Still Life

Microids prinášajú na naše monitory opäť ďalšiu adventúru a vyhladovaný fanúšikovia tohto žánru po nej určite vďačne siahnu.

Hra Still Life a jej predchodcovia
Post Mortem, Syberia a Syberia 2, toto všetko sú hry kanadského vydavateľstva Microids a čo je veľmi potešujúce, všetko sú to adventúry. Naproti rozprávkovosti príbehov v Syberiach, Post Mortem sa vybral cestou temného detektívneho thrilleru. A práve Post Mortem je odrazovým mostíkom pre Still Life, ktorý si z neho prepožičal hlavného hrdinu. A aby sa nám náhodou jedna hrateľná postava nemálila, pridali nám okrem Gusa McPhersona aj jeho vnučku Victoriu.

Príbeh
Každý fanúšik adventúr hádam vie, že príbeh je nosným kameňom tohto typu hier. Ja osobne som bol príbehom v Still Life nadšený, hltal som ho celú dobu hrania až ku úspešnému koncu, kedy... (žiaden strach, koniec neprezradím, ale poviem, že mohol byť dotiahnutejší a necháva ešte množstvo otáznikov...alebo žeby si autori nechávali zadné dvierka a plánovali pokračovanie?). Hlavné postavy, ktoré som predstavil v predchádzajúcom odseku vyšetrujú podobný prípad brutálnych vrážd. Zatiaľ, čo Viky pracuje v službách FBI v súčasnom Chicagu, Gusov príbeh sa odohráva o 75 rokov skôr v Prahe, kam prišiel na žiadosť svojej osudovej lásky ako súkromný detektív, pomôcť miestnej polícii s prípadom. V úvode vás hra postaví do role Viky, ktorá prichádza na miesto činu 5. vraždy. Vyskúšať si hneď prácu forenzného detektíva, keď jednou s prvých úloh bude zber dôkazov na neskoršiu analýzu v laboratóriu. Neskôr Viky narazí na denník svojho starého otca, v ktorom sa dočíta o jeho prípadoch. Vtedy nastupuje na scénu Gus a začína retrospektívna časť príbehu. Takto sa niekoľkokrát hra prepne medzi Gusom a Viky.

Puzzly a rozhovory
Každá správna adventúra pozostáva, okrem zbierania a používania predmetov, aj z rozhovorov s NPC postavami. Rozhovory samozrejme Still Lifu nechýbajú, sú však výrazne zjednodušené. Namiesto výberu množstva otázok a odpovedí, rozhovory iba posúvate klikaním myšou – pravé tlačítko vyvoláva rozhovory o súkromí postavy, ľavé posúva dej dopredu otázkami o prípade. Hlavnú náplň hry teda namiesto rozhovorov vypĺňajú puzzly. Okrem klasického zbierania, kombinovania a používania predmetov, ktoré je logické a vytknúť sa mu dá iba občasný pixel-hunting, nás čakajú nekonečné hry s páčkami, tlačidlami, kockami a podobné, ktoré sa mi páčili oveľa menej. V mnohých prípadoch sa dá niekde po stenách nájsť nejaká pomôcka ku ich vyriešeniu, ale sú aj prípady, kedy nemáte najmenšie tušenie, čo po vás autori chcú (napríklad pečenie koláčikov...).

Zvuky, hudba, hlasy
Zvuky v hre sú fajn, nič nadpriemerné, prakticky ich ani nevnímate. Hlasy postáv sú profesionálne nahovorené, ale mám pocit, že nie pri všetkých postavách autori zvolili optimálnych hercov. Najzaujímavejším bodom tejto kapitoly je však hudba, ktorej je síce v hre pomenej, ale vo všetkých dramatických momentoch skvele dokresľuje temnú, ba priam desivú atmosféru.

Grafika
Grafiku som si nechal na záver z dvoch dôvodov: za prvé pokladám grafiku za menej podstatný prvok adventúr a za druhé bude menej chváliť, ako haniť. Predrenderované prostredia sú spravené veľmi pekne, detailne, aj svetelné efekty sú na dobrej úrovni, ale žiaľ sa nedá zmeniť rozlíšenie z 800x600. Už spomínaný pixel-hunting je zapríčinený faktom, že niektoré predmety je veľmi ťažké si na pozadí všimnúť, keďže s ním splývajú. Ďalším negatívom sú postavy, ktoré vyzerajú síce dobre, kým sa nehýbu, ale ich pohyby sú veľmi mechanické, plávajú po pozadí a animácie pohybov úst pri rozhovoroch sú tiež slabé.

Záverečné zhodnotenie
Still Life je adventúra schopná fanúšikom žánru ponúknuť presne to, po čom ich srdce túži, ale nič viac. Dobrý príbeh, sa skončí dosť nečakane, rozbeh je často zbrzdený nie úplne domyslenými a často nechutne ťažkými puzzlami a hudobná stránka jasne prevyšuje stránku grafickú. Celkovo to však za to jedno zahranie stojí. Chuť na znuvuhranie však s veľkou pravdepodobnosťou vylučujem.
A upozornenie na záver: v hre je násilných scén a vulgarizmov viac, ako by neplnoletý žalúdok mohol zvládnuť (v niektorých scénach skoro ako v Midnight Nowhere a tí, čo MN hrali určite vedia, čo to znamená), takže deťom by som to hrať neodporúčal.