Alan Wake

Alan Wake, psychologický triler z dielní Remedy Entertainment, ktorý bol pôvodne vytvorený len na Xbox 360 (ďakujeme, Microsoft), sa nakoniec predsalen dočkal PC portu. O hre ako takej sa prvý raz začalo hovoriť v roku 2006. Vtedy to mal byť titul určený pre najnovšiu generáciu konzol a PC. Neskôr Remedy uzavrelo zmluvu s Microsoftom, nasledovalo oznámenie „Xbox 360 only“ a veľké sklamanie PC hráčov. Po opletačkách s licenciami sa Remedy podarilo presvedčiť softvérového giganta, že to chce port, a začiatkom roka 2012 uzrela svetlo sveta jeho finálna podoba. Prinášam vám recenziu Steam verzie, keďže som neodolal poslednému weekend dealu a kúpil celú Alan Wake franchise za výhodných 8,99 €.

Fínsky Remedy Entertainment sa do pamäte hráčov zapísal perfektným titulom Max Payne a jeho pokračovaním, Max Payne 2. Ich ďalší projekt, Alan Wake, preto nesmel zaostať. Nový príbeh, nové postavy, kvalitný scenár a tá správna atmosféra. Toto všetko spájajú tvorcovia do perfektného interaktívneho seriálu, podobnému súčasným televíznym seriálom na pokračovanie.

Hlavný predstaviteľ „seriálu,“ Alan Wake, je autor úspešných knižných trilerov, no v posledných rokoch ho sužuje klasický tvorivý blok a tak spolu s manželkou Alice navštívia mestečko Bright Falls, aby si oddýchli, nabrali nové sily a vyriešili Alanove spisovateľské problémy, ako aj nočné mory, ktoré ho v poslednom čase prenasledujú. Idylický príbeh však pomerne rýchlo nadobúda desivé rozmery, Alice mizne, Alan sa zobúdza vo vraku auta bez spomienok na uplynulý týždeň a z temnoty noci na neho číha neznáme, hrôzostrašné nebezpečenstvo.

Hororový príbeh, ktorý autori poskladali dokopy, si berie to najlepšie od zavedených profesionálov v odbore. Tešte sa na dokonale namiešanú kombináciu kníh Stephena Kinga a H. P. Lovercrafta, pokrútenú realitu série Silent Hill, to všetko zabalené do dokonalej hry svetla a temnoty. Tieto dva základné protiklady tvoria gro celého príbehu, ktorý je rozdelený do seriálových epizód s otvorenými koncami a krátkou rekapituláciou udalostí na začiatku novej časti. Každá časť tejto minisérie má vlastný epizódny minipríbeh, no všetky sú prepojené ústrednou dejovou linkou. Remedy tak prináša, i keď nie veľmi originálny, no celkom zaujímavý koncept rozprávania príbehu, ktorý navodzuje atmosféru televízneho seriálu.

Takýto koncept by zrejme veľmi neladil s otvoreným svetom, ktorý mal byť do hry implementovaný v ranom štádiu vývoja. Miesto toho radšej Remedy postavilo koridorový priestor. Ten síce do značnej miery obmedzuje znovuhrateľnosť titulu, no navodzuje väčší pocit klaustrofóbie a konzistentnosti rozprávania. Príbeh je tak kompaktnejší, in game animácie nie sú vytrhnuté z kontextu a správne ladia s vývojom jednotlivých postáv. Základný dej dopĺňajú vnútorné monológy hlavnej postavy, ako aj útržky z knihy, ktoré sledujú dej a akoby predpovedali niektoré udalosti. Pointou je v tomto prípade fakt, že túto knihu musel Wake napísať sám, no nepamätá sa ňu. Na dotvorenie atmosféry slúžia aj rádio a televízia, vysielajúce aktuálne dianie a zvláštne seriály, ktoré na oko nesúvisia s dianím, no pomáhajú navodiť veľmi pochmúrnu náladu (hráči Maxa Payna si určite spomenú na geniálne mini series ako Adress Unknown, či Captain Baseball Bat Boy). Okrem drobných referencií na Maxa Payna nájdete aj pár inšpirácií filmovou produkciou (horor The Shining so známou scénou ‘Heeeres Johnny!’ alebo postava agenta FBI, ktorá mi veľmi pripomínala Al Pacina z filmu Insomnia).

Svetlo a temnota

Dva protiklady, tvoriace základ zápletky, sa premietajú do všetkých aspektov hry. Cez deň sa Alan relatívne bezpečne pohybuje po lokáciach, komunikuje s ľuďmi a v podstate mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo, no keď udrie tma, priateľskí obyvatelia sa pod vplyvom temnoty menia na nebezpečné monštrá s cieľom zniest hlavnú postavu z povrchu zemského. Bojový koncept je veľmi jednoduchý, no funguje takmer dokonale. Základnou zbraňou v arzenále je obyčajná baterka, ktorou si doslova posvietite na nepriateľov, aby ste ich mohli zlikvidovať strelnou zbraňou. Ak žiarovka nestačí, na rad prichádzajú svetlice , či signálna pištoľ. Človek však musí mať na pamäti, že niekedy je lepšie radšej utiecť do bezpečia lámp či svetiel auta. Munície je pomerne málo a niektorí nepriatelia jednoducho nechcú odísť.

Ak by som mal k ovládaniu bojov, respektíve postavy všeobecne jednu výčitku, je to ovládanie kamery. Tá je často chaotická (zrejme opäť snaha o zosilnenie pocitu klaustrofóbie), no ak kvôli nej nedokážete ujsť nepriateľovej sekere, či spadnete z útesu, môže byť zážitok dosť frustrujúci. Naopak, samotný port ovládania z konzol sa vydaril veľmi dobre, ovládacie prvky sú správne namapované na klávesnicu, minihry (napríklad štartovanie naftového agregátu) sú veľmi intuitívne a nepôsobia umelo.

Hra tieňov

Aby celá hra pôsobila dostatočne presvedčivo na hráčove zmysly, dali si autori osobitne záležať na audiovizuálnom spracovaní titulu. Základom hry je engine MAX-FX vo verzii 3.0, kombinovaný s fyzikou Havok. Aj keď animácie tvári a pohyby postáv pôsobia občas trochu kostrbato, prostredie,  v ktorom sa pohybujete, vyzerá takmer dokonale. Perfektné modely, nadpriemerné textúry, dobre zladený zvuk a skvelý výber hudby, to všetko zabalené do dokonalej hry svetla a tieňov. Keďže svetlo a temnota sú ústredný motív, je im venovaná náležitá pozornosť. Poskakujúce tiene, ktoré sú samozrejme reálne a reagujú na hráčovu baterku, osvetlenie interiérov, exteriérov, hra tieňov na nepriateľoch, to všetko navodzuje tú správnu atmosféru bez jedinej významej chyby. Treba dodať, že autori absolútne dokonale vystihujú prostredia, v ktorých sa hráč nachádza. Všetky pôsobia živo a akoby použito, čo pridáva na reálnosti. V niektorých recenziách bolo tvorcom vytknuté, že denné scenérie nie sú také zaujímave, ako nočné, ale je to len dojem. Aj keď je denná krajina vymodelovaná veľmi verne a presvedčivo, iba nočné svetlá a tiene pridajú ten správny šmrnc. Preto nie že by boli lokácie cez deň zlé, len nočné sú oveľa lepšie.

Čo sa týka nárokov, neviem to posúdiť. Na mojej dosť nadpriemernej zostave hra beží absolútne plynule bez jediného problému pri maximálnych nastaveniach. Nezaznamenal som jediný pád, zamrznutie, ani pokles framerate.

Alan Wake je iný. V hre neotrelý spôsob rozprávania, nadpriemerné technické spracovanie a dobrá hrateľnosť by mali byť vždy zárukou veľkej porcie zábavy. Čerešničkou na torte je zmysel pre detail, ktorý bol viditeľný už v Maxovi Paynovi, a tu ho Remedy dotiahlo takmer k dokonalosti. Je to zrejme príbeh na jedno pozretie/zahratie, no napriek tomu stojí za to. Odporúčam zahrať si aj datadisk, alebo lepšie povedané stand alone titul American Nightmare, ktorý je zasadený do Alan Wake univerza, ale pridáva zopár originálnych príbehových prvkov. Good job, Remedy. Tešíme sa na ďalšie novinky.