Prince of Persia: The Sands of Time

Konečne som mal tú česť zahrať si PS2 verziu Prince of Persia: The Sands of Time a i keď som vďaka nej napísal mnoho príspevkov na diskusiu Nervy pri hrách, tak som rád, že som sa skvele pobavil a určite budem dlho na ňu spomínať. No a čím je vlastne táto hra taká jedinečná?
Príbeh je oproti tomu z 2D verzie úplne unikátny. Hra prebieha formou rozprávania mladého princa, ktorý sa na začiatku musí zmocniť hradu nepriateľa a unikátu zvaný The Dagger of Time (teda dýka času). Zradcovský čarodejník poradí princovi, aby zaasunul dýku do presýpacích hodín, ktoré symbolizujú tok času. Akonáhle tak spraví takmer v celom paláci sa začnú ľudia meniť na príšery. No a teraz je vaším cieľom prežiť a vrátiť dýku času späť do hodín tak, aby sa všetko vrátilo do správnych kolají.
Čo sa grafiky týka tá je primeraná vzhľadom na možnosti konzoly PS2. Grafické poruchy nevznikajú a ak áno su často zanedbateľné, pretože nezasahujú do hrateľnosti hry. I keď pravdou je, že sa dala spracovať graficky aj lepšie.
Hrateľnosť ponúka široké možnosti. Okrem zaručeného kombo systému je tu aj behanie po stenách, spomalovanie a vracanie času a zmrazovanie nepriateľov. Znie to dobre a ešte lepšie to celé funguje v praxi. Kritizovaná kamera je v PS2 verzii dobrá a mal som s ňou problém len raz a to až na konci hry a tam to nebolo podstatne a aj tak prestala blbnúť behom piatich sekúnd. No a jediná pasáž, v ktorej som mal problémy bola tá, v ktorej mi bola odobraná dýka času a ja som musel stále opakovať jednu a tú istú pasáž za to, že som až cez príliš blbol.
Zvuky sú viac než úžasné a tiež sa zrýchlujú či spomalujú zároveň s časom. Hudba v rôznych pasážach je prekrásna.
Je zjavné, že samotný Tomb Raider sa má čo učiť. Tu je totiž pravý obraz 3D akčnej adventúry. Na God of War to síce nemá, ale krásne zabaví a určite patrí k peknému vyplneniu času.