Splinter Cell: Chaos Theory

Výpadky elektrickej energie, nabúravanie sa do obranných systémov štátu, sabotáže burzových a bankových systémov. To všetko sú prejavy informačnej vojny. Svet je v ohrození a tajná vojenská jednotka má plné ruky práce. Na čele s charizmatickým špiónom Samom Fisherom treba ochrániť svet pred globálnym vojenským konfliktom.
Žáner stealh akcí, kde je prvoradím cieľom utajenie, založil kedysi dávno Thief. Milióny hráčov po celom svete sa prevtelovali do agentov, ktorí sa potichu skrývajú pred svojím nepriateľom. Potom prišiel Splinter Cell, a hráči s nadšením sledovali krásnu grafiku, hrateľnosť, ako aj chod celej hry. Hneď na začiatku hry vás privíta komplexný príbeh, spočiatku jednoduchý, no postupne sa bude zamotávať. Príbeh sa točí okolo teroristov špičkových technológii, ako aj o veľkých zvieratách v politike. Dalo by sa povedať, že príbeh je špionážno-politický.


Nový globálny konflikt sa začína celkom nevinne bežnou rutinnou prehliadkou teroristu s podozrivými informáciami. Po čase zistíte, že teroristi majú prístup k jednoduchým algoritmom, pomocou ktorých sa hackujú do systémov s cennými informáciami,výpadky elektrickej energie alebo odpalovanie rakiet stredného doletu. Ešte štastie, že máme agenta Sama Fishera, ten to za nás vyrieši. Splinter Cell Chaos Theory nám prínáša kopu noviniek, ako sa dalo čakať. Sam sa naučil okrem „cool pohybov“ aj dalšie užitočné veci ako napríklad stiahnuť nepriatela za nohu, prehodiť ho cez zábradlie alebo ho pomaly usmrtit vreckovým nožom, ktorý je sučasťou výbavy. Zaujímavou novinkou je vybrať si typ výzbroje pred každou misou. Na výber su tri tipy a to odporučaná agentom Reddingom, ďalej útočná a nakoniec tichá. Hra sa od predošlého dielu zmenila aj po stránke brutálnosti. Nepriateľa možete popravit potichu, čiže na jednu ranu, alebo spôsobom, pri ktorom potečie viacej krvi, tým chcem povedať, že na Chaos Theory sa veková hranica rapídne zvýšíla. Vyvojári pre nás pripravili desať unikátnych a premyslených misií, v ktorých budete mať za úlohu vždy niečo iné, takže na stereotyp sa stažovať nedá. V demoverzii si hráč mohol vyskušať misiu, ktorá sa odohráva pri majáku, v plnej verzii sa to ďalej odohráva na lodi. Ďalej budete dokonca vyprázdňovať trezor francúzskej banky. Každý detail prostredia je prepracovaný.


Už pri predchádzajúcich dieloch hráči slintali nad fantastickou hrou svetla a tieňov, realistickými motion-capture animáciami a kvalitnými SMW sekvenciami. Chaos Theory svoj dojem ešte zlepšuje efektmi, na ktorých sa podpísala rada vylepšení „Unreal engine“. Bohužial pri slabšom počítači nie je efekt až taký dobrý, no určite to nekazí dojem z hry. Napriek tomu vyzerá Chaos Theory neskutočne dobre a pokojne by som ho mohol postaviť na úroveň Doomu alebo Half-Lifu 2.
Načo meniť niečo dokonalé? Už predošlé hry potvrdili genialitu ovládania, ktorá sa výrazne nemení. Hi-tech vybavenie taktiež zostalo bez zmien. K dispozícií má hráč aj klasicku vernu a hlavne účinnú SC pištoľ, ktorá skrotí každé svetlo ale aj monitoring. Do hry takejto kvality by bol hriech neimplementovať pokročilý fyzikálny engine s názvom Havok. Havok je vylepšený a v kombinácii zo skvelou grafikou ma nesmiernu moc. Bezbranný nepriateľ padá k zemi presne ako gravitácia káže a ako im nôž alebo vaša tvrdá päsť káže. Ako som už spomínal, v hre sú tiene, nie že by boli len tak pre dobrý pocit z grafiky, ale hráč sa počas striehnutia na nepriateľa môže „zakempovať“do tieňa a uloviť nepriate+a tichým spôsobom, čiže nožom alebo spraviť rozruch a vystrieľať do objektu celý zásobník.


Hrateľnost je vďaka „cool“ pohybom a novým možnostiam o niečo zábavnejšia ako v predošlých hrách. Na umelú inteligenciu, ktorá je podla mňa rozvinutá na maximum, by sa hráč nemal sťažovať, je premakaná a protivníkom to celkom isto myslí. Na výber máte viacero spôsobov ako prejsť misiu, je to len na vás, akú máte náladu, či sa vám chce s protivníkmi trochu hrať alebo spoľahnúť sa na starý dobrý samopal. Je to len na vás, na každý spôsob protovníci inak reagujú, ai ma v tejto hre veľmi potešila. Každý level je do detailov premysleny, jeden fakt je istý, Chaos Theory je nelineárna hrateľnosť a pri plnení misií si uzijete kopu zábavy a zážitkov, aj keď to prechádzate druhý krát. Misiu môžete dokončiť aj bez dobrovoľných úloh v danej misii, ako napr.odstrániť spojenie vysielačky protivníkov, keď neodstránite nič sa nedeje, dá sa povedať, že je to taký maly bonus od tvorcov.

Hra má zvládnuté aj zvukové efekty a sú na úrovni. Čo ma potešilo je kontrolka hluku. Keď v hre chodíte, protivníci môžu počuť vaše kroky, čím viac čiarok sa na kontrolke zaplní, tým je väčšie riziko odhalenia. Takáto nová možnosť poteší, ale vie aj pekne naštvať pri plnení úloh. Dabing je unikátny, v hlavnej úlohe sa objaví herec Michael Ironside, ktorého cynické hlášky sa perfektne hodia na hlas energického a sympatického agenta Sama Fishera. Vonkajší hluk, napr.mora alebo strojov sa perfektne hodí ako kamufláž, samozrejme, ak hluk, ktorý vydávate nepresiahne vonkajší ruch. Rovnako dobrú prácu odviedli aj scenáristy a autori dialogov. Takmer v každej misii sa môžete prikradnuť k osobe, chytiť ju pod krk a vyspovedať, získate tak cenné informácie. Niektoré obete sa najskôr zľaknú a pochopiteľne nechcú nič povedať. Stačí len pritlačiť nôž a vysypú vám to ako z rukáva. Keď som v misii v temnom New Yorku spovedal nožom pod krkom vystrašenného člena národnej gardy, nechcel my nič povedať tak som mu povedal že to je len cvičenie a on mi celý rozradostený všetky tajné informácie vysypal z rukáva.


Sountrack k hre robil hudobný virtuóz elektronickej hudby Amon Tobin, výsledok je takmer genialny. Spočiatku tichá hudba sa prelína s jemnými biciami, neskôr naberá na otáčkach a začnú sa pridávať bassy a pocit že všetko je to len elektronické je priam užasný. Tak ako býva zvykom, tak aj tu keď je akcia, napr.streľba, hudba graduje a je hrubšia, pri pokoji je hudba jemná a dodáva genialny pocit pri prežívaní misie. Soundtrack sa jednoducho podaril ako aj dabing a samotné zvuky hry.


Séria Splinter Cell sa jednoducho vydarila, milióny hráčov na svete by mi tento fakt potvrdili. Hra vyšla aj na x-box, skvelu atmosferu si možete vychutnávať aj na televíznom príjimači. Tak ako iní výrobcovia aj Ubisoft patrí k virtuózom, ktorí vedia ako na to. K záveru len toľko, že hra sa tentokrát vydarila. Vydarila sa aj hudba, za čo môžeme ďakovať Amonovy Tobinovi, ale aj zvuky a dialógy, za čo môžeme ďakovať samotnému Ubisoftu. Ak ste fanúšik stealh akcii, urobili by ste veľku chybu, keby si nezahráte Chaos Theory. A vy ostatní, čo ste ani jeden diel Splinter Cell neskušali, je naozaj najvyššý čas.



Plusy
-Grafika
-Hudba
-Hrateľnosť
-Havok


Mínusy
-Nič