Sam Fisher, aj napriek svojmu pokročilému veku, nemá chvíľku pokoja a musí hasiť jeden svetový problém za druhým. Po odvrátení hrozby zo strany Gruzínska a Východného Timoru sa svet v roku 2007 ocitá na pokraji ďalšieho vojnového konfliktu, ako inak, svetového rozmeru. Podobne ako aj predchodcovia, aj Chaos Theory začína úplne nevinne a až s pribúdajúcimi odohranými hodinami dochádza k odhaleniu tej skutočnej hrozby. Vaša prvá misia vás teda zavedie do Peru, kde revolucionári (nazývajúci sa The People´s Voice) pod vedením Huga Lacerdu držia v zajatí dôležitého IT experta. Na tom by nebolo nič zvláštne až na jeden podstatný fakt. Dr. Bruce Morgenholt, ako sa daná osoba volá, drží v svojich mozgových bunkách dôležité informácie o nebezpečných algoritmoch, tiež nazývaných Masse Kernels, ktoré dokážu paralizovať celý svet a priviesť tak ľudstvo na pokraj skazy.

Situácia sa však vyhrotí v momente, keď Japonsko vytvorí Information Self Defence Force (ISD-F - niečo ako SISka skombinovaná s ŠTB a KGB :), ktorá je v rozpore s medzinárodným právom, čím si proti sebe poštve jednak Čínu, ale aj Severnú Kóreu. Tlak medzi týmito krajinami postupne prerastie do takých rozmerov, že Čína spolu so Severnou Kóreou vyhlási námornú blokádu Japonska. To ani chvíľku neváha a o pomoc požiada svojich spojencov, USA. A zatiaľ čo jednotlivé národy mobilizujú, svet zažíva ďalší teror v podobe zdrvujúcich informačných útokov zo strany počítačových teroristov, ktorých útoky nielenže zdevastujú ekonomiku Japonska, ale zasiahnu aj americký kontinent v podobe masívnych výpadkov elektrického prúdu. Konflikt na ďalekom východe však nie je jediným, ktorý tvorí príbeh nového Splinter Cella. V skutočnosti sa budete prvé misie zaoberať výlučne vnútro americkými problémami v podobe spomínaného únosu Morgenholta, za ktorým stojí jeho spolupracovník Zherkezhi. Až následné preskúmanie niekoľkých dôležitých objektov vám dá dostatok dôkazov o tom, že obidva konflikty majú k sebe bližšie, než sa zo začiatku zdalo. Celkovo tak musím konštatovať, že príbeh je skutočne napínavý a aj poriadne zamotaný, takže neočakávajte, že ho pochopíte po prvom dohratí hry (v skutočnosti mám z dejovej línie mišung aj ja… a to som Chaos Theory prešiel 2x).

Rozmery medzinárodného konfliktu majú okrem svojej komplikovanosti, ale aj veľa výhod (pre nás hráčov) a tak sa môžete tešiť na úžasne rozmanité a komplexné prostredia, ktoré vás zavedú do samých krásnych lokácií. Prvá misia na ostrove s majákom je ešte taký odvar, ale taká banka, honosný apartmán Zherkezhiho či posledné misie v Japonsku sú skutočne úžasné, plné samých WOW – scenérií, takže bez problémov vás prikovajú k monitoru a ani si nevšimnete, že ste si z tej eufórie poriadne nakládli do nohavíc. Okrem totálnej rozmanitosti jednotlivých misií treba spomenúť, že autori zamakali aj na ich designe, takže vo väčšine z nich sa stretnete, ako s interiérmi, tak aj s exteriérmi, pričom oboje sú dokonale vyvážené a po krátkom úseku na uliciach sa vnoríte do útrob tej či ktorej budovy, nasleduje pár miestností a hop, znova ste na ulici (slávici). Ďalším plusom všetkých levelov je fakt, že niektoré zadané úlohy môžete splniť viacerými cestami a tak sa hra stáva aj čiastočne nelineárnou, čo sa o predchádzajúcich dieloch rozhodne povedať nedalo.

Spomínané úlohy sa v Chaos Theory delia na primárne a sekundárne, pričom nedokončené druhotné zadania sa vám prenesú do ďalšieho levelu, kde ich už budete musieť splniť či chcete alebo nie. Popri hlavných cieľoch misií sa vám naskytne aj možnosť vyriešiť „oportunity“ úlohy, vďaka ktorým dosiahne váš finálny rating závratných výšok. Level designéri taktiež nešetrili na všemožných rúrach, plátnach, zákutiach, tmavých zónach a iných strategicky využiteľných miestach, takže všetky tie špeciálne pohyby, hmaty a špiónske hračky konečne nájdu svoje uplatnenie. A aby autori predišli problémom strácania sa v leveloch, importovali do hry ešte aj 3D mapu, ktorá spočiatku pôsobí zúfalo neprehľadne, ale vďaka nej sa hľadanie cesty stane skutočne malinou. Celkovo tak ponúka singleplayerová kampaň vynikajúci herný zážitok a so svojimi desiatimi obrovskými misiami vás dostatočne zamestná na viac než 12 hodín. A keď už som načal tému výbavy a pohybov, tak sa na ňu zblízka pozrieme.

Najmarkantnejšou inováciou, ktorá nový Splinter Cell opäť viac priblížila k stealth akcii je pridanie noža do výbavy Sama Fishera. Doteraz bol náš hrdina prakticky bezbranný voči priamym útokom telo na telo, ale to sa s príchodom Rambo nožíka mení. Osobne mi je dosť divné, že chlapíci z Ubisoftu prišli na tento excelentný nápad až tak neskoro, pretože je celkom logické, že špión musí pracovať v tichosti a v takom prípade je spomínaný bodný predmet skutočne užitočný. Nielenže ním dokážete defusovať bomby, „napichávať“ kamery a prerezávať niektoré materiály (napr. papierové steny v japonsku, závesy z plátna a pod.), ale vďaka nemu sa priame strety s protivníkmi pre vás stanú neskutočne zábavnými a nie ako to bolo u predchodcov, kde frustrácia z takýchto situácií dosahovala zavrátenej výšiny. Čo je ale dôležité, narábanie s týmto tichým nástrojom smrti je detsky jednoduché a ak sa ocitnete tvárou v tvár nepriateľskému žoldnierovi, Sam sa behom sekundy vrhne na obeť a v tom okamihu mu vrazí kus chladnej ocele priamo do hrudníka. Nevýhodou frontálneho útoku je vysoká pravdepodobnosť vyvolania všeobecného rozruchu a nezriedka sa stane, že partner zavraždeného vás zbadá a v tom prípade máte minimálne šance na prežitie. Preto je omnoho výhodnejšie zaútočiť na nepriateľa zozadu, pričom v tomto prípade máte až dve možnosti, ako s ním naložiť. Ak ste náhodou tlačení časom či prítomnosťou ďalšieho nepriateľa, potom využijete variantu jedna, a síce tiché vrazenie dýky do chrbta nič netušiacej obete. Takýto postup ale využijete len ojedinele, pretože druhá varianta je nielenže tichšia, ale často vám poskytne aj viacero užitočných informácií.

Teda, aj v tomto prípade sa potichučky priblížite k obeti avšak na rozdiel od rýchleho vpichu do mäsa, si osobu pekne odchytíte a priložením noža k jej krku docielite toho, že daná obeť sa zo strachu doslova po… a vysype vám všetky informácie, ktoré drží v hlave. Po ukončení výsluchu sa odchyteného nešťastníka zbavíte buď zalomením jeho chrbtovej kosti (ak ju má) alebo elegantným skorouškrtením. Ďalšou výhodou tohto postupu je, že obeť v žiadnom prípade nezabijete, čo sa obzvlášť hodí v niektorých misiách, kde zabitie nepriateľa znamená potupný koniec misie. Tak či onak, nožík sa stane vašim neoceniteľným spolupracovníkom a palné zbrane tak začnú hrať len druhé husle. Čo sa týka ostatného náradia, aj tu došlo k viacerým zmenám. Po novom má vaša pištoľka s tlmičom namontovaný aj akýsi EMP emiter, ktorý vám poslúži na tiché vypínanie osvetlenia, ale pozor, len na určitú dobu, takže svoj postup zatemnenou miestnosťou budete musieť previesť skutočne urýchlene. Po starom ostali rôzne násadce pre vašu ultramodernú pušku SC-20K, kde okrem hlavného doplnku, ako 20mm sniper či po novom aj brokovnica, si svoje uplatnenie počas boja nájdu aj elektrošokový náboj, omračujúci náboj, prísavná kamera či novinka v podobe plynovej strely, ktorá v mieste dopadu vypustí do ovzdušia nervový plyn, paralyzujúc tak okolitých zvedavých čumilov. Klasika v podobe granátov je taktiež prítomná, ale povedzme si na rovinu, kto ich bude v stealth akcii používať? Ako poslednú časť výbavy som si nechal rôzne režimy videnia, kde okrem termookuliarov, nočného videnia a FPS pohľadu (ktorý využijete aj na také špecialitky, ako wireless nabúravanie sa do laptopu) si môžete zapnúť aj pohľad citlivý na elektroniku a ľahšie tak objaviť skryté mikrofóny, míny a iné nebezpečné predmety.