Prince of Persia: Warrior Within

Jordan stvoril legendu, ktorej sláva prekonávala medzi počítačovými hrami rekordy, Red Orb ju takmer zaživa pochoval, no UbiSoft ju vytiahol z pomysleného hrobu, vylepšil, vynovil a vyšiel z kožou na trh elektronickej zábavy. Úspešne. Hra získavala jedno ocenenie za druhým a predajné čísla sa držali vysoko. Krásna grafika, rozprávkový príbeh a prostredie, napínavé, oku lahodiace súboje a reminiscencia na staré zlaté časy jednoducho urobili svoje. Reč je samozrejme o fenoméne Prince of Persia (keby ste náhodou prehliadli titulok ), ktorého druhé novodobé pokračovanie s podtitulom Warrior Within si dalo za cieľ aspoň sa priblížiť úžasnému predchodcovi. Niektorým sa ešte ani nestihlo dokrútiť cédečko Sands of Time v mechanike a už sa naskytla možnosť inštalovať mladšieho brata z rodu Prince.

Tentoraz bola hra hotová pomerne skoro, vývoj trval len jeden rok a to je naozaj krátka doba na vytvorenie plnohodnotnej hry, opäť sa potvrdilo, že UbiSoft nemá vo zvyku vydávať iné ako nadpriemerné hry. Engine sa použil ten istý ako v Sands of Time, prostredie nebolo treba vymýšľat znova, nový príbeh bolo na čom postaviť, súboje stačilo trochu doladiť, rovnako ako zopár grafických detailov, aby hra vyzerala ako sa na AAA kategóriu patrí. Slovom, práca na pár týždňov pre schopnejší tým... mysleli sme si. Je veľmi potešujúce, že ešte aj v dnešnej dobe sa nájdu ľudia, ktorí nepodľahnú vábeniu ľahkého zisku, ale poctivo pracujú na každom aspekte produktu, ktorý im má ten zisk zaručiť. Takto to bolo aj s Warrior Within. Všetko, čo sa mohlo zlepšiť sa zlepšilo, a čo malo ostať po starom, aj ostalo.

Už obrázky z inštalácie nám napovedali, že tentokrát to bude trochu o inom. V tmavých tónoch sa ukázalo zopár príšer, ktoré sa viac hodia do fantasy hororu ako do orientálnej rozprávky a ani hudba nenasvedčovala, že sa bude jednať o niečo roztomilé. Strohé menu pripomína konverziu z konzoly, na pohyb v ňom však nie je problém si zvyknúť. Po úvodnom loadingu nasledujú vynikajúce videá, ktoré jasne načrtávajú príbeh, v ktorom to bude mať princ zas o niečo ťažšie ako minule. Najprv len nevinne hľadal princeznú v časovom limite, neskôr zachraňoval život svojej milej pred pololevom, potom musel vrátiť čas, aby tak zabránil diktatúre zákerného vezíra a tentokrát nemá na práci nič iné ako čeliť svojmu osudu, prípadne sa ho pokúsiť zmeniť aspoň trochu vo svoj prospech. Princ sa ťahal za prsty s časom, čo sa smrteľníkom neveľmi vypláca a teda musí za to zaplatiť (svojím životom, ako inak). Vládkyňa (cisárovna) času vyšle Dahaku, stelesnenie osudu, aby našiel a zabil toho, kto sa pokúša zmeniť to, čo nie je v jeho moci. Princ si to uvedomí a vydá sa na ostrov času, aby tam našiel vládkyňu, zabránil vytvoreniu pieskov času a tým aj všetkým dôlsledkom, ktoré spôsobili. Pred cestou ho starý muž povzbudzuje slovami ,,You will die“ a keby neexistoval load, jeho slová sa naplnia už na lodi v tutoriále. Protivníci sú celkom tuhí hneď na začiatku a postupom hry natrafíte na silnejších a ešte silnejších, pri ktorých budú vaše prsty tancovať na klávesnici rovnako ako princ na obrazovke, len dúfam, že narobia menej škody.

Bojový systém prešiel opäť reformou a tentokrát sa nazýva FFF – teda Free Form Fighting, niečo ako voľné bojovanie. Základná myšlienka FFF je to, že jedna akcia môže skončiť viacerými spôsobmi. Napríklad ak nepriateľa chytíte zozadu, môžete ho jednoducho odkopnúť dopredu, urobiť kotúľ vzad a následne ho vrhnúť do priepasti, odseknúť mu hlavu, alebo ho rozpoliť či už horizontálne alebo vertikálne. K dispozícii je na rozdiel od predchodcu zbraň do druhej ruky a s dvoma mečmi sa už dajú vystrájať skutočné divy. V hre sú nové kombá pre súboj s jednou alebo dvoma zbraňami (majú aj svoje mená – Azad’s Retaliation, Wrath of Cyrus...) akrobatické pohyby a kombinácie kláves ktorými sa aktivuje určitá špeciálna schopnosť. Bojových pohybov je tu neúrekom a vždy je na čo pozerať. Efektné skoky do otočiek, stoje na ruke, preskoky cez nepriateľa a vzdušné útoky, odrazy od stien, rotácie okolo stĺpov, vrhy zbraní alebo bloky, ktoré vám často zachránia život si vyskúšate vo viacerých prevedeniach a vždy to bude vyzerať super. Hlavných zbraní je len málo, hoci stále viac ako minule, no vedľajších sú tu desiatky – meče, dýky, kladivá, palcáty, sekery, každá s inými vlastnosťami a pravdepodobnosťou výskytu. Nepriateľov je dosť, sú takmer všade a dokonca vám nedajú pokoj ani pri skákacích hlavolamoch. Čas od času narazíte na silných bosov, z ktorých ma svojou majestátnosťou zaujal najmä Griffin, no všetci sú jedineční. Princ počas hry získava možnosti ako narábať s časom, znovu uvidíme spomalenie času, vrátenie času alebo tlakovo-časovú vlnu. Princ na to potrebuje piesok, ktorý nájde v nepriateľoch a v nádobách. Herný štýl sa časom zmení a to po premene princa na Sandwraitha. Budete mať piesku koľlko chcete, len zdravia bude málo. To nutí hráča meniť taktiku bojov, ktoré sú na konci hry na strednej obtiažosti ajtak dosť náročné.

Celkový bojový systém a evidentná brutalita hry nasvedčujú, že Warrior Within sa odohráva v úplne odlišných prostrediach s omnoho hutnejšou atmosférou. Počas celej hry budete prekonávať nástrahy cisárkinej pevnosti, ktorú budete skúmať v prítomnost aj v minulosti, no vždy bude rovnako pochmúrna. Dostanete sa do trónnych sál, vodných záhrad, mechanických veží, prejdete sa po hrobkách a jaskyniach, graficky výborne spracovaných. Tmavé odtiene jednoznačne prevládajú a počas naháňačiek s osudom sa prostredie ponorí do sépiových farieb, čo výrazne ovplyvní herný zážitok. Grafika je podľa mňa veľmi dobrá. Dnes to už vraj nestačí, ale mám pocit, že dnes už nestačí nič... Hudba je prekvapivo rocková a metalová a tieto žánre sa k takejto hre hodia výborne. V hre začujete síce len melódie, no vo videách a v titulkoch odznejú plnohodnotné songy od skupiny Godsmack.

Hru som celý čas len chválil a mienim pochváliť ešte raz . Hracia doba je takmer dvakrát taká dlhá ako v Sands of Time a to sa dnes celkom cení. No nájdu sa tu aj nedostatky – kamera je rovnako nepríjemná ako minule a ani plošný pohľad niekedy nedáva hráčovi možnosť rozumne kontrolovať pohyb princa. Niektoré špeciálne schopnosti ani nevyužijete, najmä zo začiatku stačí hrubá sila zbraní. Často sa stane, že prechádzate tým istým prostredím viackrát, ani prechod do minulosti to veľmi nezachraňuje. Niektoré z množstva bonusov sú takmer nedosiahnuteľné, napríklad som po dohraní hry nemal sprístupnený ani jeden artwork zo skupiny ilustrácií a pobadal som, že hre tak troch chýba ten náboj z minulosti... Ak by takúto hrateľnoť poskytoval už predchádzajúci diel, dostal by hodnotenie vysoko nad 90. Je možno trochu škoda, že to rozdelili do dvoch hier, ale aspoň máme postarané o zábavu na dlhší čas.

Posledné nedostatky neberte vážne, to ma už nič rozumné nenapadalo a tak môžem ukončiť recenziu konštatovaním, že ak ste fanúšik plošinoviek, tak ste Warriora už dávno prešli a očakávate ,,trojku“ s názvom The Two Thrones a ak ním nie ste, tak po hraní PoP:WW ním snáď budete. Veď Monica Belluci za to stojí .