Silent Hill 4: The Room

He couldn’t leave room 302
Pamätám si len tmu. Odrazu sa z temnoty vynoril pohľad na ktorý nezabudnem. Moja izba potretá krvou a uschnutými vnútornosťami vo mne vyvolávala pocity bezodnej stiesnenosti. Okenice boli zatesnené a všade bolo cítiť odporný zápach stuchnutého, prehnitého mäsa. Neistými krokmi som sa priblížil k dverám mojej izby, a nervózne som vošiel do chodby. Šumenie televízie u mňa spôsobilo búšenie srdca. Opatrne som prešľapoval po krvi zaschnutej podlahe až do obývacej miestnosti. Bola rovnaká. Temná a hrozivá. V stene som objavil kus ľudskej tváre. Začiatočné mrazenie chrbta sa u mňa začalo meniť na nervozitu, a podľahol som šialenstvu. Steny začali v okamihu hniť a jedna sekunda pripomínala jednu hodinu. Istotu a myšlienku, že sa mi to zrejme len zdá vo mne neutvrdzoval ani chlap s polo rozpadávajúcou sa tvárou, brodiaci sa skrz moju stenu. Blížil sa. Zrazu som videl len tmu.... Oh. Ďalší sen.

What the hell...?
Survival horror je herný žáner ktorý sa medzi nami hráčmi ohrieva už nejaký ten čas. Prvý Silent Hill ešte na PSX vyrobil herný zázrak. Okamžitý úspech ktorý zaznamenal bol nielen úžasný, ale pre tvorcov aj prekvapivý. Po skvelom začiatku bolo preto pokračovanie viac než isté. To už však prišlo v novom grafickom šate na PlayStation 2. Malé zmeny ktoré pokračovanie obsahovalo túto sériu postrčilo trocha inam, no stále úspešným smerom. Autori neotáľali a preto vznikla aj trojka, ktorá však už nejak nedokázal zaujať. I keď obsahovala rovnako dobrú atmosféru príbeh trocha sklamal a nedokázal zaujať natoľko ako predchádzajúcich dieloch. Teraz je tu štvorka a ako dopadla? Je pokračovanie s podtitulom The Room hodné niesť meno hororového giganta alebo Konami začína brzdiť... Rokmi osvedčený dizajn je už zaprášený a najlepšia príležitosť na zmeny sa naskytli v štvorke. A ako nakoniec zmena herného štýlu dopadla?

Don’t go out. Walter.
Aby som vám rozpovedal celý môj príbeh, mal by som začať až úplne od začiatku. Moje meno je Henry Thownshend, a sú to už dva roky čo som sa presťahoval do malého mestečka zvaného Ashfield. Malý apartmán číslo 302 s kuchyňou, obývačkou a jednou izbou mi k životu stačil. Všetko bolo v poriadku, až do chvíle kým sa z miesta v ktorom som mal pocit bezpečia, nestalo miesto absolútnej temnoty a strachu. Je to už päť dní čo som začal mávať nočné mory. Strašidelné predstavy o mojom apartmáne, všemožných duchoch a vraždiacich monštrách mi nedávali spávať celé noci. Až jedného rána sa celý môj život obrátil hore nohami. Vchodové dvere boli previazané reťazami a okná sa nedali otvoriť. Televízia, rádio telefón, nič nefungovalo a začal som prepadávať panike. Ani nápis na dverách, Nechoď von. Walter., a ani záhadný telefonát mladej ženy prosiacej o pomoc mi nedodávali na sebavedomí a myslel som na najhoršie. Zrazu sa však niečo stalo a ja som počul strašlivú ranu. Vychádzala z kúpelne. Keď som vstúpil do malej miestnosti zo záchodom a so sprchou, uvidel som niečo hrozivé. Obludná diera v stene vydávajúca tie najbizarnejšie zvuky bola mojou jedinou nádejou. I keď nie dobrovoľne, musel som do tej diery vojsť. Niečo mi hovorilo, že skrátka nemám na výber. To čo na mňa za tou dierou čakalo sa však opísať nedá. Vstúpil som do iného sveta. Vstúpil som do sveta Silent Hill.
Príbeh hry po slabšej trojke zažil opäť posun v pred. Je totiž dokonalo prepracovaný a v hre čakajte okrem prekvapivého záveru množstvo zvratov a celkové tajomno na aké sme si už zo Silent Hillu zvykli.

Mom! Why doesn’t you wake up?
Váš byt je miesto do ktorého sa môžete kedykoľvek vrátiť dierami v stenách ktoré nájdete v paralelnom svete na druhej strane. Váš byt je aj bezpečné miesto, teda spočiatku to tak vyzerá, a aj jediné miesto na ktorom si hru môžete uložiť. Rovnako sa tu nachádza aj akási krabica v ktorej si môžete ukladať predmety, pretože inventár je obmedzený. Čo sa týka zbraní, tak je hra orientovaná na boj zblízka a preferované sú rôzne tyče, kladivá a sekery. Čas dôjde aj na strelné zbrane dočkáme sa však len pištole, ktorú budete využívať najviac. Prvú polovicu hry je to aj jediné miesto kde sa vám budú samé dopĺňať životy. Postupne však monštrá z druhej strany, teda spoza diery budú naťahovať ruky aj smerom k vám do bytu a to sa bude prejavovať rôznymi obrazcami, padajúcim lustrom alebo trieskajúcimi okenicami. Čo sa týka nepriateľov v hre ich je viac než dosť a myseľ ktorá ich vymyslela musela byť zrejme chorá. Dve detské hlavy nastoknuté na rukách alebo opica s výrastkom na hrdle sú len čerešničkou na torte. Obťažovať vás budú aj jedovaté psy s dlhými jazykmi, obrovské muchy, no osobitnou kapitolou sú duchovia. Tí mi veľmi liezli na nervy, pretože sa nedajú zabiť. Verte mi, že pocit ktorý máte keď na ducha miniete celý zásobník a on aj tak vstane a snaží sa vás zabiť je ubíjajúci. To je zrejme najväčšie mínus hry.

Umelá inteligencia je takpovediac žiadna, veď ako inteligentne by sa mali správať dve detské hlavy? V tomto zmysle teda hru nemôžeme hodnotiť ale čo ma mrzelo, tak to bola hrateľnoť. Narozdiel od predošlých dielov je totiž hra ladená viac menej akčne, a práve zabíjanie nepriateľov pôsobí. Keď totiž zamierite na nepriateľa, nemôžete veľmi uskakovať pretože istý pohyb na úskok tam je ale pôsobí strnulo a zvyčajne nepomáha. Takisto pri veľkom počte nepriateľov sa ťažko orientuje a keď sa k tomu pridá ešte aj kamera, ktorá síce je dobrá ale neprehľadná neviete kde máte útočiť. Keď som už spomenul kameru tak by som chcel poznamenať, že je fixná a i keď ponúka zaujímavé uhly pohľadov, veľakrát sa stáva že jednoducho zavadí a vy ste obklopený troma psami bez prehľadu o situácii. V paralelnom svete je normálna na akú sme zvyknutý teda tretej osoby, no akonáhle sa vrátime do bytu zmení sa na pohľad z Henryho očí. Pohyb po byte je takto síce strnulý ale dotvára to pocit strachu, čo bolo vlastne hlavným cieľom vývojárov. Design misii je dokonalý a prvá polovica hry to je len samý úžas nad dokonalosťou s akou sú vytvorené. Bizarné prostredia pôsobia strašidelne a fantázia Japoncov jednoznačne nepozná hraníc. Mrzelo ma však, že po prvej polovici hry sa dostávate do tých istých prostredí ešte raz. Všetky lokácie musíte dokončiť znova, i keď s malými zmenami ale predsa. Nie je to to isté, a úlohy sa menia, no vidieť dvakrát tú istú metro stanicu je mierne nudné.

Atmosféra hry je to najväčšie plus ktoré Silent Hill 4 obsahuje. Neuveriteľný strach a nervozita s akou som hltal jednotlivé úrovne je úžasná. Okrem samostatnej stiesnenosti akú som počas hry pociťoval prináša toto dielko aj nejaké tie ľakačky, na aké sme zvyknutý s hororových filmov. Škriekajúcu opicu ktorá na mňa vyskočila spoza rohu mám ešte stále v mysli a aj zdochlina psa prerážajúca dvere toalety bola z tých strašidelnejších. Najväčšmi k tomu prispievajú zvuky ktoré sú naprosto bohovské. Temné kvílenia, škrípania a hlasy vo vašej hlave u vás prebudia každý hormón oddaný strachu a Henry bude v duchu s vami aj keď konzolu vypnete. Priestorový zvuk tu síce nenájdeme, čo ma trochu mrzelo ale aj Stereo ktoré sa tu nachádza je viac ako kvalitné. Keď ide o grafiku Slent Hill opäť obsahuje zrnitý filter čo pridáva na atmosfére a pôsobí to temným dojmom. Modely postáv sú kvalitné a detailné no jediné čo sa mi však nepáčilo boli herecké výkony hlavných aktérov. Henry pri svojom putovaní druhým svetom ani nehol brvou a jediná veta ktorá by mala vystihovať jeho strach bola What the hell? Podľa mňa je toto veľké mínus pretože trocha paniky by Henrymu len prospelo a dopomohlo by to aj atmosfére. Takto to vyzerá ako keby Henry vedel čo robí, a akoby tento výlet dierou v stene bol preňho rutinou. Objekty sú detailné a aj monštrá majú toľko polygónov koľko by mali mať.

A na záver...
Najnovšie pokračovanie nesmrteľnej série Silent Hill pôsobí mierne rozporuplným dojmom. Na jednej strane je tu skvelý do bodky prepracovaný príbeh spojený s úžasným strachom a skvelou atmosférou, na druhej strane tu máme spomalenú hrateľnosť a strnulé pohyby hlavného hrdinu. I keď sa vraví že rozhoduje hrateľnosť a zábava, v tomto prípade urobím výnimku a príbeh s atmosférou u mňa vyhrali. Preto odporúčam všetkým ktorí majú radi horory a Silent Hill, že i keď sa nové pokračovanie dočkalo zmien, oplatí sa ho zahrať. I keď nedokáže naplniť ale aspoň nesklame a vystraší.

Plusy:
-atmosféra a strach
-dokonalé zvuky
-pekná grafika
-prepracovaný príbeh

Mínusy
-sem tam kamera
-hrateľnosť