Alan Wake

Štúdio Remedy je dnes už známe vďaka kultovému Maxovi Payneovi, ktorého vývoj nebol jednoduchý, no jeho úspech mu mohli konkurenti len potichu závidieť. Prečo to spomínam? Vývoj Alana, bol totižto takisto tŕnistý. Hra bola najprv prezentovaná, hlavne ako PC-čkárska záležitosť a tech-demo v roku 2006 ľuďom vyrazilo dych. Microsoft však Remedy dýchal na chrbát a v roku 2009 oznámenie, že hra vyjde exkluzívne len na Xbox 360, zranilo srdce viacerým PC-hráčom a ja som za to Microsoft doslova preklínal. Spisovateľ však po dvoch rokoch dorazil tam, kde nám bol sľúbený. 

Vitajte v Bright Falls      

Bez zaujímavého hlavného protagonistu, hra nemá šancu po príbehovej stránke uspieť. Toho si bol našťastie scenárista Sam Lake vedomí a zachoval v hrdinovi podobné črty ako u Maxa. Alanove monológy počas hrania výborne dopĺňajú dianie a je radosť počúvať jeho myšlienky. Alan Wake je úspešný spisovateľ, ktorý má za sebou niekoľko úspešných „Bestsellerov“. Posledné dva roky, ale na svojom písacom stroji nič nenapísal a tak sa mu jeho žena Alica rozhodne pomôcť výletom do mesta Bright Falls. Už samotný príchod do mesta je nesmierne atmosférický, keď pred sebou vidíte tú krásu krajiny, do ktorej prichádzate a do toho hrá harmonická hudba. Ideálna dovolenka však nezačína ideálne a pred príchodom do mesta má Alan nočnú moru, v ktorej vidno bohaté skúsenosti z Maxových zlých snov. Alan v nej behom nočnej jazdy zrazí človeka, ktorého telo záhadne zmizne a následne sa objaví jeho iná forma, ktorá nepripomína nič iné než temnotu. Proti tkz. „Taken“ vám pomôže jedine svetlo, ktoré zlikviduje temnú energiu a až potom je možné protivníka zabiť strelnou zbraňou. Nejedná sa však o nič jednoduché, keďže temnota dokáže rozbíjať svetlá, ovládne neživé predmety, ktoré následne pošle proti vám a vyvolané tornádo za sebou zanechá nesmiernu paseku. Príbeh sa zdá byť na prvý pohľad riadne zamotaný a zo začiatku ani nebude vedieť čo sa to vlastne do pekla deje a počas hrania narazíte na rukopisy z novej Alanovej knihy, na ktorú si vôbec nespomína, ale pritom sa deje všetko čo je v nich napísané. Aby toho nebolo málo tak jeho žena je unesená a Alan sa prebudí v rozbitom aute s amnéziou. Otázniky našťastie nebudú nad vašou hlavou visieť dlho, pretože odpovede na otázky dostanete a odhalíte tajomné zlo, ktoré sa v meste prebudilo.        

Príbeh je rozdelený do šiestich kapitol, ktoré sú štruktúrované ako v seriáloch a tak každá nová kapitola začína zostrihom kľúčových udalostí a samozrejme nechýba „cliffhanger“ ani na ich konci. Sám som bol prekvapený ako skvelo to v hre funguje a podobný štýl by som uvítal vo viacerých tituloch.

Open-world sa nekoná

Veľa ľudí už možno ani nevie, že hra bola pôvodne plánovaná ako open-world hra v štýle Grand Theft Auto, kde sme mali mať možnosť preskúmavať herný svet. Od tohto konceptu vývojári nakoniec upustili práve kvôli príbehu a navodenia správnej atmosféry a rozhodli sa určite správne. Hra je oficiálne označovaná za survival-horor, ale s tým nemôžem súhlasiť. Jedná sa o akčnú hru s prvkami hororu(treba uznať, že niektoré scény sú naozaj strašidelné), ale nepovažujem to za chybu, lebo je to vybalancované. V noci prakticky bojujete neustále, pretože vtedy je temnota v plnej sile a cítite, že nie ste v bezpečí a na každom kroku vás môže niečo zabiť. Cez deň je úplne inak. Vtedy vám nikto nepôjde po krku a vy sa len budete snažiť niekam dostať čo bude súvisieť s udalosťami v nasledujúcej noci. Denné časti, hlavne posúvajú príbeh vpred a vy sa popritom môžete kochať tou nádhernou grafikou a popritom počúvať napr. Barryho vtipné narážky. Možno to znie nezáživne, ale opak je pravdou. Denné časti netrvajú zbytočne dlho a niekedy sa jedná aj o príbehové „flashbacky“ spred niekoľkých rokov.    

V štvrtej epizóde sa však hrdina v noci ocitne v lese bez baterky a zbrane a tieto momenty stoja za to a vy len budete dúfať, že z kríkov na vás nič nevybehne a že sa nejaký svetelný zdroj nachádza za nasledujúcim rohom. Len čo z toho, že vám sa z nervozity nepodarí včas naštartovať generátor.

Útek o život

Je veľmi dôležité sa naučiť aj od nepriateľov utiecť, aj napriek tomu, že Alan je po čase unavený a ďalej pokračuje normálnym krokom. Užitočné je popri úteku mať u seba svetlice a keď už sú protivníci blízko vás tak ich využiť, čo ich nielen spomalí, ale aj odstráni temnotu a vy ich rýchlo postrieľate. Skutočným ničiteľom je však svetelný granát, ktorý nielenže odstráni temnú vrstvu, ale protivníka rovno zničí. Samozrejme podobných zásob nie je mnoho, tak ich treba využiť v kritických situáciách, pretože vašim najväčším priateľom bude baterka, hold kiež by bola vždy k dispozícií tá najsilnejšia. Až, ale zlomíte temnotu v protivníkovi tam prídu na radu strelné zbrane. Revolver vám bude verný od samého začiatku, no občas sa dostanete aj k brokovnici a loveckej puške. Čo ma dosť prekvapilo a mierne aj sklamalo je množstvo munície. Narazil som na miesta, kde bolo munície neobmedzené množstvo tak som mal plný zásobník behom pár sekúnd a tým ma hra aj pripravila o moment prekvapenia a bolo mi jasné, že príde nejaká väčšia mela. V tomto by som od autorov prijal väčšiu vyváženosť kvôli napätiu. Inak, ale proti bojom nemám námietky a páči sa mi spôsob akým máte možnosť sa na neho pripraviť. Predstavte si, že bežíte v temnom lese a odrazu sa kamera posunie vyššie, spolu s melódiou a viete, že ide do tuhého a takisto pri poslednom zabitom protivníkovi sa aktivuje malý „bullet-time“ – efektné a efektívne zároveň.

Hrateľnosť je spestrená aj jazdou v aute, kedy si spomeniete na to, že hra bola plánovaná ako otvorená akcia. Mrzelo ma, že tých úsekov v aute nebolo viac, pretože sa mi páčili a protivníci nemali proti svetlám na aute šancu a skončili pod kolesami a to som si náramne užíval a vtedy som aj prišiel na to, že hra vie perfekte maskovať ten koridor. Samozrejme nie je možné chodiť hore dole po krajine a s autom prísť do nejakej doliny, ale hrou ponúknutý koridor je dostatočne široký ako v The Last of Us. Je možné nájsť rôzne úkryty a v lesoch nemáte konkrétne vyšliapanú cestu, ale budete chodiť v dosť otvorenom priestore, tak aspoň vidno nejakú snahu o zachovanie prvkov z pôvodného plánu.

Zhasli všetky svetlá

Alan Wake patrila k hrám, ktorá mala ukázať silu nových konzol, no keďže vývoj sa riadne natiahol tak vyšli hry ako Gears of War, Uncharted či Batman a tak hra graficky neoslní ako sme si možno mysleli. Tým, ale nechcem hre krivdiť. Hra graficky excelovala už na Xboxe 360 a je neuveriteľné ako sa Remedy podarilo vytvoriť tak graficky krásne mesto, z ktorého dýcha život a podobne ako v Max Payne je využitá aj interakcia s prostredím. Svoju krásu hra ukáže aj v noci, pretože svetlo a tiene sú kľúčovým prvkom hry a dotvárajú atmosféru. Keď idete lesom a všimnete si, že vietor rozhýbe stromy a trávu okolo vás tak viete, že ide do tuhého. Čo sa týka optimalizácie tak sa jedná o to najlepšie za posledné roky. Vidno, že Remedy sú u PC platformy ako doma a hru pritom nie je problém spustiť v rozumných nadstaveniach aj na slabších strojoch. Po zvukovej stránke hra exceluje na všetkých frontoch a potešil ma aj reálny feeling zbraní a o soundtracku je škoda hovoriť. Každá epizóda skončí hudbou, ktorú po vyhnutí hry, budete hľadať na internete, aby ste si ju zaradili do zoznamu svoji obľúbených skladieb. Dabing som si nechal na samotný záver a spomenúť musím hlavne Alana, pretože jeho hlas je nezameniteľný, a nechýba v hre ani hlas Jamesa McCaffreyho, ktorý prepožičal svoj hlas Maxovi.             

Svetlo na konci tunelu

Alan Wake ma nakoniec príjemne prekvapil a vidno, že dlhý vývoj sa nakoniec vyplatil(Max Payne 1 – dejavú) a patrí medzi klenot. K PC verzií autori pridali na konzolách spoplatnené DLC prídavky The Signal a The Writer, ktoré obohacujú príbeh o nové poznatky. Nie je tajomstvom, že Remedy chystá pokračovanie a zaregistrovaná je už aj doména a tak už len dúfajme, že naň nebudeme dlho čakať a že vývojári nezabudnú na to, že podobne ako Alana uzdravilo len svetlo, tak hra priniesla mocné svetlo, príchodom PC verzie.    

PS. V hre sa autori rozlúčili aj s Maxom :)