Alan Wake balansuje na hranici skutočnosti a fikcie. Otázka, čomu veriť a čomu nie, bude rezonovať čoraz častejšie pri ponáraní sa hlbšie do mysteriózneho príbehu ako vystrihnutého z kníh majstra hororu. Alan Wake má presah a to nielen popkultúrny. Naprieč celou hrou sa prelínajú dve línie – tá skutočná, resp. tá, ktorá by mohla byť skutočná a tá vymyslená, ktorá sa odvíja za zmyslom nášho chápania. Kulisy, obsadenie, hlavný hrdina a vysvetlenia lámajúce hypotézam väzy robia z toho, čo je za zrkadlom hmatateľné neskutočno.

Alan Wake je meno hlavného hrdinu, ktorého charakter je koncipovaný ako skutočný. Ani by sme sa nedivili, keby ste ho našli niekde v telefónnom zozname. Príjemný vzhľad, obyčajná minulosť a tak povediac obyčajné zamestnanie (ak odpočítame bohémsky život a finančné zázemie z predaja svojich bestsellerov, ktoré napísal), dokáže predať ilúziu, že to môže byť kľudne aj váš sused. Alan Wake je jednoducho regulárnym obyvateľom planéty, ktorý potrebuje dovolenku a únik pred vlastnou realitou.

Alan Wake je aj názvom novej hry Remedy, tvorcov Max Payne. Fíni s ambíciami vystúpiť z tieňa kultovej akcie vyrazili cestou vzdania holdu Stephenovi Kingovi pomocou televízneho formátu, resp. minisérie na pokračovanie. Rokmi prerábaný koncept a päťročný vývoj si ale berie svoju daň v podobe dizfunkčnosti delenia narácie a budovanie chuti pokračovať zvratmi, šokujúcimi odhaleniami a epizodickými trikmi „nabudúce uvidíte“ a „v minulých dieloch ste videli“. Môže zato predovšetkým rozdielna stopáž každej z kapitol. Z tradičnej hodinky zotrvanie na bohom opustených miestach prekračuje minutáž celovečerného filmu. Alan Wake by sa zaobišiel aj bez akéhokoľvek delenia a páuz vyplnených iba suchým nápisom Koniec prvej epizódy.

Vitajte v nočnej more

Snaha o televíznu atmosféru vychádza z odkazu seriálu Twin Peaks, ktorý podobne ako Kingove knihy poslúžil výborne ako predloha pre mimoriadne silný príbeh o spisovateľovi zúfalo hľadajúc inšpiráciu na odľahlom mieste v horách. Provinčné mestečko Bright Falls, kam prichádza Alan s manželkou Alice, je typickým zapadákovom, zabijakom snov, liahňou historiek, mýtov, ale aj plné odporne vtieravých obyvateľov, ktorí pri pohľade na cudzinca vetria príležitosť, ako sa utvrdiť v názore, že zostarli v tejto diere len preto, pretože tam vonku je to veľmi nebezpečné.

Alan Wake je spisovateľ, sakramentsky dobrý spisovateľ, ale už dva roky nenapísal ani čiarku a čo je znepokojujúcejšie ako kreatívny blok, že veci sa v Bright Falls dejú podľa predpripraveného scenára – knihy, ktorú si nepamätá, že by napísal, ale na nájdených stránkach spoznáva svoj rukopis. Udalosti po príchode naberú veľmi rýchly spád a skôr než si stihnete vychutnať dychberúci výhľad, hlbinu roklín a výšku smrekov, Alan bojuje o svoj život s temnotou a hľadá v hrozivo vyzerajúcich lesoch stratenú manželku.

Príbeh po mätúcom až Lynchovskom začiatku prudko akceleruje a upaľuje vpred ako lokomotíva. Alan si začína uvedomovať, že to, čo sa deje vonku, je nad jeho schopnosti a testuje psychickú výdrž na doraz. Mysteriózny náboj si zachováva počas celej svojej dĺžky a čo je najdôležitejšie, nie je vôbec priehľadný. Ak už si myslíte, že došlo k rozuzleniu, tak má vždy pripravený zvrat, ktorým vaše teórie rozdupe ako pristávajúci kombajn. Záver jasne poukazuje na nevyhnutné pokračovanie, ale story Alan Wake je ukončená v rámci konvencií televíznych seriálov správne – vytvára priestor pre DLC alebo rovno celému pokračovaniu, no hlavne vyvoláva hlad po novom obsahu.

Cut-scény, celoobrazovkové scény, flashbacky a rozhovory, počas ktorých sa môžete voľne pohybovať, tvoria chrbtovú kosť rozprávania, unikátne sú však opisy prostredí, kde sa práve nachádzate Alanom v minulom čase. Čo je bizarné, že súčasne prežívate príbeh spisovateľa, ktorý on píše. No a potom sú tu stránky nenapísanej knihy, ktorá vám prezradí, čo asi tak príde za rohom o pár minút neskôr (osobne ju odporúčam čítať až po dohraní hry). Paralela medzi skutočnom a fikciou sa dotýka aj mnohých odkazov a referencií na existujúce diela alebo osoby. Priamo aj nepriamo sa hovorí o rôznych dielach, vybrané sa objavujú v epizódnych úlohách, iné zase prežívate na vlastnej koži, dokonca dochádza k literárnym cross overom. Znalci Kinga spoznajú Shining, Misery či Tajomné okno, ďalej sa tu mihnú Frailty, Evil Dead, paralely s hrami Silent Hill, Alone in the Dark. V závislosti od toho, koľko toho máte nahrané a napozerané v žánri horor/triler ľahšie prečítate postavy. Nemusíte počúvať každý ich rozhovor ani dávať pozor tomu, čo hovoria. Ich oblečenie prezrádza všetko, čo o nich potrebujete vedieť, pričom sú predstavované tak, ako by ste ich poznali a žili s nimi v Bright Falls po dlhé roky.

Hmla padla na Bright Falls

U Remedy je silné príbehové pozadie charakteristické, pre potreby akčného trileru bolo nevyhnutné. Na hre sú však badateľné stopy po akčnej adventúre, ktorou Alan Wake mal pôvodne byť. Veľké otvorené priestranstvá, kde sa pohybujete autom, pôsobia mŕtvo. Na cestách žiaden pohyb, stavebné stroje sú opustené, nik vás nepozdraví ani neuvidí. Narazíte na rôzne zaujímavé vyhliadky alebo budovy, kde by sa niečo mohlo udiať, no takýto prieskum je len stratou času alebo chuťou pozbierať všetky bonusové predmety. Autori si značne pomáhajú lesným porastom, skalami, umelými zábranami, prirodzenými prekážkami, kŕdľom vrán, ktoré vám nedovolia zablúdiť. Veľa slobody nemáte, jediná cesta vedie vpred.

O navigáciu sa navyše stará zvláštny kompas bez minimapy a svetlá v diaľke. A práve tie zohrávajú hlavnú rolu. Dôraz v Alan Wake je kladený na súboj dobra so zlom. Boj proti tieňom pomocou svetla nemá preto len symbolický význam. Svetlo z akéhokoľvek zdroja, či je to obyčajná príručná baterka, svetlomet auta, oslepujúci granát, svetlica alebo lampa pouličného osvetlenia poháňaná generátorom, je vašou svätyňou, vašou bezpečnou zónou. Ak padne na Bright Falls noc, nikdy neviete, čo vyskočí za najbližším kríkom. Iba pomocou svetla môžete oslabiť prízraky a posadnutých obyvateľov natoľko, aby ste im mohli vpáliť do tela guľku a zbaviť sa ich navždy.

Originalita tohto súbojového systém spočíva v lúči svetla zastupujúceho neexistujúci klasický zameriavací kríž a jeho nemotornosť. Alan nie je rodený lovec ani zabijak, zbraňou sa vie oháňať, ale chýba mu mrštnosť a istota pri obranných manévroch nešťastne napamovaných na tlačítko, ktoré obhospodaruje aj šprint. Únik od tlupy nepriateľov je nemožný, pohybujú sa rýchlejšie ako vy a ak sa medzi nich dostanete, zabijú vás sekerami, motorovými pílami alebo mačetami. Úkroky do strán sú v takomto prípade zúfalo neúčinné a jedinou záchranou je odpálenie granátu alebo svetlice, pretože Alan nepozná súboje na blízko.

Pre vašu bezpečnosť: držte sa vyznačených trás

Držanie odstupu, taktizovanie a šetrenie munície do silnejších zbraní tu pracuje rovnako úspešne ako v Resident Evil. Za všetko môže strach a pocit bezmocnosti, pretože sa pohybujete výhradne po turistických chodníkoch, opustených cestičkách a lesoch obklopujúcich Bright Falls. Spoľahnúť sa môžete iba na vernú baterku, ktorá v zápale boja, potrebuje novú energiu ako náboje revolver. Svetlo prízrakom ubližuje a ukrajuje im zo života zobrazovaného čoraz zmenšujúcou sa kružnicou, no iba chargovaným svetelným lúčom tento proces urýchlite. A čím výkonnejšia lampa, tým rýchlejšie spotrebuje batérie.

Čeliť nebudete len posadnutým obyvateľom, ale aj prízrakom a poltergeistom v neživých veciach. Alan Wake rúca teórie o účinnosti strelných zbraní (v hre sú iba štyri) a realizuje aj predstavy, akoby to vyzeralo, keby začali z neba padať traktory, vagóny alebo rovno tonové oceľové bloky. Únik pred dažďom stavebného materiálu alebo lietajúcim pneumatikám nepomáha kamera bez periférneho videnia. Je príliš blízko zavesená postave nad plecom a i keď s ňou môžete voľne hýbať, v skupinových bojoch strácate prehľad o tom, kto kde stojí, resp. či môžete ustupovať vzad. Čo funguje v interiéroch, zlyháva v exteriéroch.

Alan Wake exceluje vo výbornej práci svetla a tieňov, ako aj používaní temných farebných paliet a poveternostných efektov na vytvorenie desivej a ťaživej atmosféry. Nič nie je na prvý pohľad také ako sa zdá. Ani tma nie je čierna, ale má tmavomodrý odtieň, stromový porast nie je neprechodný, ak stojíte u kmeňov, skaly zakrývajú chodníčky. Remedy využíva často momenty prekvapenia na udržanie hráča v strehu napríklad spomaleným záberom na prichádzajúceho nepriateľa od chrbta. Nie vždy však ide o bezprostrednú hrozbu, les si žije vlastným životom a zlo mení jeho tvár. Na druhej strane rokliny tak môžete vidieť padajúce stromy alebo vystrelenú svetlicu či počuť tajomné hlasy, nehovoriac o tom, že mnohé predmety evokujú z diaľky nebezpečie. Výstrel do prázdna nie je aktom zbabelca.

Bolo to ako z nočnej mory, ale ja som bdel!

Konštantná zmena prostredí potláča stereotyp z jednotvárnych súbojov a opakovaných aktivít. I keď sa po väčšinu času odohráva Alan Wake v noci a v lese, autori si výborne poradili s kulisami. Rozpadnuté chatrče, opustené posedy, chátrajúce prístrešky, hrdzavejúce vraky stavebných alebo ťažobných strojov vypovedajú svoj vlastný príbeh o úpadku regiónu Bright Falls. Ten je paradoxne živý folklórom, históriou a dominantami atraktívnymi pre turistov. Obrovské množstvo času bolo venované uveriteľným dejinám, pravidelnej každoročnej oslave vysokej zvery, pamiatkam, ale aj miestnym legendám, poverám, televíznej relácii či vysielaní v rádiu. A to až na toľko, že mestečko začnete hľadať na mape.

Veci, aké počujete iba z úst ľudí, ktorí patria do miestnosti s mäkkými stenami a plášťa s tak dlhými rukávmi, že sa dá za chrbtom spraviť uzol, sa v hre zhmotňujú. Remedy vzdáva hold tvorbe Stephena Kinga a nijako to nezakrýva, no dlhý vývoj a zub času si vyberajú daň, ktorú badať na modeloch postáv, ich pohyboch a mimike. Alan Wake je predzvesťou príchodu niečoho väčšieho, potenciál na to má, len ho musí niekto napísať. Možno to bude práve Alan Wake.