pohľad bežca“. Hra vám v podstate sýtou červenou vyznačí užitočné predmety v okolí (napríklad rôzne rampy, trubky, bedne), ktoré vám pomôžu dostať sa bližšie k vášmu cieľu. Túto možnosť je možné v menu hry vypnúť a v Hard móde sa nedá použiť vôbec. Na prvé prebehnutie odporúčam nechať zapnuté, inak budete umierať častejšie ako je zdravé a postupovať vpred v štýle pokus a omyl.

Počas svojej púte mestom a jeho budovami sa budete dostávať do aj kontaktu s miestnymi policajtmi. Hra vás tak vtlačí do bojových situácií a vy budete mať možnosť efektne pomocou rôznych kopov a úderov odzbrojiť strážcov zákona a rozhodnúť sa, či ukoristenú zbraň použijete proti ďalším modrým kolegom alebo proste odhodíte. Faith síce môže niesť a používať rôzne strelné zbrane, ale v tom prípade nemôže skákať a ani predvádzať svoje akrobatické kúsky. Takže získanú zbraň musíte skôr alebo neskôr odhodiť. Osobne by som možnosť strieľať z hry vyškrtol, nakoľko strety s policajtmi sú potom výrazne ľahšie a osoba ako Faith by proste a jednoducho nikdy po nikom nevystrelila. Takže odporúčam nestrieľať a hru si užiť naplno. A navyše budete odmenený trofejou za prejdenie hry bez zabitia.

A navyše práve strety s policajtmi sú korením príbehovej časti hry. Ak po vás totiž vybehnú aspoň traja naraz, nemáte najmenšiu šancu sa im postaviť a ostáva vám len jediné. Bežať. Hudba naberie na intenzite a dramatičnosti, zo všadiaľ na vás doľahne nepríjemné policajné ”Go Go Go !!!“ a váš tep sa podstatne zrýchli. V ten moment začnete myslieť len na jedno. Rýchlo preč. A tak behom pár krokov naberáte rýchlosť, využívate každý detail prostredia, ktorý vás posunie rýchlejšie ďalej, skáčete zo strechy na strechu a pristávate v letmom kotúle, aby ste nestrácali rýchlosť. Bežíte a nie je čas pozrieť za seba. Ste to iba vy, vaša cesta a váš cieľ.

Po skončení príbehovej linky sa môžete vrhnúť na takzvaný Trial mód, kde bude vašim cieľom sa dostať cez vyznačené checkpointy do cieľa v čo najkratšom čase. Podľa toho, ktorý z troch časových limitov splníte, ste odmenený. Hra navyše zaznamenáva on-line rebríček všetkých hráčov, takže sa môžete porovnať s ostatnými. Niektoré časy sú na prvý pohľad absolútne bizarné, ale treba skúšať. Nejde iba a čistý a bezchybný beh, ale ide najmä o dokonalé využitie okolia. Určite nemá zmysel skúšať, pokiaľ bez problémov nezvládate hru na Hard. Tu sa ukáže, či ste hre naplno prepadli, alebo nie. Ak áno, pochopíte, že celá príbehová časť bola len dlhým tutoriálom a až teraz začína jadro hry. Bežať absolútne dokonalo a užívať si ten pocit, keď vás nič nezastaví. Ten pocit, ktorý vás ženie vpred a vy túžite byť najlepším.

Keď to všetko zhrnieme, ostane nám Mirror’s Edge ako čistá ”plošinovka“ z pohľadu prvej osoby. Výhľad vám nerušia žiadne ukazovatele a môžete sa plne sústrediť na jediný cieľ, a to ”preplávať” mestom čo najčistejším spôsobom. Mestom, ktoré je nádherne a sviežo spracované. Zažijete šmýkanie sa po strechách, skočíte si z okraja strechy na vrtuľník a budete utekať pred policajnými SWAT jednotkami a plnými dúškami si užívať adrenalín. Áno, zo začiatku budete frustrovaný, keď sa vám nebude dariť tak, ako by ste si predstavovali. Zistíte, že hra má slabý príbeh, ale ten je u tejto hry naozaj nepodstatný. Hra je o dokonalom pocite. O pocite, keď sa ženiete neuveriteľnou rýchlosťou vpred a prekážky pred vami prestávajú byť prekážkami, ale stávajú sa z nich objekty, ktoré vás posunú vpred rýchlejšia a efektívnejšie.