A Plague Tale Requiem (PS5, verzia hry 1.002)

V roku 2019 uzrela svetlo sveta hra A Plague Tale: Innocence, za ktorou stojí francúzske vývojárske štúdio Asobo studio. Jednalo sa o lineárnu akčnú adventúru, ktorá kládla veľký dôraz na príbeh a postavy, mala jednoduchšiu, nenáročnú stealth hrateľnosť a peknú grafiku. Hra urobila na hráčov dojem, získala priaznivé hodnotenia, a bola celkovo úspešná. Vďaka tomuto úspechu mohlo vzniknúť pokračovanie s názvom A Plague Tale: Reqeuiem.

Príbeh 

Nový diel pokračuje približne tam kde skončila predchádzajúca, prvá časť, teda v stredovekom Francúzsku, roku pána 1349, ktoré sužuje epidémia „potkanieho moru“. Hlavnými protagonistami sú znova súrodenci Amicia a Hugo de Rune, ktorým pomáha ich matka a kamarát Lucas. Príbeh sa znova točí okolo ochorenia- kliatby ktorou trpí malý Hugo, táto choroba- kliatba s názvom „Macula“ je v jeho krvi, je to dedičné ochorenie, ktoré sa predáva z generácie na generáciu a občas sa u niekoho prejaví, prepukne naplno. Macula je priamo prepojená s potkaním morom, všade kde sa objaví Hugo tam skôr alebo neskor dôjde ku katastrofe. Skupina hrdinov sa preto zo všetkých síl snaží nájsť liek na túto chorobu. Pomoc hľadajú u organizácie The Order, ktorá združuje múdrych alchymistov, konkrétne vyhľadajú alchymistu Vaudina a dúfajú, že im pomôže. Udalosti od tejto chvíle však naberajú rýchly spád, nie všetko ide podľa predstáv hlavných hrdinov, začína sa srdcervúce, temné dobrodružstvo. 

Prezentácii príbehu je v tejto hre podriadené takmer všetko, na príbeh sa tu kladie veľký dôraz. Hra obsahuje veľké množstvo video sekvencií, ktoré sú dobre spracované a nahovorené. Veľmi sympatický výkon tu podala herečka Charlotte McBurney, ktorá nahovorila hlavnú hrdinku Amiciu. Jej hlas a akcent je veľmi príjemný a perfektne zapadá do hry. Na vyrozprávanie príbehu sú hojne používané aj oddychové pasáže v rámci hrania, pri ktorých sa z hrateľnostného hľadiska vlastne nič zaujímave nedeje, hráč len chodí z miesta na miesto, alebo sleduje nejaké dôležité príbehové udalosti a popri tom dochádza k dialógom medzi postavami. Príbeh je veľmi podmanivý, obsahuje nečakané zvraty, tiež sa snaží hrať na emócie hráča, čo sa mu dosť dobre darí, hlavne ku koncu. Z niektorých príbehových zvratov som mal ale dojem, že boli dosť na rýchlo „upečené“ a že im chýba hĺbka. Vykreslenie postáv je na dostatočnej úrovni, aj keď niektoré vedľajšie postavy, hlavne nové, ktoré výrazne zasahujú do deja, by si zaslúžili ešte trocha viac starostlivosti zo strany scenáristov. Vo všeobecnosti je príbeh jedným z hlavných lákadiel tejto hry. Ak máte radi príbehové akčné adventúry, tak sa vám veľmi pravdepodobne bude páčiť aj táto hra.

Ako sa to hraje?

A Plague Tale Requiem je lineárna akčná adventúra z pohľadu tretej osoby, so zameraním na survival a stealth prístup. Je tu obsiahnutý jednoduchý crafting, ktorý v spojení so zbieraním surovín z truhlíc slúži na tvorbu munície rôzneho druhu do praku, kuše, alebo výbušnej nádoby. Je tu viac druhov munície, ktoré sa zdieľajú naprieč zbraňami. Jednotlivé typy munície sa odomykajú postupne v rámci postupu hrou. Je tu napríklad ohnivá munícia ktorá zapaľuje fakle, alebo naopak munícia ktorá uhasí nepriateľské fakle. Tiež je tu možné zo špecifických, vzácnych surovín, vylepšovať zbrane a schopnosti. Vylepšovať sa dá napríklad kuša, prak, alchymistické schopnosti, schopnosť niesť viac vybavenia, alebo vylepšiť schopnosť spravovať vybavenie. Tieto vylepšenia sa dajú robiť na pracovných stoloch: „ponk“, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach v rámci jednotlivých úrovní. Vylepšovanie vlastností samotnej postavy je riešené automaticky, čiže do stromu schopnosti priamo nezasahujete, ten sa vylepšuje sám podľa toho akým štýlom hráte. 

Hrateľnosť je jednoduchá, skromná, a relatívne statická, primárne je vyžadovaný stealth postup. Amicia nemá kontaktné zbrane, súboje rieši na diaľku pomocou praku, kuše a ďalšieho vybavenia. V jednotlivých fázach putovania sa k Amicii a Hugovi postupne pridávajú aj ďalší spoločníci, ktorí im pomáhajú. Každý z týchto spoločníkov ma nejakú špeciálnu schopnosť, ktorú môžete vo vhodnej situácii využiť. Väčšinu času s dvojicou hrdinov putuje len jeden ďalší spoločník. Títo spoločníci predstavujú príjemné spestrenie hrateľnosti a oživenie príbehu. Okrem týchto spoločníkov vie pomôcť aj samotný Hugo, napríklad tým, že sa dostane cez rôzne malé otvory tam, kam Amicia nemôže, a vďaka tomu otvorí z druhej strany zamknuté dvere. 

Základným univerzálnym nepriateľom pre všetkých, sú gigantické húfy potkanov, ktoré sa boja jedine svetla. Nachádzajú sa v mnohých častiach hry. Či už nepriateľské NPC alebo aj hráč samotný sa im musí vyhýbať, lebo priamy kontakt s húfom potkanov znamená smrť. Húfy potkanov viete využiť aj vo svoj prospech, keď napríklad ide nepriateľské NPC cez húf potkanov, a cestu si razí vďaka zapálenej fakli, tak jej uhasením ho eliminujete. 

Logické hádanky tvoria podstatnú časť hry, často ide hlavne o hľadanie cesty vpred cez húfy potkanov, ale aj hľadanie cesty vpred všeobecne. Zapaľujete fakle a rôzne ohniská ktoré vám vytvoria cestu vpred cez húf potkanov. Tiež je tu interakcia s rôznymi objektmi, vďaka ktorým si viete vytvoriť cestu vpred. S vytvorením cesty vpred vám pomáha vaše vybavenie, ktoré si postupom času vylepšujete a postupne pribúdajú aj nové typy vybavenia a munície. Je to veľmi dobre odstupňované, na začiatku mate len základný prak s jedným typom munície a postupne sa jeho možnosti rozširujú, následne pribudne aj výbušná nádoba a kuša. Všetky tieto vylepšenia, nové typy munície, a nové zbrane postupne nachádzajú využitie aj v praxi, je ich potrebné používať. Vďaka tomu nedochádza k zahlteniu hráča množstvom možností, všetko sa učí postupne používať, hra je vďaka tomu veľmi prístupná. 

Najväčšiu výzvu z hrateľnostného hľadiska predstavujú strety s ľudskými protivníkmi, týchto stretov je v hre bohužiaľ dosť málo a ich level dizajn je veľmi jednoduchý. Sú tu ostrovčeky vysokej trávy v ktorých sa môžete schovať, schovať sa dá aj v budovách, za múrikmi, za drevenými prekážkami, alebo novinku predstavuje možnosť schovať sa pod stôl. Gro hrateľnosti spočíva v tom, že sa budete nenápadne pohybovať medzi ostrovčekmi vysokej trávy, budovami, múrikmi a keď vám niekto stojí v ceste tak ho eliminujete. Táto časť hry je podľa mňa jej najväčšou slabinou, lebo nepredstavuje výzvu, je veľmi jednoduchá, lineárna a statická. Prvý diel nebol tak ambiciózny ako toto pokračovanie, takže tam ta jednoduchá hrateľnosť veľmi nevyčnievala, pôsobilo to vyváženejším dojmom. V tomto pokračovaní ale hrateľnosť, stret s NPC nepriateľmi, veľmi zaostáva za zvyškom hry. Zvyšok hry bol totiž výrazne rozšírený a vylepšený, hrateľnosť bohužiaľ nezaznamenala tak výrazné vylepšenie aké by potrebovala. Preto bude mať jednoduchá, málo rozvinutá hrateľnosť značný vplyv na moje výsledne hodnotenie hry. 

Stret s NPC nepriateľmi zvykne vyvrcholiť v boss fightoch, ktoré sú riešene bezkontaktným bojom, teda Amicia si drží od nepriateľov odstup a bojuje so strelnými zbraňami na diaľku. Nemôžem povedať že by boli tieto boss fighty veľmi zaujímavé z hrateľnostného hľadiska, ale predstavujú príjemné osvieženie hrateľnosti a niekedy sú súčasťou dôležitého príbehového vyvrcholenia, zvratu. 

Cestu do hry si našli aj rôzne rýchle úteky pred nebezpečenstvom, sú to pasáže pri ktorých dôjde ku kataklizmatickej udalosti a následne je jediným riešením útek. Hráčovou úlohou je v tomto prípade rýchlo utekať a nezaostať. Dochádza tu aj k zmene orientácie kamery, takže v jednom momente máte kameru klasicky za chrbtom, a následne sa po istom čase otočí o 180° a vy sa pozeráte na svoju postavu spredu, vidíte ako uteká a za pätami má nejakú hrozbu. Z hrateľnostného hľadiska je to jednoduchá vsuvka, ktorá ale v správnych momentoch zmení tempo hry, a je veľmi efektná.

Hra ma na pomery akčnej adventúry dostatočne dlhú hernú dobu, mne sa ju podarilo dohrať na strednej obtiažnosti za približne 21 hodín. Čas za ktorý hru dohráte sa bude odvíjať od toho akým štýlom budete hrať. Sú tu rôzne vedľajšie zberateľské úlohy ktoré môžete plniť, teda ak budete prehľadávať každý kút hry, tak sa vám herná doba natiahne. V hre sú aj otvorenejšie pasáže cez ktoré sa môžete relatívne voľne pohybovať, túlanie sa v nich tiež dokáže natiahnuť hernú dobu.

Dobre namiešaná kombinácia logických hádaniek, stretov s nepriateľmi, útekmi pred kataklizmami, oddychovými pasážami a video sekvenciami zabezpečuje to, že A Plague Tale Reqeuiem nikdy nepôsobí monotónne, tempo hry sa správne strieda a hra teda nezačne nudiť.

Technická stránka

Hra A Plague Tale Reqeuiem je postavená na vlastnom „In house engine“ od Asobo studio. Vizuálna stránka je nádherná, detailná či už z hľadiska použitých technológii alebo z hľadiska art štýlu. Po grafickej stránke je to plnohodnotná next gen hra. Jednotlivé prostredia sú veľmi dobre navrhnuté, hra ponúka nádherné dych vyrážajúce výhľady a lokality. Kvalita texúr, objektov, postáv, nasvietenia je na veľmi vysokej úrovni. Húfy potkanov sú obrovské a keď sa niekde vyroja je to naozaj ohromujúce. Očarujúca vizuálna stránka je jedným z hlavných lákadiel tejto hry, od začiatku do konca ma pravidelne ohromovala. 

Dobre spracované je aj vyobrazenie samotného sveta, hra je síce dosť lineárna ale okolitý svet je relatívne živý. Hra pekne zobrazuje život ľudí v stredoveku, prechádzate cez prostredia ako sú napríklad trhoviská, rôzne mestské štvrte, vidiecke prostredia a zúčastňujete sa na rôznych slávnostiach. Všade v týchto oblastiach vidíte ako sa asi v stredoveku žilo. 

Musím pochváliť aj kvalitnú zvukovú stránku a vkusne vybranú hudbu, ktorej tóny ma hneď chytili za srdce. Zvuky prostredia sú detailné a pri použití headsetu som vnímal každý jeden detail. Za veľké plus považujem prítomnosť českej lokalizácie vo forme titulkov. V hre je veľké množstvo dialógov, takže titulky prídu vhod. Ja osobne som nezaznamenal výrazne chyby v preklade a považujem ho za dostatočne kvalitný. Veľkosť textu titulkov sa dá upravovať, čo tiež považujem za veľké plus.

Trochu zamrzí slabšia optimalizácia na Playstation 5, kde hra ponúka len jeden grafický režim, a to režim 30 FPS. To by samo o sebe nebol veľký problém, bohužiaľ snímková frekvencia nie je stabilná a v niektorých situáciach citeľne klesá aj pod 30 FPS. Tiež ma pri hraní otravoval relatívne vysoký input lag v ovládaní. Ďalší problém spočíva v tom, že sa kamera v blízkosti stien správala čudne, ako keby sa zasekáva pri otáčaní. Takže keď sa hráč chce pri stene rozhliadnuť, tak je to neplynulé. Optimalizáciu teda považujem za dosť neuspokojivú, nie je to síce absolútna tragédia, hra sa dá dohrať do konca aj v súčasnom stave, ale komfort je výrazne znížený. Preto má slabšia optimalizácia značný vplyv na moje výsledne hodnotenie hry.

Verdikt

A Plague Tale Requiem je lineárna akčná adventúra s pútavým, podmanivým príbehom, prekrásnou grafikou a výbornou hudbou. Hru bohužiaľ ťahá nadol slabšia optimalizácia a nedostatočne rozvinutá, málo uspokojivá hrateľnosť.