DOOM

Čím začať? Zase opakovať tie rozprávky starej matere, ktoré za tie roky pozná už každý? Legendárna strieľačka, za ktorým stojí teplé duo, pardon duo dvoch Johnov? A čo takto spomenúť, že po dokončení Dooma 3 sa ihneď začalo pracovať na ďalšom pokračovaní a vývoj hry bol niekoľkokrát zresetovaný, pretože hra sa začala podobať na populárne Call of Duty. Že John Carmack medzitým už radšej odišiel z ID Software a momentálne pracuje na virtuálnej realite. A že vôbec Doom bez číslovky v názve nakoniec uzrel svetlo sveta a snaží sa uspokojiť veteránov prvých dvoch dielov, no zároveň zaujať aj hráčov nepoškvrnených Doomom? Ľudia z ID Software nebrali nič na ľahkú váhu a vo výslednej hre je to poznať.

Do pekla a späť

Byť nahý a pripútaný ku kamennému stolu a popritom sa k vám blížia dve krásne a nahé ženy, ktorím ste vydaní napospas osudu. Sen každého muža? Možno! Ale určite nie v hre Doom. Tu budete obklopení otrasnými démonmi a zombiemi. Tak je načase sa utrhnúť z reťaze, rozj....hmmm rozmáčknúť hlavu najbližšej potvore, zobrať do ruky zbraň a obliecť si Master Chiefov oblek a s prepáčením ísť natrhnúť všetkým démonom prdel. Scenáristi sa do hry snažili vopchať nejaký ten príbeh, ale v skutočnosti tam nemá absolútne žiadny význam. Kto chce ho môže sledovať, ale ja keď som k tomu nebol nútený tak som ho ignoroval. Nový Doom vás určite nenaučí ako ma vyzerať silný príbeh v strieľačke. Vašou hlavnou úlohou bude zavrieť portál, ktorým démoni prenikajú do nášho sveta, poslúchnuť rozkaz a nájsť kľúče ako v klasickom Doomovi a hlavne zabiť všetko čo sa pohne. Tu nečakajte žiadnych kamarátov, na všetko budete sami ako správny geroj.

Počas celej hry ste to len vy a vaša zbraň proti hordám nepriateľov a popritom budete musieť niekedy rýchlo nájsť lekárničku, aby ste to ďalších pár sekúnd prežili. Tentoraz nenarazíte na nenápadité a stereotypné úrovne ako v Doom 3. Úrovne sú tentoraz nápaditejšie po grafickej stránke a budete mať pocit, že pohybujete po otvorenej úrovni, čo ale však nie je tak úplne pravda. Podstatné však je, že nenarazíte na žiadne neviditeľné steny, ktoré by vám nedovolili sa pohnúť ďalej. Všetky tieto veci sú v hre ošéfované. Počas hrania som stále mal pocit, že môžem reálne dobehnúť, vyskočiť kam chcem a likvidovať nepriateľov. Zo začiatku po vás pôjdu rýchli a otravní Impovia, ale tí budú nič oproti takým Revenantom, Pinkom alebo Mancubusom vo väčšom počte. Všetci sa spawnujú na predom daných miestach a ako danú oblasť vyčistíte tak môžete ísť ďalej. Hra ponúkne aj nejaký ten súboj s bossom, ale od nich som určite čakal niečo viac, podobne ako aj väčšiu variabilitu nepriateľov. Nepriatelia sa totižto rýchlo opozerajú a hra vás po takých 6.hodinách už ničím neprekvapí a to považujem za chybu.

Rozmanitosť nepriateľov je síce nízka, ale za to zbrane sú na tom lepšie. Mojou najobľúbenejšou zbraňou bola brokovnica aj spolu s upilovanou, no musel som si pomôcť aj s útočnou puškou, raketometom a nechýba ani legendárna BFG-9000. Každá zbraň ma inú účinnosť a je len na vás, ktorú na koho použijete. Najlepšie samozrejme s rozumom a občas si ich môžete aj vylepšiť. Spočiatku mi to vylepšovanie zbraní do hry nesadlo a bral by som zbrane radšej normálne alebo už rovno všetky vylepšené, zvykol som si na to až časom. Vylepšil som si brokovnicu a plazmovú pušku, tak som nepriateľov zničil presne namierenými brokmi a spôsobil im elektrický šok čím som ich na pár sekuúd ochromil a mohol doraziť. Ak vylepšíte maximálne určitú zbraň tak máte možnosť splniť výzvu čím využijete plný potenciál zbrane, ale osobne som to nikdy nerobil. Prišlo mi to zbytočné a keby bolo po mojom tak by som sa obišiel bez tejto možnosti, ale nepovažujem to za chybu. Viac som ocenil, rôzne úkryty po úrovniach, kde som okrem figuriek našiel ďalšie zdroje na zvýšenie zdravia, zbroje a aj zväčšenie zásobníku na zbrani. Za to vylepšovanie obleku mi prišlo zbytočné, pretože to nemalo takmer žiadny vplyv na hrateľnosť. Po úrovniach sa dá naraziť aj na rôzne ruiny, po ich aktivácií na vás čakajú výzvy, kde musíte zničiť daný počet nepriateľov predurčeným spôsobom. Nejedná sa však o nič náročné. Niekedy na to prídete hneď inokedy po pár pokusoch a dá sa na tom zabaviť a to je podstatné.

Najviac som sa, ale popri všetkom tom zabíjaní bavil na útokoch zblízka - tkz. "Glory Kills". Stačí párkrát vystreliť po nepriateľovi, priblížiť sa k nemu a kochať sa brutálnou fatalitou. Záleží aj na tom z akého smeru sa k nemu priblížite a aktivujete dorážačku, podľa toho mu buď odtrhnete ruku alebo nohu alebo roztrhnete hlavu. Spočiatku som mal obavy ako celý systém bude fungovať, ale vôbec to nenarúša rýchlu hrateľnosť, celé to trvá pár sekúnd a vy ste okamžite pripravený ísť do akcie a popravovať ďalších. Najlepšie je sa to naučiť kombinovať. Strieľať a popritom aj zaútočiť zblízka a za to aj vypadne z nepriateľov viac lekárničiek, čiže nie je to v hre len pre efekt. A verte mi, že či už lekárničiek alebo náboje sa vám zídu. Nepriateľov totižto bude viac a viac a nedarujú vám nič zadarmo a na vyšších obtiažnostiach zažijete skutočné peklo. Nikdy nenarazíte na protivníka, ktorý bude len tupo stáť. Démoni budú neustále zbesilo v pohybe, že tomu spočiatku ani nebudete veriť. Keď už som mal na mále tak som náhodne popritom tom šialenom skákaný a úteku narazil na power-up, vďaka ktorým som bol určitý čas nezraniteľný alebo som zabil protivníkov vlastnými rukami na jednu ranu a nejeden raz mi tieto schopnosti zachránili krk. To najlepšie som si, ale nechal nakoniec. Doom by nikdy nebol Doomom bez motorovej píly. Nielenže na porcovanie nepriateľa sa skvelo pozerá ale predovšetkým je hlavné ju vhodne takticky využiť, keďže paliva je málo a to je trošku aj škoda. Rád by som si s motorovou pílou užil viac. Keď však niekoho rozrežete tak z neho vypadne obrovské množstvo munície a preto je potrebné sledovať koľko munície vám zostáva a podľa toho motorovú pílu využiť.

Metal fekal

Hre nechýba ani poriadny soundtrack, ktorý mi pripomínal hlavne tvrdý metal a bez neho by to všetko zabíjanie nemalo ten správny šmrnc. Drsná hudba sa skvelo hodí do horúcej akcie a ladí aj s temnou stránkou celej hry. Po technickej stránke na tom nový Doom nie je zle a aj keď možno už nepatrí medzi top tak ja som bol spokojný, keďže hra beží aj na starších PC bez problémov a programátori dokonca dokázali s obidvoch konzol vytiahnuť 1080p a 60 fps a to dokazuje len to, že keď sa chce tak to ide. Modely nepriateľov sú na vysokej úrovni, hold aby pri dorážaní vyzerali naozaj dobre je to pochopiteľné. Nepatrím medzi fajnšmekrov, ktorí chodia po monitore s lupou, ale samotné peklo mi prišlo mierne odfláknuté a narazil som na dosť slabé textúry. Ale ja grafickú stránku už vnímam ako celok, tak sa nemám načo sťažovať a počas hrania som narazil na miesta, kde som okamžite už robil screenshot.

Z pekla späť na Mars

Keď si to tak zhrnieme tak nový Doom nepriniesol nič z čoho by sme mali padnúť na zadok. Zobral recept z 90.rokov, módom "brutal Doom" sa autori nechali inšpirovať a priniesli hru v krajších šatoch. Znie to až veľmi nepekne, ale je to tak. Hra má však výhodu vtom, že popri-tých všetkých nových hrách, kde skript vedia hráča presne tam kam chcú vývojári a keď chcú, aby ste teraz šli potichu a po pár minútach likvidovali hlavného záporaka nepopulárnymi QTE tak pôsobí old-schoolová hrateľnosť ako príjemný vánok medzi všetkými aktuálnymi titulmi.
U nového Dooma som sa tých 15.hodín naozaj skvele bavil, ale nebudem privierať oči pred vecami, ktoré mi v hre nesadli. Starí veteráni si zaspomínajú na staré dobré časy a noví hráči zistia ako bývali hry kedysi a už to je veľké víťazstvo ako pre ID Software tak hlavne pre nás hráčov. Príbeh hry netreba zbytočne riešiť a aj keď oňho naozaj nejde tak ten dabing mi pripadal naozaj odbytý. Vidno, že ako nezáležalo na príbehu tak aj vyznel celkový dabing. Je však aj škoda, že sa autori nerozhodli za-experimentovať. Nejaká misia v mechu alebo v tanku by nemusela byť zlá, pretože úprimne posledných pár hodín už som chcel nech je koniec. Vedel som, že ma už hra neprekvapí prostredím ani nepriateľmi a to neustále čistenie úrovni ma už tak netankovalo. Vývojári však ukázali, že kvalitnú strieľačku urobiť vedia a teraz už len všetko povylepšovať a priniesť do starej dobrej hrateľnosti aj niečo osviežujúce. A vidíte ide to aj bez toho Carmacka a Romera.

PS. Podobne ako vo Wolfensteinovi tak aj v Doomovi narazíte na páky, ktoré vás zavedú do retro-úrovní, ktoré si potom môžete spustiť a zahrať z hlavného menu.