Splinter Cell: Chaos Theory

Na poli taktických a špionážnych akcií už neraz nastala malá revolúcia alebo aj prevrat. Ako prvý sa o to zaslúžil titul Metal Gear Solid ktorý ešte dávno prišiel s úplne novou technikou a jedinečnými stealth prvkami. Nebol však sám a v roku 2003 sa o slovo prihlásil chlapík s menom Sam Fischer v hre Toma Clancyho s poetickým názvom Splinter Cell. Zmena herného štýlu a nové možnosti ktoré sa v tejto hre skrývali, ju vyniesli na samý vrchol taktických stealth akcií a logicky muselo prísť pokračovanie. To prišlo onedlho s názvom Pandora tomorrow a aj napriek faktu, že hra vyzerala ako datadisk zožala veľký úspech a to aj s minimom vylepšení. Ani Konami nespalo a Metal Gear Solid: Snake Eater bol ďalším prevratom. Na ťahu je Ubisoft ktorý už v roku 2004 ohlásil tretie pokračovanie svojho Splintera. Pochybnosti boli oprávnené pretože druhý datadisk tej istej hry už nepotrebujeme. Dokázali preto chlapíci z Ubisoftu za extra krátky čas vyvinúť ďalší titul hodný revolúcie, alebo sa Sam Fischer ženie pomaly ale isto do záhuby?

Dej najnovšieho pokračovania sa opäť odohráva v blízkej budúcnosti resp. v roku 2007. Ako obyčajne aj príbeh Chaos Theory sa začína jednoduchou úlohou ktorá sa však postupom v hre vypracuje na ďalší dokonalý hráčský príbeh. Začínate v Peru s úlohou zachrániť vedca Morgenholta ktorého mučí skupina s názvom Peoples voice na čele ktorej stojí Hugo Lacerda. Najhoršie na tom však je že americký vedec má v hlave tajné kódy ktoré by v zlých rukách narobili škody medzinárodných rozmerov. Hra sa začína celkom jednoducho no v príbehu som sa časom naprosto zamotal a niektoré detaily sú mi aj teraz neznáme. Situáciu ešte zhorší Japonsko, ktoré vytvorí tajnú organizáciu I-SDF. Tá je však v rozpore so zákonom a tým si proti sebe poštve Čínu a Severnú Kóreu. Japonsku nezostáva nič iné len požiadať o pomoc svetovú veľmoc USA.

A tak sa Sam Fischer opäť vydáva na záchranu sveta pred treťou svetovou vojnou. A keďže nie je žiadny zelenáč, má v zásobe aj nejaké to eso. Ako najdômyselnejší považujem nôž, ktorý sa v tretej časti vyskytuje po prvý krát a celkovo ho budete najčastejšie využívať. Tvárou v tvár je síce tiež účinný ale jeho hlavné výhody pocítia vaši nepriatelia od chrbta. Pritlačený ku krčnej tepne náhodného chodca môže dômyselne pomôcť ako donucovací prostriedok pri zisťovaní kódov a ďalších informácii ktoré by vám mohli pomôcť. Po vypočutí faktov tak máte dve možnosti. Prelomenie nepriatelia v krížoch alebo viac využiteľné pridusenie ktoré je tichšie a aj krajšie. Ďalej tu máme pištoľ s tlmičom, ktorý som však využíval, len na ničenie osvetlenia. Ako v predošlých dieloch aj tu môžeme prestreliť len určité žiarovky a neóny takže rýchle premiestňovanie v presvetlených chodbách je nevyhnutné. SC20-K, útočnú pušku nájdeme aj tu a opäť ponúka niečo viac. Okrem klasických smrtiacich nábojov tu pribudla aj brokovnica, ktorej využitie som celkom nepochopil, síce v rukách máme stealth akciu. Rovnako sú tu aj granáty ktoré som použil asi raz a aj to len pre skúšku a efekt. Za tie plusové vymoženosti považujem Sticky Shocker, ale aj prilepovaciu kameru. Zaujímavý je aj granát s oslepujúcim účinkom.

Aj keď pohybov veľa nepribudlo, opäť sú prepracované a motion-capuring je prechádza k samej dokonalosti. Vypustenie Swat move je síce citeľné ale napriek tomu dostal náš Sam opäť pár nových výcvikov. Môžete sa vešať na potrubia z ktorých môžete aj lámať väzy, alebo strieľať zavesený len za nohy. V úzkych uličkách môžete naopak spraviť roznožku a tak skočiť nepriateľovi priamo na hlavu. Pribudli aj maličkosti ako sfukovanie sviečok, alebo prerezávanie papierových stien v Japonsku. Potešujúcim detailom je aj možnosť prehodiť si zbraň z pravej do ľavej ruky, za cieľu lepšej viditeľnosti. Lozenie po drôtených plotoch je samozrejmosťou. Čo sa týka disignu misií, nájdete tu množstvo tmavých zákutí, potrubí, skokov a kopu ďalších miest na plné využitie vašich schopností. Náplň misií je rôznorodá od zisťovania kódov, cez záchranu až po zlikvidovania nejakej osoby. Ciele sa delia na primárne ktoré sú potrebné pre splnenie misie ale aj na sekundárne, vďaka ktorým len stúpa rating na konci danej misie. Tie sa vám splniť oplatí lebo po nesplnení sa premiestňujú do nasledujúcej misie už ako primárne.

AI opäť zažila skok vpred a je takmer dokonalá. Preskúmavanie temných zákutí teraz nepriatelia neprevádzkujú sami ale vo dvojici a baterka alebo svetlica sú novinkou. Tým sa však zvyšuje náročnosť, ktorá je ale oproti predošlým dielom jemnejšia. Ciele sú náročnejšie na splnenie ale vymoženosti a vaše pohyby môžete využívať takmer všade čiže nervozita s prechádzania skoro opadla. Problémom budú rôzne kamery, tentoraz aj infračerveným videním v tme, takže ani tmavé kúty tentoraz nebudú riešením. Aj vy ale máte pohľady a okrem nočného videnia a tepelného dostal Sam aj videnie reagujúce na elektroniku. Tým sa ľahšie odhaľujú míny, skryté mikrofóny ale aj kamery. Za kladnú novinku považujem hackovanie počítačov, kde stláčaním blokovania čísiel musíte zistiť správny číselný kód. Takýchto blokovaní máte niekedy len dva so štyroch možných a tak musíte zapojiť aj mozog a hlavne postrech.

Multiplayer sa v Chaos Theory mimoriadne podaril a okrem klasického cez internet považujem za lepšie takzvaný coop mód, kde sa rozdelí obrazovka vertikálne na dva obrazy a taktika tu dostáva nový rozmer. Celkovo sa v coop móde dostaneme do štyroch viac menej menších misií rozdelených po štyroch alebo piatich kapitolách. Práca v tíme je veľmi dôležitá a tiché likvidovanie je fakt krásne v dvojici. I keď ide o pomerne triviálne a jednoduché úlohy na malých mapách je to viac ako zábavné a Chaos Theory má u mňa ďalšie veľké plus.

Grafika dostáva v tejto hre nový rozmer a hra svetla a tieňov je úchvatná. Dokonalé modely postáv a úchvatné scenérie berú dych a sú prepracované. Engine žmýka s playstationa všetko a o PC verzii ani nehovorím. Myslím, že Chaos Theory je hra, kde grafika Playstationa 2 dosahuje vrchol. Detailné interiéry a tiene striedajú úchvatné exteriéry a neraz sa vám sánka zasekne dole a vy budete len tak zízať na dokonalosť a prepracovanosť s akou francúzi tieto priestranstvá modelovali. Zvuky ako všetko nepotrebujú komentár a Dolby ProLogic II robí opäť divy. Pre dokonalý pocit a zážitok však odporúčam znásobiť počet reproduktorov a volume doprava. Nervózna hudba ktorá podfarbuje napínavé momenty sa mení podľa situácie a nervozita dostáva zabrať. Atmosféra sa nedá slovne popísať no odporúčam hru hrať len zo zatajeným dychom.

V úvode som pýtal či dokážu chlapíci z Ubisoftu vyprodukovať titul hodný revolúcie. Odpoveď je rozhodne, áno. Splinter Cell: Chaos Theory dosiahol ako z príbehového tak aj z technického hľadiska vrchol série a stealth žáner posunul opäť o čosi dopredu. Narozdiel od Metal Gear Solid: Snake Eater ho však posunul úplne iným smerom a Sam Fischer kladie dôraz na úplne iné veci než Naked Snake. Ktorý z momentálnych kráľov stealth žánru by preto mal zasadnúť na trón. To je otázka na ktorú vedia odpovedať len hráči no podľa môjho názoru či už berieme do úvahy džungľové plíženie, alebo skrývanie sa v tieňoch zakaždým dostaneme dokonalú stealth akciu! Ubisoft nesklamal a konkurenčná vojna o priazeň hráčov s Konami stále pokračuje. Sily sú opäť vyrovnané a tak sa už teraz môžeme tešiť na štvrté pokračovania týchto velikánov.

Plusy:
-atmosféra
-príbeh
-grafika
-zvuky
-možnosti

Mínusy
-ja som teda nič nenašiel